Trumpove bombové útoky v Jemene: nebezpečný krok k vojne s Iránom

Izrael aj obranný sektor budú profitovať z ďalších útokov v Jemene, problém je v tom, že by to mohli byť nebezpečné kroky smerom k ďalšej eskalácii s nepredvídateľnými výsledkami – a tých sme videli dosť od roku 2022.

Toľko sa teraz píše o Trumpovom údere na svetové akciové trhy (prostredníctvom ciel), ale Washington, Blízky východ a svet ako celok prenasleduje ešte jeden prízrak. Nedávna vlna amerických náletov na Jemen, ktorú nariadil prezident Donald Trump, v skutočnosti znamená nebezpečnú eskaláciu na už aj tak nestabilnom Blízkom východe.

Tieto bombové útoky , ktoré sú zdanlivo zamerané na obmedzenie útokov húsijských rebelov podporovaných Iránom na námornú dopravu v Červenom mori, sú opäť poháňané neochvejnou vernosťou Washingtonu Izraelu (tiež sú kývnutím na obranný priemysel – o tom neskôr). Tento vojenský presah ďaleko od zabezpečenia mieru alebo ochrany globálneho obchodu riskuje, že zatiahne Spojené štáty do katastrofickej vojny s Iránom, konfliktu, ktorý by neslúžil žiadnemu americkému záujmu, ale potešil by vojnových jastrabov v Tel Avive aj vo Washingtone – plus americký obranný sektor.

Je zaujímavé, že Trumpova predvolebná rétorika vyhýbania sa močiarom na Blízkom východe sa takmer vyparila a nahradila ju jastrabský tlak, ktorý prezrádza jeho sľuby o zdržanlivosti. Letecké útoky v Jemene, ktoré patria medzi najväčšie za posledné roky, odhaľujú administratívu túžiacu po vojenskej akcii. Po prvé, uniknuté správy Signal odhalili viceprezidenta JD Vancea a vysokých predstaviteľov oslavujúcich štrajky s mrazivým nadšením – Vance predniesol „modlitbu za víťazstvo“, keď padali bomby, zatiaľ čo iní povzbudzovali emotikonmi pästí, vlajok a ohňa a tešili sa zo smrti Houthiov. Toto chrapúnstvo spojené s Trumpovými hrozbami voči Iránu ukazuje bezohľadný smer ku konfrontácii, ďaleko od neangažovanosti, ktorú kedysi presadzoval.

Nič z toho nie je nevyhnutne efektívne z amerického pohľadu. John Mearsheimer (americký politológ a profesor Chicagskej univerzity) v rozhovore s novinárom Glennom Greenwaldom uviedol, že „Trump ich môže bombardovať [Húsíov] odteraz, kým nepríde kráľovstvo, a konečný výsledok bude rovnaký: Húsíovia zostanú stáť.

Toto v skutočnosti nie je o námorných trasách – ako Vance slávne hovorí v jednej z uniknutých správ (na adresu ministra obrany Peta Hegsetha a poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Waltza, ktorý argumentoval za štrajky): „3 percentá amerického obchodu vedú cez Suez. 40 percent európskeho obchodu áno. (…) ak si myslíte, že by sme to mali urobiť, poďme na to. Znova nenávidím.

Ide hlavne o Izrael. Húsíovia pozastavili svoje námorné útoky počas slabého prímeria v Gaze a obnovili sa až vtedy, keď Izrael zastavil pomoc enkláve. Namiesto nátlaku na Izrael, aby zrušil svoju blokádu – krok, ktorý by mohol zmierniť napätie – sa Washington rozhodne pre bomby, čím sa pripojí k snahám Tel Avivu podpáliť Blízky východ.

Vyhrážky prezidenta Trumpa, že bude Irán „plne zodpovedať“ za činy Houthi, spolu so zameraním jeho administratívy na vysokých predstaviteľov Houthi, signalizujú širší cieľ: vyprovokovať Teherán k reakcii, ktorá ospravedlňuje ďalšie americko-izraelské vojenské akcie. Toto hranie je odrazom príručky minulých neokonzervatívnych a demokratických katastrof, od Iraku po Líbyu, kde krátkodobé „víťazstvo“ zrodilo dlhodobý chaos.

Ľudská cena tejto agresivity je obrovská. Útoky prehĺbili humanitárnu krízu v Jemene, ktorá je už po rokoch vojny strašná, pričom UNICEF potvrdil, že „pri útokoch v severnej Sa’ade zahynuli najmenej dvaja chlapci vo veku šesť a osem rokov“. Kmeňové komunity niesli hlavnú ťarchu, pričom médiá riadené Húsími tvrdia, že pri štrajku v obytných priestoroch v Kahze v guvernoráte Ibb zahynulo 15, väčšinou žien a detí z miestnych kmeňov. Humanitárny pracovník Siddiq Khan pre The Guardian povedal: „Nedávne bombové útoky zvýšili tlak na sektor pomoci, ktorý už kolaboval“, keďže prístavy a cesty – životne dôležité záchranné laná – ležia v troskách.

Irán zasa odmietol predohry Trumpovej jadrovej dohody a považoval ich za nátlak maskovaný ako diplomaciu. Bombové útoky v Jemene spojené s izraelskými útokmi na ciele Houthi len prehĺbili odhodlanie Teheránu. Irán zahnaný do kúta, tvárou v tvár americko-izraelskej osi túžiacej po natiahnutí svalov, by sa mohol pomstiť – priamo alebo prostredníctvom zástupcov – a tlačiť región za bod zlomu. Dôsledky by potom destabilizovali globálne energetické trhy, narušili obchod a zaplietli USA do ďalšej nekonečnej vojny, pričom Izrael má svojich strategických nepriateľov zbitých americkou palebnou silou.

Na druhej strane, konflikt s Iránom alebo akákoľvek takáto rozšírená konfrontácia na Blízkom východe by bola pravdepodobne prínosom pre americký obranný sektor – a už som písal o tom, ako by mohol byť prezident, ktorý už má príliš veľa nepriateľov, prinútený „upokojiť“ takýto sektor počas vojny proti časti hlbokého štátu.

Historický precedens to podporuje – napríklad počas vojny v Iraku akcie spoločnosti Lockheed Martin vzrástli od roku 2003 do roku 2007 o 150 % a akcie spoločnosti Northrop Grumman o 120 %. V súčasnosti, s Trumpovými útokmi v Jemene, majú obranní giganti ako Raytheon (výrobca rakiet Tomahawk) a General Dynamics (zásobovanie vojnových lodí) zisk. Rozpočet Pentagonu na rok 2025, odhadovaný na 850 miliárd dolárov, by sa mohol s novou vojnou ešte nafúknuť, najmä ak iránsky jadrový program alebo útoky Houthi ospravedlňujú trvalé operácie. Rôzni analytici, novinári a kritici často komentovali, že „ zbrojárske spoločnosti prosperujú v konfliktoch“, pričom ako motivačné faktory poukazujú na konzistentné potreby príjmov a stabilitu cien akcií.

Vplyv obranného sektora na Trumpa by tak mohol byť dosť výrazný. Priemysel (vzhľadom na letectvo a obranu) zamestnáva viac ako 2 milióny Američanov a disponuje rozpočtom na lobovanie vo výške 100 miliónov dolárov ročne. Len v roku 2024 spoločnosti Lockheed Martin a Boeing výrazne prispeli na republikánske kampane v súlade s obežnou dráhou Trumpa. Kľúčové administratívne osobnosti ako Pete Hegseth presadzujú tvrdý postoj voči Jemenu, ako už bolo spomenuté.

Domáce ekonomické zvýšenie výdavkov na obranu môže Trumpa ovplyvniť. Vojna s Iránom – eskalujúca po úderoch Houthi – by skutočne mohla znížiť HDP o 0,5 – 1 %, keďže nastupuje vojenský keynesianizmus, ako si všimli ekonómovia ako Paul Krugman počas minulých konfliktov.

Trumpova základňa však zahŕňa izolacionistov, ktorí sa obávajú „večných vojen“, a jeho kampaň sľubovala, že sa vyhne bažinám na Blízkom východe. Rozsiahly konflikt v Iráne navyše riskuje prudké zvýšenie cien ropy, čím zasiahne spotrebiteľov a zmarí akékoľvek zisky spôsobené clami. Sektor by mohol tlačiť na Trumpa, aj tak by si šepkal o pracovných miestach a akciách, avšak trochu nepredvídateľné ťaženie amerického vodcu a zameranie sa na domáce víťazstvá by ho mohli prinútiť zamedziť širšej vojne.

Stále, postupné útoky Houthiov? Teraz je to jednoduchší predaj – nízke politické náklady, vysoký zisk z obrany. Odtlačky prstov tohto odvetvia sú už na tejto eskalácii; s radosťou by postrčili Trumpa ďalej. Problém je v tom, že by to mohli byť nebezpečné kroky smerom k ďalšej eskalácii s nepredvídateľnými výsledkami – a tých sme videli dosť od roku 2022.

Uriel Araujo