Debata o jednotkách NATO na Ukraine: akt zúfalstva

NATO sa pripravuje na možný ruský prielom cez kontaktnú líniu koncom tohto roka, ale zatiaľ si nie je isté, ako zareagovať, ak sa tak stane.

Francúzsky prezident Macron prijal v pondelok v Paríži viac ako 20 európskych hláv štátov a vlád, aby prediskutovali, ako postupovať na Ukrajine. Išlo aj o možnosť konvenčnej intervencie NATO, ktorá nebola vylúčená z dôvodov „strategickej nejednoznačnosti“. Olaf Scholz potom v utorok povedal opak: Vojaci NATO na Ukrajine sú vylúčení. V tejto otázke neexistuje zhoda. Aj Poliak Duda potvrdil, že táto téma bola najhorúcejšou časťou rozhovorov. Ale samotný fakt, že sa o tomto scenári oficiálne uvažuje, ukazuje, akým zúfalým sa NATO stalo.

NATO zúfalstvo

Ruské víťazstvo pri Avdiivke, ktoré bolo prirodzeným výsledkom vyhratej „opotrebovacej vojny“ s NATO, podnietilo politikov, aby zvážili, čo by urobili v prípade ruského prelomu cez kontaktnú líniu (LOC) a pochodu cez zvyšok. Ukrajiny. Predtým o tejto možnosti vážne neuvažovali, až kým minulé leto neúspešná protiofenzíva neodhalila slabosť ich vojensko-priemyselného komplexu a ich takticko-strategického plánovania.

Teraz je scenár verejne na stole – a preto sa po prvýkrát stal skutočne dôveryhodným. Oživuje špekulácie o zásahu vedenom Poľskom, ktorého cieľom je narysovať červenú čiaru do piesku s cieľom zastaviť možný ruský prielom. Tým by sa zachovala „(ekonomická) sféra vplyvu“ G7 na Ukrajine a zároveň by sa zabránilo kolapsu tejto bývalej sovietskej republiky. Západu by to umožnilo odvrátiť ďalšiu zahraničnopolitickú katastrofu, ako je tá v Afganistane. Problém je však v tom, že Poľsko sa nechce odovzdať aby potom ostalo v kaši.

Poľsko sa po návrate premiéra Tuska podporovaného Berlínom k moci koncom minulého roka úplne podriadilo Nemecku. Chce tiež vytvoriť svoju vlastnú „sféru vplyvu“ na západnej Ukrajine, ale to neznamená, že tam chce viesť západnú intervenciu. Riziko vypuknutia tretej svetovej vojny s Ruskom v dôsledku nesprávneho výpočtu je príliš vysoké. Poľsko sa môže obávať, že v prípade stretu s Ruskom na Ukrajine NATO neaktivuje článok 5, aby tomu zabránilo. Poľsko by potom bolo samo – uprostred Ukrajiny, oproti ruským ozbrojeným silám.

Tieto obavy môžu vysvetľovať, prečo na pondelkovom stretnutí v tejto otázke nedošlo ku konsenzu. Ostatní členovia možno nebudú chcieť riskovať spustenie apokalyptického scenára. To môže byť dôvod, prečo Západ plánuje útok pod falošnou vlajkou v Poľsku, aby obvinil Rusko a Bielorusko. Nedávno na to upozornil prezident Lukašenko. To by potom mohlo byť spúšťačom tlačenice Poľska k západnej intervencii na Ukrajine bez plnej podpory NATO.

Varšava by mohla veriť, že má podporu bloku a článok 5 sa aktivuje, ak sa jej sily dostanú do konfliktu s tamojšími ruskými silami. Ale len preto, aby bol v tomto prípade opustený, aby sa odvrátila tretia svetová vojna nesprávnym odhadom pre väčšie dobro. Napriek tomu by to nakreslilo červenú čiaru, ktorá by mohla zastaviť postup Ruska, keďže NATO by potom mohlo eskalovať cez brinksmanship prísľubom aktivácie článku 5, ak budú konflikty pokračovať.

V tomto prípade by Poľsko muselo znášať finančné a materiálne náklady tejto de facto intervencie NATO, ktorá predstavuje amorálnu formu „zdieľania bremena“, ktorú znášajú výlučne poľskí daňovníci a nie zvyšok bloku. V tomto prípade by protesty farmárov, ktoré v súčasnosti otriasajú krajinou, mohli viesť k úplnej rebélii, keďže by sa k nej mohli pridať aj iní. Vládnuci liberáli-globalisti by to však radšej nedovolili, pretože sa obávajú, že by mohli prísť o svoju moc.

Scenár kolapsu

Z tohto dôvodu sa zdráhajú viesť západnú intervenciu na Ukrajine, hoci by to celkovo prospelo západnej hegemónii. Je však vysoká pravdepodobnosť, že to bude namierené najmä proti nim a proti národným záujmom Poľska vo všeobecnosti. Nech sa stane čokoľvek, výsledkom pondelkového stretnutia v Paríži a detailov, ktoré sa objavili o diskusiách, je, že NATO očakáva možný ruský prielom na línii kontaktu koncom tohto roka. Človek si však nie je istý, aká bude reakcia, ak sa tak stane.

Poľsko môže byť buď dotlačené, aby dobrovoľne predišlo tomuto prielomu, alebo by mohlo byť zmanipulované „falošnou vlajkou“, pred ktorou prezident Lukašenko varoval minulý týždeň. Táto možnosť sa však dala využiť aj bezprostredne po ruskom prelomení. Ak sa tak stane pred skončením cvičení NATO Steadfast Defender 2024 v júni, sily bloku, ktoré sa v súčasnosti trénujú v Poľsku na najväčšie kontinentálne cvičenia od konca studenej vojny, by mohli zohrať dôležitú podpornú úlohu, prípadne sa na ňom aj zúčastniť.

Ak však po skončení týchto vojnových hier dôjde k prelomu v ruskej ofenzíve, ktorá je podľa Zelenského naplánovaná už na máj, Poľsko by už zrejme nemohlo rátať s toľkou podporou NATO a bolo by zrejme nútené (aspoň na začiatku) jeden Ísť samé len s vágnymi sľubmi. Ďalšou možnosťou je celé alebo čiastočné predĺženie cvičení, vrátane polotrvalého rozmiestnenia iných jednotiek NATO, ako je Nemecko, až do konca ofenzívy.

To by Poľsku mohlo poskytnúť dostatočnú bezpečnosť, aby sa bezhlavo vrhlo na Ukrajinu a očakávalo, že zvyšok NATO bude nasledovať. Čo sa stane, sa uvidí, ale ako sám Macron povedal, „urobíme všetko potrebné, aby sme zabránili Rusku vyhrať vojnu“, a to znamená, že NATO určite do určitej miery zasiahne, ak Rusko poruší líniu kontaktu.

Blok si nemôže dovoliť ďalšiu katastrofu ako v Afganistane, najmä nie na európskej pôde v geostrategicky najvýznamnejšom konflikte od druhej svetovej vojny. Preto sa nebude nečinne prizerať kolapsu Ukrajiny, keď je reálna šanca, že sa tak stane a Rusko bude pochodovať ruinami.

Jediný dôvod, prečo sa o tejto eskalácii teraz verejne diskutuje, je ten, že vďaka ruskému víťazstvu v „materiálovej bitke“ si to možno predstaviť niekedy neskôr v tomto roku. Ale ani to samozrejme nie je samozrejmosť.

Andrew Korybko