Drahí veriaci, spomeňme si na nad politickým hrobom posledného križiaka na hlbokú brázdu, čo vyoral na poli slovenského politického trasoviska, a zároveň venujme nášmu bratovi v srdciach tichú sústrastnú modlitbu alebo aspoň láskyplnú spomienku!
Posledný križiak odniesol zhrdzavené brnenie, prilbu aj meč do zberu druhotných surovín a najprv predsedovi Kollárovi privátne a neskôr svetu aj nebesiam cez Facebook verejne oznámil, že ukončil členstvo v hnutí Sme rodina. Nečudo, veď potenciál plemenného býka, bez ktorého by Milanove politické ambície nemohli byť naplnené, sa, ak nie navždy, tak prinajmenšom na dlhý čas, vyčerpal a očividne to nezachráni ani najnovšia produktová kampaň na vlasové implantáty chradnúceho seladóna. Posledný križiak svetu skrúšenému smutnou správou sily egyptskej rany odkázal, že nevstupuje do žiadnej strany ani novú nezakladá, ale – zaplesalo srdce každého zbožného kresťana – bude nás oblažovať nábožnými, konzervatívnymi a národnobuditeľskými epištolami na stránkach konzervatívnych šerblíkov.
Keď už celé Slovensko postretla táto zarmucujúca a skľučujúca novina, akiste je žiaduce zrekapitulovať zbožné a milostiplné politické činy blahorečeného križiaka Milana.
Spolu s istým Lipšicom začínali ako zväzáci v Občiansko-demokratickej mládeži. Bola to dorastenecká pobočka neduživej Občiansko-demokratickej únie, nástupníckeho subjektu VPN. Keďže tam to viedlo od nikadiaľ nikam, Milan s Danom sa začali v polovici 90. rokov 20. storočia obsmŕdať okolo KDH, kde si nádejný križiak našiel budúcu manželku Andreu Kuhajdovú, pracovníčku tlačového oddelenia strany.
Andrea dala Milanovi dôležitého rabaka, aj keď si ju minister spravodlivosti Ján Čarnogurský zobral so sebou na úrad, aby mu robila hovorkyňu. Skúsený Jano však urobil obrovskú chybu, lebo za vedúceho úradu si zároveň vybral Milanovho zväzáckeho kamoša Dana. Andrea, v tom čase prezývaná Veverička, spolu s budúcim manželom Milanom však nepracovali pri ministra Jana, ale makali na imidži subalterného úradníka Dana.
A potom to už išlo veľmi rýchlo a strmo hore kopcom. Dano sa stal podpredsedom KDH, neskôr ministrom spravodlivosti. Milan pásol pre Dana rozsiahle stádo novinárov. Neskôr sa k nemu pridal aj istý Vlado, zhodu okolností Pčolinský, ale to je iný príbeh.
Hlavným Danielovým spojencom v KDH bol Vladimír Palko, ktorý dovŕšil spolitizovanie polície, ale to je takisto iný príbeh. V tejto dejovej línii je podstatné, že Danov spojenec Palko si so sebou zobral Milana na ministerstvo. Nikto nevie, načo, ale to tiež nie je dôležité, pretože Palkovým spojencom v KDH bol ďalší podpredseda, istý Pavol Minárik, a ten bol okrem iného aj novým pokladníkom hnutia. Danov pasák novinárskeho stáda Milan, čuduj sa svete, sa stal Minárikovou peňaženkou. A zvyšok je história – Fond národného majetku, bratislavský magistrát a iné chuťovky.
Neskôr Milan nasledoval Dana na ministerstvo vnútra. Vraj poradca ohľadom Rómov. Človek by si myslel, že Milan je križiak a on, toť, rovno vajda. Lebo veď kto by lepšie mohol radiť ohľadom sociálnej, kultúrnej a inej situácie Rómov, ak nie ich uznávaný vodca. Ibaže by som sa mýlil… …a pravda by sa ukrývala v predpoklade, že Milan bol aj Danovou peňaženkou, čo sa najvýraznejšie manifestovalo neodborným, netransparentným a vybranej skupine podnikateľov na mieru šitým nákupom akože nového odpočúvacieho systému, ktorý dodnes nedokáže rozlúsknuť ani posratý WhatsApp.
Keď sa Dano neskôr poharkal so zvyškom KDH, spolu s Milanom a ďalšími veličinami, ako sú napríklad Gábor Grendel a Šeligova frajerka Jana Žitňanská, založili stranu s domýšľavým názvom Nová väčšina. Keďže boli v skutočnosti starou menšinou na úrovni štatistickej odchýlky, tak sa prvýkrát v histórii poharkali aj Dano s Milanom. Dano sa nechal naverbovať šialencom z Trnavy a Milan založil uzdu žrebcovi Borisovi.
Potom Dano zabil človeka, tak sa naoko spakoval z politiky, aby ju mohol robiť v postavení pro bono advokáta. Milan bačoval s Borisom, ale gazdoval aj s Danom, o čom svedčia ich v minulosti do detailov popísané (aj v knihe Satan, teší ma!) svinstvá v pseudo kauze Čistý deň.
Vrcholom, z ktorého to o niečo neskôr išlo pre zmenu strmo dole, bola chvíľa, keď sa šialencovi z Trnavy podarila zostaviť vláda. Šialenec a spoločníci zmenili zákon, aby sa mohol Dano stať špeciálnym prokurátorom, ale zabudli pri tom urobiť nepriamu novelu zákona o ochrane utajovaných skutočností. Milan si preto rýchlo vymyslel, že na ministerstve sociálnych vecí utajujú informácie prinajmenšom na úrovni NATO, v jednočinnom súbehu urobil s Danom fiktívnu zmluvu o poskytovaní právnych služieb, aby zároveň mohol požiadať Národný bezpečnostný úrad o vykonanie previerky.
A tak sa stal Dano šéfom špeciálu. Chvíľu nato zavrel svojho a Milanovho kamaráta Pčolinského, ktorý im robil dlhé roky Beriu. Odvtedy sa zdá a na bratislavských Palisádach, kde chalani bývajú na jednom poschodí, aj nahlas šepká, že Dano s Milanom už nie sú kamaráti. Neviem, posúďte sami, drahí veriaci.
Po včerajšku už nie sú spojencami ani Milan s Borisom. Oddnes je Milan nestranícky a objektívny publicista. A možno aj vzkriesi kariéru posledného križiaka, ak sa mu podarí brnenie, prilbu a meč hrdze zbaviť. Neviem, veď uvidíme, bratia a sestry v Kristu…
Preto nám na záver neostáva nič iné, len spolu s bratmi križiakmi templármi a bratom Milanom zvolať: Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini tuo da gloriam! (Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv!)
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.