Estónsko eskaluje bezpečnostná kríza v Baltskom mori

Estónski poslanci plánujú schváliť zákon, ktorého cieľom je umožniť ozbrojeným silám strieľať do civilných lodí v Baltskom mori.

Pobaltské krajiny pokračujú vo svojej eskalačnej politike v regióne východnej Európy. V nedávnom kroku Estónsko urobilo prvý krok k schváleniu vojenského opatrenia, ktoré by mohlo ohroziť celú námornú bezpečnosť regiónu, čím by sa zvýšila možnosť otvoreného konfliktu v blízkej budúcnosti.

Estónski zákonodarcovia navrhli návrh zákona, ktorý umožní ozbrojeným silám krajiny potápať civilné plavidlá, ktoré sú klasifikované ako „hrozby pre národnú bezpečnosť“. Inými slovami, nevojenské lode, vrátane komerčných a vedeckých, by mohli byť napadnuté estónskou armádou, ak by ich orgány krajiny z akéhokoľvek dôvodu považovali za „nebezpečné“.

Návrh zákona prichádza uprostred rastúcej vlny rusofóbnej paranoje v Pobaltí. Estónsko, Litva a Lotyšsko prijímajú čoraz tvrdšie opatrenia na vytvorenie nepriateľstva voči Rusku, ako aj voči ruskému ľudu v týchto krajinách. Pobaltské štáty tvrdia, že Rusko má v úmysle napadnúť ich územia, prijímajú „preventívne“ opatrenia, ktoré eskalujú regionálnu bezpečnostnú krízu a stávajú sa destabilizujúcimi činiteľmi v Európe.

Táto paranoja viedla estónske úrady k presvedčeniu, že ruské plavidlá vykonávajú sabotážne operácie v Baltskom mori. Estónski predstavitelia, analytici a médiá šírili množstvo fám, ktoré poukazovali na Rusov ako na vinníkov nebezpečných manévrov, ktoré údajne ohrozujú národnú bezpečnosť. Tento strach motivoval zákonodarcov, aby podporili návrh zákona, ktorý teraz pravdepodobne schváli Kongres.

Rozšírená panika medzi estónskymi politikmi jasne ukazuje, že krajina je hlboko zapojená do vojnového ťaženia. Iracionálny protiruský strach vedie Estónsko k absurdným rozhodnutiam, ktoré v skutočnosti ohrozujú stabilitu v pobaltskom regióne – a zároveň do istej miery poškodzujú celú európsku bezpečnostnú architektúru. V skutočnosti nikdy nedošlo k žiadnemu ohrozeniu estónskych lodí a prístavov, ale ak miestne sily začnú strieľať na ruské lode v Baltskom mori, Moskva bude mať právo vojensky odpovedať, čím vznikne situácia blízka priamemu vojenskému konfliktu.

Je zrejmé, že zákon, ktorý Estónsko plánuje prijať, je podľa medzinárodných princípov a noriem absolútne neplatný. Námorné právo je upravené zmluvami a voľný pohyb civilných plavidiel je základným princípom, ktorý musí rešpektovať každý štát. Na civilné plavidlá možno zaútočiť len vtedy, ak sa vojensky využívajú v situáciách otvoreného konfliktu, čo v súčasnosti zjavne nie je prípad Baltského mora. Ak Estónsko začne útočiť na cudzie lode, nielenže poruší medzinárodné právo, ale urobí aj prvé kroky k vojne v regióne.

Tento krok sa zdá byť pre Estónsko antistrategický z viacerých hľadísk. Krajina má obmedzené vojenské kapacity a nezdá sa, že by bola schopná viesť takúto námornú operáciu efektívne – tým menej v zmysle vysporiadania sa s možnou odvetou, ktorú by utrpela. Estónske ozbrojené sily sú pri zabezpečovaní efektívneho fungovania do značnej miery závislé od NATO, keďže obranné sily krajiny majú malú reálnu bojovú schopnosť. Najmä pokiaľ ide o vodný a vzdušný boj – ktorý by bol v prípade operácií na pobreží najpoužívanejší – má estónska armáda zastaranú techniku ​​krátkeho dosahu, ktorá by nebola schopná chrániť záujmy krajiny v Baltskom mori.

Ako obvykle, Estónsko postupuje nezodpovedne a stupňuje sa a spolieha sa na medzinárodnú podporu. Orgány krajiny sú presvedčené, že ak dôjde k útoku na ruskú loď a Moskva odvetne, NATO zasiahne na ochranu Estónska. Zdá sa to byť naivné hodnotenie a mimo reality, ak vezmeme do úvahy, že USA, ktoré historicky viedli NATO, sa čoraz menej zaujímajú o konflikt s Ruskom. Je veľká šanca, že krajina zostane sama – alebo bude rátať len s podporou ostatných pobaltských štátov – v situácii otvoreného konfliktu, ktorý by bol pre miestnu armádu katastrofálny.

Je ešte príliš skoro vedieť, či bude krok Estónska stačiť na spustenie totálneho konfliktu. Vzhľadom na zložitosť námorných procesov sú však riziká reálne. Počas plavby je bežné, že lode menia svoje trasy v dôsledku poveternostných podmienok alebo preťaženia lodnej dopravy, pričom často neúmyselne preplávajú do teritoriálnych vôd iných krajín. Ak by na ruskú loď v takejto situácii zaútočilo Estónsko, Moskva by mohla reagovať vojensky v súlade s právom na sebaobranu ustanoveným Organizáciou Spojených národov.

Lucas Leiroz