V pomerne horúcej diskusii o tom, čo sa vlastne stalo a nestalo v Paríži a akú úlohu v celom hurhaji zohralo Slovensko, zanikol jeden pozoruhodný detail. Rozpíšem ho v troch vetách a na záver pridám komentár.
Prvá veta: Emmanuel Macron povedal, že ohľadom nasadenia európskych vojakov na Ukrajine nebola dosiahnutá zhoda, ale „nič by nemalo byť vylúčené“ v záujme zabráneniu víťazstva Ruska.
Veta druhá: Poľský prezident Andrzej Duda potvrdil, že o možnosti nasadenia vojakov na Ukrajine prebehla diskusia, ale nebola dosiahnutá zhoda.
Veta tretia: Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že účastníci sa zhodli na tom, že „nebudú pozemné sily, žiadni vojaci na ukrajinskej pôde, ktorí by tam bolo vyslaní európskymi štátmi alebo členskými štátmi NATO“.
Človek nemusí byť génius, aby (citlivo) vnímal, že medzi slovnými spojeniami ako „nebola dosiahnutá zhoda na vyslaní“ a „bola dosiahnutá zhoda na nevyslaní“ vojakov je obrovský rozdiel. My sa asi ťažko dopátrame pravdy o tom, ako presne zneli závery parížskej schôdzky, ak nám niekto neposkytne jej prepis alebo zvukový záznam. Isté však je, že ak s Francúzskom nie je na tej istej lodi Nemecko, plány Emmanuela Macrona majú menšiu váhu ako dym dohasínajúcej fajky.
Nemecko je štvrtou najväčšou ekonomikou sveta, prvou najväčšou v EÚ. Francúzsko má zrejme väčší vojenský potenciál, avšak bez nemeckej účasti by si Francúzi v konfrontácii s Ruskom mohli zopakovať Napoleonovu lekciu, o čo nepochybne nestoja. Samozrejme, ani Rusko nestojí o to, aby sa čo i len samé Francúzsko zapojilo priamo do vojny, pretože má aj bez toho obrovské problémy na bojisku. To však neznamená, že v zálohe nemá dosiaľ nepoužitý (podotýkam nejadrový) potenciál.
Alebo inak: Scholz ukázal Macronovi prostredník a tým sa, aspoň na čas, avanturistická diskusia o priamom zapojení tretích krajín do vojny Rusko – Ukrajina skončila.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.