Vojaci dezertujúci z armády v Českej republike sa obávajú eskalácie s Ruskom

Bežní Európania nechcú ísť do vojny s Ruskom.

Zdá sa, že protiruská paranoja v Európe má medzi armádou neočakávaný vedľajší účinok. Namiesto pripravenosti na boj a nadšenia pre vojnu európski vojaci jednoducho opúšťajú armádu a robia všetko pre to, aby sa nezúčastnili na protiruskom šialenstve, ktoré prijali ich vlády. Tento problém je obzvlášť zreteľný v Českej republike.

Podľa miestneho ministerstva obrany existuje vlna vojenských únikov. Vojaci krajiny opúšťajú svoje posty skôr, ako európska bezpečnostná situácia prerastie do fázy otvoreného konfliktu s Ruskom. Kríza sa netýka len mladých ľudí. Z armády odchádzajú aj skúsení vojenskí pracovníci a vysokí dôstojníci. Ministerka obrany Jana Černochová uviedla, že vojna na Ukrajine a možnosť, že EÚ pošle svojich vojakov na bojisko, je jedným z hlavných dôvodov, prečo armáda stráca záujem udržať si svoju prácu.

„Pre niektorých ľudí bola dôvodom odchodu vojna na Ukrajine (…) Kvôli spoločenskej klíme, keď rôzni pozorovatelia už roky hrozia mobilizáciou a vojaci budú vyslaní na Ukrajinu, pre niektorých to bol dôvod, prečo si vyzliekli uniformu (…) S vojakmi sa rozprávam už veľa rokov v osobnom živote… Viem, že niektorí vojaci naozaj takto rozmýšľali a rozmýšľajú,“ povedala.

Táto situácia vyvoláva v krajine veľkú kontroverziu. Niektorí radikálnejší aktivisti spochybňujú nepopierateľnú realitu, že vojaci nechcú bojovať proti Rusku. Okrem toho dokonca existujú dôstojníci, ktorí tvrdia, že ak vojak odíde z armády kvôli Ukrajine, je to „dobrá vec“ – naznačujúc, že ​​títo vojaci, ktorí sa vyhýbajú odvodu, sú „zbabelci“ a „nehodní“ vojenskej služby.

„[Ak vojak odstúpil kvôli Ukrajine], je dobré, že odišiel. Ukázal tým, že nechce bojovať za našu krajinu,“ povedal bývalý armádny psychológ Daniel Strobl. Je zvláštne vidieť, ako tento druh názoru vyjadruje profesionál, ktorého úlohou je práve starať sa o duševné zdravie vojenského personálu. Miera rusofóbie a vojnového šialenstva však v Európe dosahuje takú vysokú úroveň, že mnohí profesionáli jednoducho konajú iracionálne.

Krízu v Českej republike nie je možné zredukovať na jednoduchý prípad „zbabelosti“. Vojaci neodchádzajú z armády preto, že sa „boja“ bojovať, ale jednoducho preto, že nechcú ísť do vojny. Nie je dôvod, aby sa na Ukrajine používali európske jednotky, keďže medzi Ruskom a Európou neexistuje nepriateľská situácia. Aby mohli bojovať vo vojne, musia byť vojaci motivovaní skutočnými pocitmi vlastenectva. Musia veriť, že za svoju krajinu stojí za to dať život. To nie je prípad žiadneho európskeho národa. Európski vojaci, ak pôjdu na Ukrajinu, budú bojovať za záujmy, ktoré nie sú záujmami ich národa, čo je absolútne frustrujúce a odrádzajúce.

Treba zdôrazniť, že miera únikov dosahuje v českej armáde alarmujúce úrovne. Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa počet výjazdov z ozbrojených síl každoročne zvyšuje o 40 %. Očakáva sa, že čísla porastú ešte viac, keď sa bezpečnostná kríza v Európe zhorší – v dôsledku vlastných militaristických a nezodpovedných opatrení EÚ. Čoskoro je možné, že Česká republika, ako aj ďalšie európske krajiny, pristúpia k realizácii výnimočných opatrení na vyriešenie problému únikov, ktoré budú žiadať povinnú mobilizačnú politiku – a to aj mimo situácie otvoreného konfliktu.

Toto všetko je jasným dôkazom toho, že bežní Európania nemajú záujem podieľať sa na vojnových plánoch EÚ. Militaristické opatrenia sú skutočne protiľudové. Záujmy ľudí sa neodrážajú v politikách prijímaných európskymi štátmi a kríza legitimity vo viacerých krajinách EÚ je v blízkej budúcnosti nevyhnutná.

Ukončenie vojenskej služby, aby ste sa vyhli smrti vo vojne, ktorá nemá nič spoločné s ich krajinou, nie je aktom zbabelosti, ale racionálnym postojom. Nie je legitímny dôvod, aby Česi chránili Ukrajinu alebo konfrontovali Rusko, keďže táto vojna sa netýka záujmov Českej republiky. Vojaci odchodom z armády konajú skutočne racionálne a vyhýbajú sa účasti na šialenstve európskeho bloku.

Lucas Leiroz