Na pripojenej linke na spodku tohto statusu nájde každý, koho zaujímajú právne otázky súvisiace s výkonom právomocí prokurátora pri dozore nad zákonnosťou trestného konania, stanovisko generálneho prokurátora záväzné pre všetkých prokurátorov pôsobiacich v sústave prokuratúry Slovenskej republiky.
Stanovisko pojednáva o postupe prokurátorov pri zrušovaní právoplatných uznesení policajta o vznesení obvinenia v prípravnom konaní. Dokument sa venuje aktuálne horúcej problematike a jeho autorom nie je Maroš Žilinka, ale jeho predchodca Jaromír Čižnár. Stanovisko je z 28. februára 2017.
V texte dokumentu generálny prokurátor jasne postuluje, akými postupmi podľa jednotlivých ustanovení Trestného poriadku sa majú riadiť (spravovať) prokurátori pri rozhodovaní v rámci výkonu dozoru a v rámci výkonu povinností sťažnostného orgánu. Zároveň generálny prokurátor dáva veľmi zreteľne najavo, že ak ide o zrušenie platného uznesenia policajta o vznesení obvinenia, prednosť pred postupom podľa § 363 Trestného poriadku majú vždy ustanovenia, ktoré umožňujú zrušiť nezákonné rozhodnutie policajta dozorovému prokurátorovi (teda postupy podľa § 230 ods. 2 písm. e) a § 194 ods. 1 Trestného poriadku – každé sa používa v inej situácii). Naozaj odporúčam prečítať si celé stanovisko, má len osem strán.
Až keď zlyhajú všetky možnosti nápravy postupom podľa §§ 230 a 194, až potom pripadá do úvahy takpovediac kasačná právomoc generálneho prokurátora postupom podľa § 363 Trestného poriadku.
Ak to niekoho zvádza k skratkovitej úvahe o tom, že spomínané stanovisko generálneho prokurátora usvedčuje Maroša Žilinku z nedodržiavania princípu subsidiarity a nahrádzania postupov dozor konajúcich prokurátorov zásahmi generálneho prokurátora, veľmi sa mýli. Opak je pravdou. Ak by si prokurátori vykonávajúci dozor nad zákonnosťou priebehu prípravného konania riadne plnili povinnosti, nešli by za každú cenu „na ruku“ aktivistickým vyšetrovateľom a najmä nepodliehali nočníkmi deformovanej verejnej mienke, museli by sami v rámci svojej dozorovej a rozhodovacej činnosti zrušiť mnohé nezákonné uznesenia podriadeného orgánu činného v trestnom konaní (vyšetrovateľa).
Keďže zlipšicovaná časť prokuratúry je v nezanedbateľnom rozsahu pečiatkovou kanceláriou NAKA, respektíve obe zložky konajú v mnohých prípadoch v kolúzii (inak sa to nazvať nedá), oprávnené osoby po vyčerpaní všetkých bežných opravných prostriedkov pristupujú k prostriedkom mimoriadnym. V priebehu prípravného konania je mimoriadnym oprávneným prostriedkom napríklad návrh obvineného na postup generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku.
Samozrejme, nie každé uznesenie NAKA je nezákonné. A nie každé odmietnutie sťažnosti obvineného prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (alebo inej súčasti prokuratúry) je tiež nezákonné. Aj preto absolútnej väčšine návrhov na postup podľa § 363 Trestného poriadku nie je vyhovené. Na druhej strane však platí, že ak by v ostro sledovaných kauzách konali dozoroví prokurátori tak, ako im káže zákon, teda ako skutoční páni prípravnej fázy trestného konania, rozhodnutí postupom podľa § 363 Trestného poriadku by bolo ešte menej ako šafranu.
Napokon, ale nie v poslednom rade je potrebné dodať, že všetky napádané rozhodnutia Maroša Žilinku a jeho námestníka neboli zastavením trestného konania, ale iba zrušením nezákonného uznesenia s právne záväzným pokynom, aby policajt konal (teda ďalej vyšetroval) a rozhodol vo veci znova (avšak zákonným spôsobom).
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.