Prečo nemám rád Jána Kalvína

Pretože bol zloduch a vrah. Jean Calvin, vlastným menom Jehan Cauvin, bol zakladateľ kalvinizmu. O jeho „pôsobení“ hovorí kniha Stefana Zweiga „Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi“ – („Castellio gegen Calvin oder Ein Gewissen gegen die Gewalt“) (v  slovenčine vyšla 1970, 2011). Kalvín nechal v roku 1553 v Ženeve surovo popraviť môjho kolegu Michaela Serveta, ktorý o.i. opísal  tzv. malý (pľúcny) obeh. Za názory. Áno, za to, že mal iný teologický názor ako Kalvín. Na túto bohapustú vraždu zareagoval Sebastián Castellio, učenec žijúci v Bazileji. Vo svojom diele „De arte dubitandi“ (1562?) píše: „Potomstvo nebude môcť pochopiť, že sme znovu museli žiť v takých temravách, keď už raz bolo svetlo“. Vo svojom diele „Contra Libellum Calvini“ (rukopis z roku 1562) ide ešte ďalej. „Zabiť človeka neznamená brániť učenie, ale zabiť človeka“ („Einen Menschen töten heißt nicht eine Lehre verteidigen, sondern einen Menschen töten“), píše.  Ale chyba lávky. Tento oslňujúci polemický spis sa nikdy za jeho života nedostal do tlače. Ako „pikošku“ uvádzam, že preklad tohto diela (Gegen Calvin – Contra libellum Calvini) vyšiel prvý raz tlačou v nemčine v roku 2015 (!). Stefan Zweig v tomto svojom dielku, „Castellio gegen Calvin oder Ein Gewissen gegen die Gewalt“, ktoré vyšlo v nemčine v roku 1936, píše: „Nikdy sa nesmie človek vzdať pod zámienkou, že je násilie v tej chvíli primocné, a že je preto nezmyselné postaviť sa slovom proti nemu“.

Medzi ďalších tuhých kalvinistov patrí „učiteľ národov“ Ján Amos Komenský. Má slovenských predkov – Segešovcov. V maďarčine jeho meno znie Szeges János. V Londýne v rokoch 1641-1642 napísal programový spis „Via Lucis“ (Cesta Svetla). Podľa zdrojov z webu: „Medzi najvýznamnejšie osobnosti murárov patril Ján Amos Komenský (1592 – 1670). Počas svojho pobytu v Anglicku napísal dielo Via Lucis, ktoré slúžilo ako ústava slobodomurárov. Boli v nej obsiahnuté aj najvýznamnejšie slobodomurárske symboly ako napr. kladivko, uholník či kružidlo, ktoré zostali hlavnými znakmi dodnes. V knihe Komenský píše o spojení všetkých humanistických spolkov a o nutnosti odstrániť „Antikrista“ ako on nazýva pápeža a s ním aj celú katolícku cirkev. V knihe sa spomína aj stavba „Šalamúnovho chrámu“. Podľa Milana Ďuricu, „Dejiny Slovenska a Slovákov“ (2013), str. 144, rok 1659: „Komenský vydal svoj politologický spis Gentis felicitas, ktorý venoval sedmohradskému kniežaťu Jurajovi Rákocimu I. … Uhorsko považoval za vlasť Maďarov… Slovákov považoval za zvyšky pôvodného slovanského obyvateľstva, Nemcov, Valachov, Rusínov a Turkov za prisťahovalcov. Navrhoval Maďarom, aby ich asimilovali, a tak vytvorili veľký maďarský národ.“  Gratulujem! Ako remnant tu máme Univerzitu (Szegesa) – Komenského.

Zdroj: https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/preco-nemam-rad-jana-kalvina-63