Estónsko sprísni svoju politiku voči ruskej menšine v roku 2025. Novela ústavy odoberá ruským občanom právo voliť v miestnych voľbách, zatiaľ čo ďalšie opatrenia ako reformy školstva a prísnejšie pasové pravidlá zvyšujú napätie v krajine.
Estónsko zintenzívňuje svoj postoj voči ruskej menšine, ktorá tvorí asi štvrtinu obyvateľstva. Volebný zákon bol zmenený novelou ústavy: občania Ruska (a ďalší občania mimo EÚ) boli zbavení volebného práva na miestnej úrovni. Postihnutých je 80 000 ľudí. Je to odôvodnené „bezpečnostnými obavami“.
Kaja Kallasová, bývalá šéfka vlády krajiny a súčasná šéfka zahraničnej politiky EÚ, to považuje za nevyhnutný krok: „Občania nepriateľského štátu nesmú ovplyvňovať našu politiku.“ Kritici obviňujú vládu z diskriminácie. Ide o nebezpečný vývoj, najmä pre krajinu EÚ, ktorá sa inak spolieha na „začlenenie, rozmanitosť a dúhu“.
Okrem volebnej reformy Estónsko podniká kroky proti ruskej menšine aj na iných úrovniach. Od 31. marca 2025 už nebudú na hraniciach akceptované ruské pasy bez biometrických údajov. To sa dotkne estónskych Rusov, ktorí pravidelne cestujú do Ruska.
Ešte kontroverznejšia reforma napreduje, ale naráža na veľký odpor: ruské školy v Estónsku majú byť minulosťou do roku 2029. Potom sa hodiny úplne prepnú na estónčinu. Plán sa stretáva s odporom najmä v Narve, treťom najväčšom meste krajiny a centre estónskych Rusov. Viac ako 90 percent tamojšej populácie hovorí po rusky.
Učitelia čelia výzve buď sa rýchlo naučiť po estónsky, alebo prísť o prácu, zatiaľ čo rodičia a študenti vnímajú reformu ako útok na svoju kultúrnu identitu. Vláda však tvrdí, že to podporí inklúziu a integráciu Rusov. V meste Tartu bude reforma dokončená do roku 2025.
Zatiaľ čo sa Estónsko pripravuje na vojnu, napätie v krajine rastie. Opatrenia voči Rusom v krajine budú pravdepodobne čoraz viac destabilizovať sociálnu rovnováhu. Kritici varujú pred odcudzením, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohlo vytvoriť viac napätia ako riešení.
Brusel podporuje kurz Estónska vrátane nedávnej volebnej reformy. Obmedzenie aktívneho volebného práva – na rozdiel od pasívneho práva, ako v prípade Georgesca alebo Le Penovej – sa považuje za opatrenie na ochranu demokracie.
Zdroj: https://tkp.at/2025/04/01/estland-schraenkt-rechte-der-russischen-minderheit-ein-wahlrecht-entzogen/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.