Kým my tu na Slovensku momentálne riešime ako najdôležitejší problém záhadné prepuknutie slintačky a krívačky dobytka na slovensko-maďarských hraniciach, vyvolanej čímsi, čo sem údajne doplachtilo až z ďalekého Pakistanu (možno nie nepodobne a „záhadne“ ako Kovid), problémom číslo jeden z celosvetového hľadiska, ak si odmyslíme zlikvidované pásmo Gazy, zostáva vyriešenie situácie na Ukrajine a rokovania v Rijáde.
Bolo to Ukrajine, a nám ostatným, treba? Samozrejme, že nebolo. Ak by sa náš východný slovanský sused nebol nechal dlhé roky magoriť za výdatnej asistencie Londýna Washingtonskou proti-ruskou propagandou amerických administratív a „dípstejtu“, ktoré sa snažili riadiť nielen svoj vlastný štát, čo by bolo samozrejme v poriadku, ale aj krajinu na druhom konci sveta, toto všetko, celý tento kolosálny medzinárodný bordel, tu vôbec nemuselo byť. Ukrajina si dnes mohla ďalej pekne hovieť a žiť svojím navyknutým oligarchickým spôsobom života s všadeprítomnou korupciou a v rozumnej miere aj s prirodzenou rivalitou a spoluprácou so svojím východným susedom, lenže Rusofóbi v Kyjeve sa nechali nahuckať a tamojšie Banderovské nacionalistické živly sa pustili do rusky hovoriacej menšiny ako keby to bol ich úhlavný nepriateľ. Všetci čo tam počas vojny za uplynulé tri roky zbytočne pozomierali mohli dnes žiť. Aj s tými, ktorí sa po státisícoch a miliónoch rozutekali do zahraničia a snažia sa v cudzine nielen udomácniť, ale introdukovať v pre nich novom prostredí aj svoju vlastnú ukrajinskú mentalitu.
Nebolo to treba nikomu, vrátane nás, lebo aj tu v Európe sa vo vzniknutej situácii vydriapali z hrobu na povrch a rozhoreli už takmer zabudnuté temné sentimenty výbojnej militantnej nátury niektorých dobyvačných síl bývalých veľkých imperiálnych štátov, známej z prvej polovice dvadsiateho storočia a storočí predtým. Ťahať teraz Európu do zbrojenia v štýle prvej a druhej svetovej vojny je to posledné, čo dnes potrebuje bežný civilizovaný Európan. Rusko nik vojensky neporazí, ani nijak sankciami nezničí, pochopte to už konečne v Londýne, Paríži a Bruseli, aj keby ste z Európskej únie spravili jeden poľutovania hodný kolosálny chudobinec národov. Smiať sa bude aj tak Washington a Moskva, vy trkvasi. Ukrajina teraz príde o veľkú časť územia, bude rozporcovaná na bohviekoľko dielov, stratí temer všetky svoje prírodné zdroje, nebude vlastniť ani len elektrárne a prístavy a jediné, čo ešte ako tak môže, je ísť si konečne na troskách svojej zeme zvoliť pod dozorom OSN nového prezidenta. Ďakujem pekne za taký výsledok dvadsaťročného úsilia. Ani NATO nebude, a pokiaľ ide o Úniu, aj tá je vo hviezdach.
Trump a Putin sa dohodnú, je to otázka veľmi krátkeho času. Urobia to k svojej vlastnej spokojnosti aj bez nás a nášho kibicovania, na to berme jed. Horšie je, že sa nám tu v našej slávnej Únii rozhasili desaťročia budované aké také normálne vnútorné aj vonkajšie vzťahy a vytráca sa aj zvyšok rešpektu k zdravému sedliackemu rozumu. Štátnika tu pomaly s výnimkou Maďarska a Slovenska nevidíš keby si celý kontinent prehľadal hoci aj s lupou, no a najnovšie už ani poriadne nevieme čí vlastne v Európe sme, lebo sa zrazu priečime aj donedávna patronátnej Amerike, bez ktorej sme si ešte včera nevedeli zaviazať ani šnúrky na topánkach. Hlavná vec, že sa ide vo veľkom zbrojiť. Blázinec ako vyšitý. Prirátajte k tomu zlikvidovaný plynovod Nordstream a dielo skazy je temer dokonané. Toto všetko tu nebolo nikomu treba, a Ukrajine už vôbec nie.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.