Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v Turecku stretol s ruským ministrom Lavrovom, čo vyvolalo značnú pozornosť aj vlnu kritiky zo strany opozície. Položili sme mu niekoľko otázok o tom, ako toto stretnutie vzniklo, o čom bol rozhovor a ako vníma správanie Rusov on sám.
Stretli ste sa s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Turecku na konferencii. Ako vzniklo toto stretnutie, kto ho inicioval?
Najskôr mi dovoľte povedať, že mojou úlohou je, aby sme robili diplomaciu na všetky štyri svetové strany, rešpektujúc naše členstvo v Európskej únii a v NATO. A teraz k stretnutiu, zúčastnil som sa na konferencii Antalijské diplomatické fórum. Zúčastnilo sa ho veľa významných hostí, 20 prezidentov alebo premiérov, viac ako 60 ministrov, viacerí z nich zastupovali štáty EÚ, bol tam aj bulharský prezident, niekoľkí významní akademici, ktorí sa zúčastňujú na politickom dialógu, a to všetko v členskom štáte NATO. Na okraj tohto podujatia vzniklo množstvo požiadaviek na bilaterálne stretnutia. Z ruskej strany prišla požiadavka na stretnutie s ministrom Lavrovom, čo som prijal, aby som mohol komunikovať náš pohľad na dianie na Ukrajine.
Ako dlho trvalo stretnutie s Lavrovom a o čom ste hovorili?
Asi polhodinu, prebiehalo štandardne. Minister Lavrov vnímal niektoré kroky, ktoré sa udiali na Slovensku. Napríklad, keď ministerka Martina Šimkovičová otvorila otázku spolupráce na kultúrnej úrovni. Ďalej spomenul vzťah našich dvoch krajín a partnerstvá, ktoré sme mali ešte počas bývalých vlád.
O čom ste hovorili vy?
Najskôr som mu predstavil náš zámer, pozvať potomkov sovietskych vojakov, ktorí oslobodzovali Slovensko počas druhej svetovej vojny, na oslavy 80. výročia SNP. Z ruskej strany to bolo prijaté s pochopením. No a potom sme debatovali o vojne na Ukrajine a rovnako sme debatovali aj o našich obchodných vzťahoch, ktoré sú teraz veľmi obmedzené a majú významný vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky. Riešili sme plyn, ropu a jadrové palivo.
Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, obaja vieme, že táto vojna je komplexnejšia otázka, ale boli ste kritický a odsúdili ruskú agresiu?
Bol som veľmi otvorený a vyjadril som jasný postoj slovenskej vlády, ktorá považuje to, čo urobila Ruská federácia, za porušenie medzinárodného práva. Zároveň som komunikoval, že po dvoch rokoch bojov sme presvedčení, že konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné rokovať o mieri. Ohľadom toho sme spomenuli aj desaťbodový mierový návrh prezidenta Zelenského. Zároveň minister Lavrov informoval aj o iných aktivitách v mierovej oblasti. Ďalej sa vyjadril, že Rusko je pripravené na rokovania, avšak všetky návrhy, ktoré boli doteraz predložené, boli dohodnuté bez ich prítomnosti. Žiadny z nich nemôže Rusko prijať, pretože by to bolo vnímané ako prijatie ultimáta.
Ako Lavrov reagoval, keď ste kritizovali Rusko za napadnutie Ukrajiny?
Nechcel by som veľmi opisovať prejavy jednej alebo druhej strany. Vnímal som, že minister zahraničných vecí ma počúva, neprejavoval žiadne veľké emócie. Argumentoval tým, čo sa na Ukrajine dialo po roku 2014, porušovanie práv obyvateľstva hovoriaceho po rusky a tak ďalej. Dôležité je, že som komunikoval pohľad slovenskej vlády, že bez diskusie aj s našimi partnermi v NATO táto vojna nevedie k ničomu.
Ruské médiá oceňujú, že po zmene vlády na Slovensku došlo aj k zmene postojov k vojne. Ale veľmoci majú vo zvyku všetko využívať vo svoj prospech, menší štát sa ľahko dostane pod tlak. Ako sa k vám správal Lavrov z tohto uhlu pohľadu?
Mali sme diplomatický rozhovor. Ruská federácia ocenila niektoré pozitívne kroky. Ale vo svetle celého konfliktu na Ukrajine to nie je veľmi významné. My sa snažíme predovšetkým vnímať ten problém v kontexte hľadania mierového riešenia.
Zaujíma ma, ako nás Rusi vnímajú a ako sa správajú. Predpokladám, že majú záujem, aby Slovensko vôbec nekritizovalo Rusko. Odzrkadlilo sa to nejako na vašom stretnutí?
Nemyslím si. Opakujem, mali sme otvorenú diskusiu. V konflikte, ktorý nemá vojenské riešenie, budeme naďalej Ukrajine pomáhať humanitárne, a nie dodávaním smrtiacich prostriedkov. Oznámili sme napríklad, že budeme Ukrajine pomáhať v odmínovaní územia.
Prišla reč s Lavrovom aj na to, že Ukrajine síce nedodávame zbrane zo slovenských skladov, ale súkromné firmy môžu predávať zbrane a muníciu na komerčnej báze a náš export z Dubnice má tvoriť významný podiel munície?
Nie, diskutovali sme predovšetkým o našich bilaterálnych vzťahoch. Napríklad ohľadom dodávania jadrového paliva.
Poďme k tomu jadru. Krátko predtým, ako mali byť zavedené sankcie, vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík v roku 2022, informoval, že na Slovensko prišla mimoriadna dodávka jadrového paliva. Ako sme na tom teraz a aká je perspektíva ohľadom jadrového paliva do budúcna?
Podarilo sa nám, aby sa do sankčného balíka nedostalo jadrové palivo, čo bola jedna z našich podmienok v Bruseli. Naše jadrové elektrárne sú stavané práve na palivo z Ruska, diverzifikácia bude trvať určitý čas. Máme zatiaľ kontrakt, ktorý je platný do roku 2026, píše sa v ňom, že budeme nakupovať jadrové palivo od Rusov.
Čo je výsledkom vášho rokovania ohľadom jadrového paliva, chystáme sa robiť nejaké zásoby jadrového paliva?
Do podrobností sme nešli. Ruská federácia deklarovala, že je pripravená napĺňať kontrakty, čo bolo pre nás dôležité. Čo sa týka zásobovania palivom, tak mám informácie, že kompetentné orgány intenzívne pracujú na zabezpečení dostatku paliva a na hľadaní viacerých zdrojov, z ktorých by sme ho mohli odoberať.
Trúfli by sme si ísť aj do protismeru a je na stole predĺženie zmluvy s Rusmi ohľadom dodávania jadrového paliva?
Nevylučujem ani jednu z možností, ale to by som predbiehal.
Prejdime k ruskej rope. Čo je výsledkom vašich rokovaní?
Momentálne sme obmedzení sankciami v súvislosti s dovozom ropy. Podarilo sa nám v Bruseli vyrokovať, že sme Slovnaftu predĺžili výnimku do konca roku 2024. Na jej základe môžeme produkovať ropné produkty aj pre český, ale tiež pre ukrajinský trh. Ruská federácia deklarovala, že má záväzok plniť kontrakty, ktoré sme s nimi uzavreli, avšak my sme viazaní sankciami. Z tohto pohľadu je to otázka na rokovanie s ukrajinskou stranou. Slovenská republika je významne poškodená tým, že cez nás neprebieha tranzit, za ktorý Slovenská republika získavala stovky miliónov eur.
Je tu aj širší pohľad. Ukazuje sa, že sankčná politika Európskej únie nie je účinná. Po sankciách mala byť Ruská federácia pritlačená, aby ukončila vojnu. Ukázalo sa, že to má väčší dosah na krajiny Európskej únie. Takže budeme musieť v Bruseli otvoriť tieto otázky, vieme, že to nebude také jednoduché. Vieme ale, že skvapalnený plyn a porty, cez ktoré má byť distribuovaný, nie sú dostatočne dimenzované na objem, ktorý potrebujeme. Jedna z možností riešenia je, že sa obrátime na krajiny strednej Ázie. Preto som v Turecku rokoval aj so zástupcami Azerbajdžanu.
Dokedy máme od Rusov zazmluvnenú ropu?
Máme uzatvorené dlhodobé kontrakty, ktoré presahujú aj sankčné obmedzenia.
Akú máte ako vláda víziu pre budúci rok?
To je predmetom rokovaní ministerstva hospodárstva, ktoré sa tým zaoberá. Hľadáme iné zdroje cez potrubia, ktoré sú funkčné teraz, čiže ropovod Adria a ropovod, ktorý ide cez Turecko.
Existuje riziko, že by nám Rusi alebo Ukrajinci vedeli ropu alebo plyn aj náhle zastaviť. Rozprávali ste sa s Lavrovom o garanciách, aby k tomu nedošlo?
Nie. Ruská federácia je pripravená napĺňať uzatvorené kontrakty, ale musíme rokovať s Ukrajinou keďže cez jej územie tieto potrubia prechádzajú. Verím, že to otvoríme už na spoločnom rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády 11. apríla v Michalovciach.
Už minulú zimu sa špekulovalo, že Ukrajinci by nám mohli zastaviť prívod ropy, jednostranne. Rokujeme s nimi, aby takáto situácia nenastala?
Aj pre Ukrajinu je náš tranzit veľmi dôležitý, ak ste si všimli, doposiaľ nedošlo k žiadnemu poškodeniu týchto potrubí. Popri bojových operáciách si to dôsledne chránia Ukrajinci, ako aj Rusi.
Prejdime k plynu. Čo je výsledkom rokovaní v tejto oblasti?
Do hĺbky sme sa nedostali, rovnako sú ale Rusi ochotní dodržať uzatvorené kontrakty. Bude záležať na rokovaniach s ukrajinskou stranou a pre Slovenskú republiku je veľmi dôležitá otázka straty prostriedkov z tranzitu, za čo nemáme žiadnu kompenzáciu.
To je ale téma na rokovania s EÚ alebo Američanmi. Teraz ste za vaše stretnutie s Lavrovom doma čelili ostrej kritike od prezidentky aj od opozície. Prišla nejaká kritika aj od niektorého zahraničného partnera z EÚ alebo z americkej ambasády?
Súčasnej opozícii sa ťažko prehĺta, že nie sme izolovaní tak, ako by si to priali. Slovenská republika je významným partnerom v rámci EÚ aj NATO, o čom svedčí aj stretnutie ministra obrany Roberta Kaliňáka v USA s jeho náprotivkom Lloydom Austinom. Komentár Zuzany Čaputovej, že moje stretnutie so Sergejom Lavrovom nás nepriblížilo k mieru, ale nás vzdialilo od našich partnerov, je navyše pokrytecké. Zúčastnil som sa konferencie, ktorú organizovalo Turecko, ktoré je významným štátom NATO. Čo bráni pani prezidentke zdvihnúť telefón a zavolať prezidentovi Erdoganovi?
Kritika prezidentky neobstojí, ale mňa zaujíma, či prišla nejaká interná kritika z nejakého štátu z EÚ alebo NATO, čo by bolo dôležitejšie.
Nič také neevidujeme. Zaregistroval som iba vyjadrenie poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý vyjadril znepokojenie z môjho stretnutia v Anlatyi. Jeho názor rešpektujem, ale zároveň očakávam rešpekt voči pohľadu Slovenskej republiky, pre ktorý sú naše záujmy prvoradé.
Na tej konferencii boli aj ďalší ministri zo štátov EÚ a NATO. Ako sa chovali k Rusom oni, stretol sa aj niekto z nich s Lavrovom?
Boli tam ministri zahraničných vecí Maďarska, Luxemburska, Rumunska, dokonca prezident Bulharska. Nesledoval som delegáciu Ruskej federácie, takže vám neviem povedať, s kým sa bilaterálne stretli alebo nestretli.
Aké ďalšie stretnutia ste v Turecku mali?
Zúčastňoval som sa bilaterálnych rokovaní, ktoré boli prevažne z iniciatívy mojich partnerov. O vstupe do Európskej únie som diskutoval s ministrami zahraničných vecí Moldavska a Bosny a Hercegoviny. Osobitne integráciu balkánskych krajín do EÚ považujem za veľmi dôležitú, iba tak môže v regióne nastať trvalý mier. Stretol som sa aj s ministrom zahraničných vecí Palestíny, s ktorým sme diskutovali o konflikte v Gaze.
K tomu sa ešte vrátime, ale predtým sa chcem spýtať ešte na inú vec. Zaujíma ma, ako funguje mechanizmus bilaterálnych stretnutí s Ruskom. Keď som sa na to pýtal maďarského ministra Szijjártóa, povedal mi, že pred stretnutím Orbána s Putinom v Pekingu, o tom informovali Maďari niektorých partnerov v Európe vopred a poslali im aj závery z toho stretnutia potom. Lavrov nie je Putin, ale prebieha niečo také, že ste informovali niekoho povedzme v Bruseli, o čom bolo rokovanie?
Odlišujú sa rokovania, ktoré sa pripravujú niekoľko mesiacov dopredu od rokovaní na okraj nejakej konferencie. Pred odletom sme ešte nemali potvrdené mnohé stretnutia, ktoré sa v čase plánovali. Aj z toho dôvodu dopredu neinformujeme, s kým sa stretneme. No a po stretnutí otvorene komunikujeme závery z rokovania. Nemáme dôvod niečo skrývať.
Konferencia v Turecku sa uskutočnila, keď bol veľkou témou únik nahrávky z porady nemeckej armády v ruských médiách, kde sa diskutovalo o dodaní rakiet Taurus a možnom ostreľovaní Krymu. Súčasne sa to udialo krátko potom, ako Podnestersko a Gagauzia požiadali Rusko o ochranu. Hovorilo sa tam o tom?
Neviem o tom, nebol som prítomný na všetkých paneloch, boli ich tam desiatky. Nevylučujem, že tá diskusia niekde prebehla. Preto je tá konferencia vzácna.
Pri Podnestersku existuje obava, že Rusi neprestanú s vojnou dovtedy, kým sa im nepodarí spojiť dobyté územia na Ukrajine s Podnesterskom, pretože sa domnievajú, že inak o Podnestersko časom prídu. To však predpokladá dobytie Odesy, čo by z Ukrajiny navyše urobilo vnútrozemský štát. Takáto vec by ešte dramatickejšie mohla zmeniť rovnováhu vo východnej Európe, o dôsledkoch pre Ukrajinu ani nehovoriac. Debatovalo sa o tom v Turecku?
Nemal som možnosť zúčastniť sa takejto diskusie. Konflikt na Ukrajine bol rozobraný z každej strany a som presvedčený, že sa dotkol aj týchto aktuálnych tém. Dôležité nie sú naše strategické hodnotenia situácie, ale hľadanie riešenia diplomatickou cestou.
Zúčastnil sa na konferencii aj niekto zo Spojených štátov alebo z Británie?
Samozrejme. Na úrovni zástupcu z ministerstva zahraničných vecí tam bola dokonca aj Ukrajina, ale aj zástupcovia z USA a Británie.
Pre tureckú spoločnosť je asi dôležitejšia vojna v Gaze ako Ukrajina. Ako sa táto téma premietla na konferencii a o čom ste sa rozprávali so zástupcom Palestínskej samosprávy?
Gaza je naozaj veľmi vypuklý problém a pokiaľ diplomati nevyvinú maximálne úsilie, tak to dopadne obrovskou humanitárnou katastrofou. Diplomatické riešenie sa musí nájsť aj s Hamasom, ktorý je teroristickou organizáciou, ktorá urobila ohavný útok na Izrael. Ak chceme urovnať hocijaký konflikt, musíme rokovať so všetkými – aj s Hamasom. Pán minister zahraničných vecí Rijád al-Malkí ma informoval, že situácia v Gaze je kritická, obyvatelia sa nachádzajú na pokraji prežitia. Intenzita rokovaní o prímerí je veľmi veľká, aby prímerie nastalo pred Ramadánom. Je tragédiou, že sa udial incident, keď izraelskí vojaci spustili streľbu na civilistov pri humanitárnom konvoji, na mieste bolo viac ako 100 mŕtvych a viac ako 200 zranených.
Domnievame sa, že cestou z konfliktu je len dvojštátne riešenie Izraela a Palestíny. Som presvedčený, že to môže byť dobrým krokom aj pre Izrael.
Jaroslav Daniška / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.