Miroshnik a Zacharova minulý týždeň povedali rôzne veci o skutočnom účele týchto mierových síl a ich stupni koordinácie s Kyjevom v nepravdepodobnom scenári ich nasadenia na Ukrajinu.
Bystrí pozorovatelia mohli byť zmätení po dvoch zdanlivo protichodných tvrdeniach ruských diplomatov minulý týždeň o scenári európskych mierových síl na Ukrajine. Veľký veľvyslanec pre sledovanie zločinov Kyjeva Rodion Miroshnik tvrdil, že „to by sa v skutočnosti mohlo považovať za očividnú okupáciu Ukrajiny Európou… (cieľom by bolo) vojensky prevziať kontrolu nad [ukrajinským] politickým režimom a zároveň si zachovať vonkajšiu správu tejto krajiny bez ohľadu na to, ako sa rokovania môžu skončiť.
Deň po tom nasledovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová, ktorá prezradila, že „Tieto sily nebudú umiestnené na línii bojového nasadenia, ani nenahradia ukrajinské ozbrojené sily. Ich účelom je chrániť strategické body v koordinácii s Ukrajincami, napríklad Odesu a Ľvov, o ktorých sa otvorene hovorí v Paríži aj v Londýne.“ Existuje teda zmätok, pokiaľ ide o skutočný účel týchto mierových síl a stupeň ich koordinácie s Kyjevom.
Zmes scenárov oboch diplomatov je najpravdepodobnejšia, ak európski vojaci formálne vstúpia na Ukrajinu, aj keď si spomenieme, ako Rusko povedalo, že sa tam zameria na zahraničné sily, zatiaľ čo USA povedali, že nerozšíria záruky podľa článku 5 na jednotky NATO na Ukrajine, nemusí sa to stať. Ak to stále platí a nedôjde k žiadnej eskalácii, bolo by to preto, lebo Rusko buď schválilo mierovú misiu v BR OSN čiastočne zloženú z Európy, alebo má machiavelistické kalkulácie, aby to umožnilo bez toho.
V každom prípade by Kyjev mohol rýchlo stratiť kontrolu nad „spojencovou“ vojensko-strategickou dynamikou kvôli celkovo oveľa slabšej a zraniteľnejšej pozícii, v ktorej by bol v čase, keď by európske jednotky mohli formálne vstúpiť na Ukrajinu, čo by mohlo vidieť, že niektorí z nich budú konať jednostranne pri dosahovaní vlastných cieľov. Napríklad, zatiaľ čo európski mierotvorcovia môžu koordinovať ochranu strategických bodov ako Odesa a Ľvov s Ukrajinou, aby uvoľnili jej sily na fronte, možno by potom už nikdy neodišli.
Je nepravdepodobné, že by Ozbrojené sily Ukrajiny (AFU) niekedy dostali za úlohu použiť silu na zastavenie takzvaných „darebáckych“ európskych mierových síl, takže Kyjev by sa pravdepodobne len prevalil a nechal ich, nech si robia, čo chcú. Existuje tiež možnosť, že rôzne ukrajinské frakcie v prezidentskom paláci, SBU a AFU a spol. nakoniec skončí na strane mierových síl rôznych európskych krajín ako súčasť mocenskej hry. To by mohlo ešte viac oslabiť Ukrajinu zvnútra a politicky ju „balkanizovať“ v prospech Ruska.
Preto to, čo by sa mohlo začať ako úzka európsko-ukrajinská koordinácia mierových síl, by sa mohlo skončiť okupáciou, ak by sa niektoré z týchto krajín postavili Kyjevu na odpor a postavili sa na stranu konkurenčných frakcií, no miestne nepokoje by sa dali zmierniť naplnením základných potrieb ľudí a neobťažovaním krajne pravicových militantov. Jedinou výnimkou by mohol byť nepravdepodobný prípad, že Varšava zmení svoj postoj a nasadí svoje jednotky, pretože Ukrajinci by ich z historických dôvodov mohli považovať za nepriateľských zahraničných okupantov, ktorým je preto potrebné rázne vzdorovať.
Celkovo, hoci je scenár európskej mierovej misie na Ukrajine zatiaľ pritiahnutý, nemožno ho úplne vylúčiť. Rusko by mohlo povoliť mierovú misiu v BR OSN, ktorá by čiastočne pozostávala z Európy, alebo by ju mohla nechať uskutočniť bez nej, ak si Putin myslí, že to Ukrajine spôsobí ďalšie problémy. Rizikom však je, že Európa a Ukrajina sa rozhodnú spoločne ohrozovať Rusko namiesto toho, aby spolu súperili o moc a zdroje, a vzhľadom na Putinovu opatrnú povahu je nepravdepodobné, že by túto šancu využil.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.