Kremeľ varoval pred „katastrofálnymi dôsledkami“, ak by Európska únia pristúpila k plánom skonfiškovať ruské aktíva držané v západných bankách.
Zamyslite sa dobre: Predsedníčka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina štrngala kremeľskými šabľami nad využívaním západných aktív svojej krajiny. (Michail Svetlov/Getty Images)
Niektoré západné banky lobujú proti návrhom EÚ na prerozdelenie miliárd eur na úrokoch zarobených na zmrazených ruských aktívach, uviedli významné zdroje z odvetvia v obave, že by to mohlo viesť k nákladným súdnym sporom.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ by mala zvážiť použitie ziskov zo zmrazených ruských aktív na nákup vojenských dodávok pre Ukrajinu.
„Je čas začať rozhovor o použití neočakávaných ziskov zo zmrazených ruských aktív na spoločný nákup vojenského vybavenia pre Ukrajinu,“ povedala v prejave v Európskom parlamente 28. februára a vyzvala EÚ, aby „urobila viac“ v oblasti obrannej politiky.
„Nemôže existovať silnejší symbol a lepšie využitie týchto peňazí, ako urobiť z Ukrajiny a celej Európy bezpečnejšie miesto pre život.“
Von der Leyenová uviedla, že hrozba vojny pre EÚ „možno nie je bezprostredná, ale nie je nemožná“.
Lídri EÚ sa 21. marca dohodli, že budú pokračovať v práci na pláne použiť až 3 miliardy eur ročne na dodávky zbraní Ukrajine, keďže sa blok snaží posilniť boj Kyjeva proti Rusku, ktoré by stále vlastnilo podkladové zmrazené aktíva. Lídri uviedli, že výťažok by sa mohol použiť v priebehu niekoľkých mesiacov.
„Počuli sme vyhlásenia z Bruselu, že výnosy z nášho majetku nepatria nikomu,“ povedal 22. marca novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Nie je to tak. Patria majiteľom aktív, vlastníkom aktív.“
V reakcii na mediálnu správu, že niektoré banky sa obávali, že by ich Rusko mohlo neskôr brať na zodpovednosť, ak by boli zapojené do akéhokoľvek prevodu peňazí na Ukrajinu, Peskov vydal zdanlivo zastreté varovanie: „Právne oddelenie ktorejkoľvek banky chápe katastrofálne dôsledky takýchto krokov na vyvlastnenie aktív pre banku, pre krajinu ako celok, ako aj pre európsku ekonomiku.
„Ak by sa takéto rozhodnutia realizovali, malo by to veľmi vážne dôsledky pre tých, ktorí ich prijali a realizovali.“
Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina 22. marca túto otázku zvážila po tom, čo banka držala úrokové sadzby na neuveriteľných 16 percentách.
„Pokiaľ ide o opatrenia EÚ týkajúce sa zmrazených aktív, prijmú sa rozhodnutia a prijmeme zodpovedajúce opatrenia na obranu našich záujmov,“ povedala Nabiullina.
Dodatočnú správu priniesla agentúra Reuters
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.