Obrana, budovanie, udržiavanie a neustála modernizácia armády sú azda najväčšími položkami rozpočtu každého štátu. Štáty síce môžu existovať bez armády, ale ich zachovanie je z dlhodobého hľadiska menej pravdepodobné ako v prípade krajín, čo sa rozhodli financovať stále ozbrojené sily. Slovensko nie je výnimkou.
Podľa pôvodného kontraktu mali USA dodať Slovenskej republike prvé zo štrnástich strojov F-16 približne pred rokom. Dodávka sa aj s ohľadom na vojnu na Ukrajine posunula. Prvé dve stíhačky by mali na Slovensko doraziť do polovice roku 2024. Minister obrany Robert Kaliňák už avizoval, že uvažuje o zaobstaraní ďalších štyroch F-16.
Aj keď výdavky na obranu nepatria k najpopulárnejším agendám, úvahy ministra obrany sa uberajú v zásade správnym smerom. Vzdušná obrana je totiž jedným z kľúčových aspektov moderného bojiska. V tomto kontexte je však potrebné upriamiť pozornosť na prídavné meno moderné.
Stíhačky F-16 už slúžia 50 rokov. Najnovšie verzie sú nepochybne oveľa ďalej, ako boli prvé stroje tohto označenia na počiatku 70. rokov minulého storočia. Inými slovami, ak boli prvé F-16 stíhačkami štvrtej generácie a stále sa modernizujúce stroje F-35 sú bojové lietadlá piatej generácie, to, čo dostanú do výzbroje slovenské vzdušné sily, možno označiť za stroje generácie 4,5. Američania dnes už pracujú na koncepte stíhačiek šiestej generácie; o niečo podobné sa usiluje technologické spojenectvo Británie, Talianska a Japonska; rovnako je možné predpokladať, že na vývoji šiestej generácie bojových lietadiel pracujú Rusi aj Číňania.
Z uvedeného kontextu jasne vyplýva, že slovenské vzdušné sily nebudú vo svetovej prvej lige. Dočasne sa zaradia do druhej a ak Slovenská republika časom nenájde politickú zhodu na alokovaní príslušných zdrojov na nákup ešte pokročilejších stíhačiek, prepadne sa do ligy tretej. Treba však povedať, že s ohľadom na náš hrubý domáci produkt, môže (aj keď nie nevyhnutne musí) byť výhľad tretej ligy na dlhé obdobie slovenským stropom. Ani to však nemusí byť žiadna tragédia, pretože ak Slovensko ostane len pri F-16 a ich priebežných modernizáciách, ešte stále bude na tom technologicky lepšie ako napríklad Irán, ktorý je spolu so Saudskou Arábiou a Izraelom považovaný za jednu z troch blízkovýchodných regionálnych mocností.
V kocke je preto možné zhrnúť, že postupné dopĺňanie vzdušných síl o stroje piatej a šiestej generácie spolu s potrebnou pozemnou infraštruktúrou by bolo žiaduce, avšak prinajmenšom nateraz ostáva otázne, či je to aj politicky a fiškálne únosné. Aj preto môže byť riešenie v podobe F-16 nadlho stropom možností obrany Slovenskej republiky. Z toho pramení ďalší významný záver: s ohľadom na výrazne limitovaný hrubý domáci produkt, obmedzené ľudské kapacity a nepatrnú rozlohu územia musí Slovensko okrem tradičných spôsobov uvažovať aj o asymetrických formách obrany.
V prípade veľkého európskeho konfliktu budú potenciálne pod najväčším tlakom s najväčšou pravdepodobnosťou východné a juhovýchodné časti hraníc Slovenskej republiky. Na východe v náš prospech hrajú Karpaty a na juhovýchode je z pohľadu obrany doslova prekliatím Východoslovenská nížina. Lenže nielen na juhovýchode, ale ani na východe, prípadne severovýchode sa z pohľadu obrany hranice nič podstatné nedeje.
Z pohľadu asymetrického boja sú Karpaty skvelou prírodnou hradbou, ktorú je však potrebné náležite využiť budovaním inteligentnej siete fortifikácií, vybavenej prostriedkami elektronického aj vzdušného prieskumu, elektromagnetického boja, ťažkej artilérie a, pochopiteľne, systémami protivzdušnej obrany (namiesto S-300 máme stále holé zadky…). Samozrejme, aj to všetko stojí nemalé peniaze a nič nie je možné vybudovať zo dňa na deň. Jedného dňa je však potrebné začať, pretože vojna na Ukrajine – nech už jej príčiny boli akékoľvek – nás učí, že v Európe sa veci k horšiemu zvrtnú vždy pomerne rýchlo a navyše brutálne.
Situácia je o to komplikovanejšia, že ak by sa protivník naozaj rozhodol prekročiť naše hranice s cieľom dostať sa napríklad do Rakúska, Česka a odtiaľ na východnú hranicu Nemecka, mohol by sa rozhodnúť jednoducho obísť Karpaty cez Maďarsko. Tým sa stáva významnou Východoslovenská nížina, a preto to, čo bolo vyššie napísané o inteligentnej sieti fortifikácií v Karpatoch, mnohonásobne platí o tomto strategicky chúlostivom regióne Slovenska.
Je príznačné, že keď bol ministrom obrany Jaroslav Švejk Naď, síce priehrštiami rozdával prostriedky našej obrany, ale veľký stratég, zrodený mimovládnou organizáciou dotovanou americkými a britskými zdrojmi, sa ani len slovkom nezmienil o tom, ako si v krátkodobej aj dlhodobej perspektíve predstavuje bojovú pripravenosť na odrazenie vojenského náporu na dvoch najcitlivejších bodoch nášho územia.
P. S.: Nahlas vyslovená úvaha ministra Kaliňáka o možnosti objednania ďalších štyroch F-16 je možné vnímať nielen z pohľadu obrany, ale aj diplomacie: aj v čase mediálnej hystérie a spochybňovania zahraničnopolitickej orientácie Slovenska dáva Bratislava najavo, že USA sú stále dôležitým partnerom.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.