Pred piatimi rokmi Štefan Harabin v prezidentskej kampani hovoril, že ak bude zvolený, neponechá na vláde a ministrovi zahraničných vecí dohadovanie medzištátnych zmlúv a zastupovanie Slovenska v zahraničí, ale v súlade s ústavou túto úlohu prevezme na seba. Pán Harabin totiž tvrdil, že Smer a ďalšie vládne strany sa neadekvátne prispôsobujú Bruselu, záujmom väčších členských štátov EÚ a v atlantických otázkach idú ruka v ruke s USA.
Mnohí vtedy bedákali, že ak by Štefan Harabin dostal príležitosť uplatniť načrtnuté predstavy, bola by to tragédia, rozpadol by sa slovenský zahraničnopolitický konsenzus a hlava štátu by na medzinárodnej scéne vystupovala v rozpore s pozíciou vlády aj parlamentnej väčšiny. A čiastočne mali pravdu, aj keď je zrejmé, že ústava naozaj umožňuje prezidentovi výrazne ovplyvňovať zahraničnú politiku Slovenskej republiky a oklieštiť v tomto smere úlohu vlády.
Dodajme, že pred piatimi rokmi boli hlavnými kritikmi predstáv Štefana Harabina o zahraničnej politike liberálno-progresívne politické kruhy a im verné médiá.
Víťaz prvého kola prezidentských volieb 2023 Ivan Korčok, ak by uspel aj v kole druhom, sa v zásade zastrája urobiť to isté, čo sľuboval Štefan Harabin pred piatimi rokmi. Opäť je to síce v súlade s ústavou, ale v očividnom protirečení s viacerými aktuálnymi pozíciami vlády Slovenskej republiky a v rozpore s názorom parlamentnej väčšiny.
Rozdiel medzi Harabinom 2018 a Korčokom 2023 je len v tom, že plánom víťaza druhého kola volieb freneticky tlieskajú progresívne šerblíky a polienko do ohníka v tomto ohľade prihodil aj politický lilipután na dôchodku, istý Mikuláš Dzurinda zo Spišského Štvrtka. Prinajmenšom z pohľadu progresívnych šerblíkov a istej časti politického spektra je očividné, že keď Ivan Korčok robí to isté ako Štefan Harabin, nie je to to isté. V skutočnosti je to presne rovnaký postup, aj keď s odlišným politickým obsahom.
Dajme tomu, že Ivan Korčok vyhrá aj druhé kolo. Áno, áno, nie je to isté a možno ani pravdepodobné (neviem), ale berme to ako myšlienkový experiment. Ak teda vyhrá a splní, čo sa zastrája urobiť, už aj tak ťažko únosný politický konflikt sa na Slovensku premení na konflikt inštitucionálny a možno aj ústavný. Tiež neviem, uvidíme. Problém nebude ani tak v tom, že hlava štátu by prebrala iniciatívu v zahraničnej politike – na to má ústavné právo. Podstata problému, ak takýto scenár nastane a ak Ivan Korčok neobrúsi hrany, bude spočívať v zásadnom rozpore predstáv o riešení závažných zahraničnopolitických otázok medzi hlavou štátu na strane jednej a vládou a parlamentnou väčšinou na strane druhej.
Popísaný rozpor by sa, samozrejme, dal riešiť vecným dialógom a kompromisným približovaním pozícií prezidenta a vlády, lenže, ako vidno, na konštruktívne rozhovory nie je vytvorená vhodná pôda. Naopak, Ivan Korčok dáva najavo, že je pripravený ísť do nekompromisného konfliktu s vládou. Ak by sa naplnil tento scenár, prachom histórie zanesené šarvátky premiéra Vladimíra Mečiara s prezidentom Michalom Kováčom budú v porovnaní s hroziacim vývojom iba nevinnou a neškodnou selankou.
Deň po voľbách, keď vychladnú hlavy, môže byť všetko inak. Zatiaľ to však na chladnutie hláv nevyzerá. Práve naopak.
Zdroj: FB Profil Datel.sk
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.