Pohľad od susedov – Rakúsko a neutralita

Mal by mierový projekt pripraviť Európu na vojnu?

Sotva uplynie deň, kedy by verejnosť nebola v masmédiách varovaná pred ruskou agresívnou vojnou. Európa sa musí pripraviť na vojnu, to je odkaz, ktorý počúvame každý deň. Ozbrojené sily nedávno predstavili obraz rizika do roku 2024. Za najpravdepodobnejšiu hrozbu sa považuje hybridná vojna, ktorá má prevažne nevojenský charakter. Dôveryhodná politika neutrality znižuje riziko, že sa stanete terčom hybridných útokov. Neutrálne Rakúsko sa môže solidárne podieľať na opatreniach civilnej ochrany v rámci EÚ. Svojou neutralitou môže tiež poskytovať cenné služby ako hlas mieru pre európsku bezpečnosť.

Čím dlhšie vojna na Ukrajine trvá a čím je istejšie, že ju nemožno vyhrať, tým bojovnejší je jazyk európskych politikov. Zdá sa, že všetci presne poznajú Putinove úmysly, aj keď sa s ním nikto nerozpráva. Dokonca aj v neutrálnom Rakúsku pribúdajú titulky „Rakúsko sa musí stať spôsobilým na vojnu“. Reinhold Lopatka, najvyšší kandidát ÖVP vo voľbách do EÚ, na nedávnom stretnutí o Európe v Národnej rade vyzval na ďalší rozvoj „Európskeho mierového projektu“ na bezpečnostnú úniu. Prehliada fakt, že EÚ už dávno zverila svoju bezpečnosť do rúk NATO. Európska bezpečnostná únia je „nové NATO“, ktoré sa v súlade s americkou bezpečnostnou stratégiou pripravuje celosvetovo reagovať na všetky hrozby, ktoré deklaruje ako „svetový poriadok založený na pravidlách“. Zo zodpovedných politikov už v Európe takmer nikto nehovorí o mieri.

Rakúske ozbrojené sily nedávno predstavili rizikový obraz pre rok 2024 pod názvom „Vykĺbený svet“. To vyvoláva tri otázky. Prečo je svet mimo kontroly? Aké sú pravdepodobné hrozby pre Európu? Aké závery môžeme vyvodiť pre našu neutralitu?

Prečo je svet mimo kontroly?

Samozrejme, existuje mnoho dôvodov, prečo sa svet – čo sa pravdepodobne myslí pod „svetovým poriadkom založeným na pravidlách“, ktorý určil Západ po skončení studenej vojny – vymkol spod kontroly. Pre európsku bezpečnosť bol prelomový napríklad rok 2008, keď NATO pozvalo Ukrajinu a Gruzínsko, aby sa pripojili. Rusko to považovalo za ohrozenie svojej bezpečnosti, kým NATO trvalo na práve každého štátu určiť si vlastné bezpečnostné opatrenia a nevidelo žiadnu hrozbu pre ruskú bezpečnosť pristúpením oboch štátov. Odvtedy začalo odcudzenie medzi Ruskom a NATO svoj nezastaviteľný priebeh. Rozdielne záujmy medzi USA a Ruskom paralyzovali Bezpečnostnú radu OSN a zabránili pokračovaniu kooperatívnej bezpečnostnej politiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE). Európa sa mohla len bezmocne prizerať, ako sa minské dohody vyjednané Merkelovou a Hollandom menia na bezcenný papier. Napokon vojna na Ukrajine priviedla späť studenú vojnu a urýchlila preteky v zbrojení. Kolektívna bezpečnosť Organizácie Spojených národov a kooperatívna bezpečnosť OBSE boli zbavené svojej úlohy mierotvorcov.

Organizácia Spojených národov bola založená s cieľom chrániť budúce generácie pred metlou vojny. Všetky krajiny sveta sú teraz členmi Organizácie Spojených národov a zaviazali sa k tomuto cieľu. Organizácia spojených národov však môže fungovať len vtedy, ak sú právomoci veta Bezpečnostnej rady ochotné vyvážiť ich záujmy a podriadiť ich udržiavaniu svetového mieru.

Fungovanie OBSE závisí aj od ochoty zainteresovaných mocností brať vážne princípy zakotvené v Európskej bezpečnostnej charte z roku 1999. Charta predpokladá nedeliteľnosť bezpečnosti v Európe. To znamená, že žiaden európsky štát by nemal upevňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov.

V oboch organizáciách je kľúčom k mierovému svetu vyváženie bezpečnostných záujmov všetkých zúčastnených štátov. V oboch organizáciách je dostatočne popísané pravidlo, podľa ktorého má táto kompenzácia prebiehať. „Svetový poriadok založený na pravidlách“, ktorý tieto pravidlá prekračuje alebo ich obchádza, nevyhnutne vedie k nedôvere a konfliktom. Koľko obetí treba urobiť na oživenie týchto dvoch organizácií? Ako dlho bude trvať, kým si uvedomíme, že bezpečnosť a mier možno dosiahnuť len spoločne?

Aké sú pravdepodobné hrozby pre Európu?

Nemecká spoločnosť pre zahraničnú politiku predstavila štúdiu, podľa ktorej Európe zostáva len krátky čas na to, aby sa vyzbrojila, aby bolo možné úspešne čeliť útoku Ruska. Ruské víťazstvo na Ukrajine by Rusku umožnilo postúpiť ďalej na západ. Preto Ukrajina nesmie prehrať vojnu. Na to potrebuje bezpodmienečnú podporu Západu. Zostávajúci čas sa musí využiť na to, aby bola EÚ pripravená na vojnu.

Rizikový obraz ozbrojených síl na rok 2024 predpokladá, že svetový poriadok je v procese reštrukturalizácie. Vojna ako prostriedok politiky je späť. Obraz vojny sa však zmenil. Namiesto konvenčnej vojny treba očakávať hybridnú vojnu. Patrí sem destabilizácia spoločnosti, šírenie falošných správ, manipulácia s verejnou mienkou, vydieranie kvôli jednostrannej ekonomickej závislosti, ale aj sabotáže a teroristické útoky. Hybridná vojna sa často vedie tajne, takže nepriateľa nemožno ľahko rozpoznať.

Treba povedať: Hybridná vojna si vo veľkej miere vyžaduje civilné protiopatrenia. Posilňovanie občianskej odolnosti sa stáva hlavnou úlohou EÚ. Neutrálne Rakúsko sa môže tejto kľúčovej úlohy zúčastniť bez výhrad.

Vojnová rétorika je preto namieste a len podnecuje obavy obyvateľstva. Bolo by lepšie opäť zvážiť zakladajúcu myšlienku EÚ ako smernicu politiky, a to premeniť Európu, ktorá bola po stáročia sužovaná v bitkách a vojnách, na kontinent mieru.

Aké závery môžeme vyvodiť pre našu neutralitu?

Obrázok rizika pre rok 2024 tiež umožňuje iný záver. Riziko stať sa terčom hybridných útokov sa zvyšuje, ak je Rakúsko inými štátmi vnímané ako nepriateľské alebo ako prívrženec bojujúcej strany. Iniciatíva angažovanej neutrality už vo svojej výzve federálnej vláde a parlamentu poukázala na to, že odhodlaná politika neutrality výrazne znižuje riziko zatiahnutia do vojny. Neutrálne štáty plnia dôležitú funkciu miest stretávania. Nie je náhoda, že Rakúsko a Švajčiarsko sú sídlom Organizácie Spojených národov. Rakúsko je tiež sídlom OBSE a približne 50 medzinárodných organizácií sídli vo Viedni.

Neutralita nie je, ako niektorí tvrdia, zastaraná, ale pre bezpečnosť Rakúska je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Nie je to licencia nič nerobiť. Naopak, musí preukázať svoju dôveryhodnosť v mieri a vo vojne. Úlohou politiky neutrality je vždy odvážne reprezentovať jej jadro a politicky inteligentne využívať jej pozitívne vlastnosti pre medzinárodný mier a vlastnú bezpečnosť. Neutralita v každom ohľade zodpovedá ideálom Organizácie Spojených národov a je teda najvyššou úrovňou civilizácie. Bolo by nerozumné vzdať sa tohto úspechu.

Bezpečnosť Rakúska stojí na troch pilieroch: demokracia, diplomacia a obrana. Tieto tri D sa navzájom podporujú a sú rovnako dôležité. Stabilná demokracia zachováva naše základné práva a slobody, angažovaná diplomacia smeruje k aktívnej mierovej politike a dôveryhodná obrana posilňuje našu odolnosť revitalizáciou komplexnej národnej obrany vo všetkých jej dimenziách – duchovnej, občianskej, ekonomickej a vojenskej.

Nie je jasné, aké bezpečnostné zisky by prinieslo vstup do NATO. Pristúpenie Fínska a Švédska nie je pre Rakúsko meradlom. Na rozdiel od týchto dvoch krajín je Rakúsko právne neutrálne a v geopoliticky odlišnej situácii. Ak by Rakúsko vstúpilo do NATO, okamžite by sa stalo legitímnym cieľom hybridnej vojny. V prípade vojny možno očakávať útoky dronmi a raketami. Vstup do NATO by vážne zhoršil geopoliticky priaznivú situáciu Rakúska.

Fínsko sa napríklad zmenilo z neutrálneho nárazníkového štátu na frontový štát. Uzavrela všetky hraničné priechody s Ruskom, stavia 4 metre vysoký a 250 km dlhý hraničný plot a dáva k dispozícii svoju vojenskú infraštruktúru USA v dohode o obrannej spolupráci (DCA). Švédsko tiež uzavrelo DCA, ktorá umožňuje USA využívať švédsku vojenskú infraštruktúru. Keď bolo Švédsko v prvej studenej vojne neutrálne, hrdo vyhlasovalo: len Švédi bránia Švédsko. Je Rusko oveľa nebezpečnejšie ako komunistický Sovietsky zväz? Ak by Rakúsko vstúpilo do NATO, nedostalo by sa aj ono pod tlak, aby uzavrelo DCA s USA?

Neutralita v EÚ nie je prekážkou

Keď sa Rakúsko pripojilo k mierovému projektu EÚ (vtedy ešte Európskych spoločenstiev), minister zahraničných vecí Mock urobil toto vyhlásenie:

„Neutralita Rakúska je jeho špecifickým príspevkom k udržaniu mieru a bezpečnosti v Európe – príspevok, ktorý nachádza svoj náprotivok v preambule Zmluvy o EHS, ktorá znie: ‚Zachovať a upevniť mier a slobodu!‘.“

Neutralita nie je prekážkou pre mierový projekt EÚ ani pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP). V článku 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza: „Cieľom Únie je podporovať mier, svoje hodnoty a blahobyt svojich národov“. Neutrálne Rakúsko môže podporiť všetky opatrenia, ktoré solidárne slúžia cieľom EÚ. Len použitie alebo hrozba násilia alebo uvalenie sankcií na presadzovanie mocensko-politických záujmov si vyžaduje mandát Bezpečnostnej rady OSN z dôvodu neutrality. Zmluva o EÚ sa niekoľkokrát odvoláva na rešpektovanie zásad Organizácie Spojených národov, čo by v tomto smere nemalo pre Rakúsko vytvárať žiadne prekážky.

Namiesto toho, aby sa Rakúsko pridalo k zboru vojnových rétorov, malo by zdvihnúť svoj hlas za mier v EÚ aj mimo nej a uviesť Mockov sľub do praxe.

Skutočnosť, že OSN v súčasnosti adekvátne nefunguje kvôli roztržke medzi právomocami veta, nie je dôvodom na to, aby sme jej princípy, pravidlá a ideály hodil cez palubu. Niet lepších. Svet, ktorý sa rozpadol, musí nájsť cestu späť k svetovému poriadku, v ktorom je mierové riešenie konfliktov pravidlom. EÚ môže zohrať dôležitú úlohu, ak sa vráti k svojej zakladajúcej myšlienke, a to byť nezávislou, sebaurčenou mierovou a obchodnou veľmocou. Oživenie OBSE, tejto inovatívnej kooperatívnej bezpečnostnej organizácie, je tiež nevyhnutné. Neutrálne Rakúsko by mohlo zohrávať dôležitú úlohu ako hostiteľská krajina. Všadeprítomná vojnová rétorika už tak zocelila fronty, že stratený mier bude opäť možný len vtedy, keď si národy uvedomia, aké trosky za sebou vojny zanechávajú. Múdrosť prvého prezidenta Spojených štátov, Georga Washingtona, by mala byť pripomienkou nám všetkým: „Mojím posledným želaním je, aby vojna, táto značka na ľudskom tele, zmizla zo zeme.

Názory vyjadrené v tomto článku nemusia nevyhnutne odrážať názory stálych autorov. Práva a zodpovednosť za obsah nesie autor.

Generál vo výslužbe Günther Greindl má 20-ročné skúsenosti vo veliteľských funkciách mierových síl OSN v krízových oblastiach. Je zakladajúcim prezidentom „Asociácie rakúskych mierových síl“. Je členom predstavenstva „ Aufbruch Austria “.

Zdroj: https://tkp.at/2024/02/14/soll-das-friedensprojekt-europa-kriegstauglich-werden/