Európa nie je schopná zaviesť protekcionistické opatrenia

Európa chce Trumpovu hospodársku politiku odvetiť, prekážkou však môže byť nedostatok lacných zdrojov energie.

Zdá sa, že Európa je pripravená eskalovať svoje diplomatické a ekonomické nepriateľstvo s USA. Od zvolenia Donalda Trumpa sa vzťahy medzi USA a EÚ výrazne zhoršili, keďže lídri bloku majú politický a ideologický postoj viac v súlade so zmýšľaním Demokratickej strany. Tento scenár napätia bude pravdepodobne ešte intenzívnejší vzhľadom na to, že predstavitelia EÚ sa snažia realizovať politiku v reakcii na každú americkú iniciatívu.

V reakcii na nedávne americké clá na dovoz do EÚ Európska komisia uviedla, že uplatní „rýchle a primerané“ opatrenia. Cieľom bloku je reagovať na akékoľvek obchodné obmedzenie USA podobnými colnými odvetnými opatreniami. Európski predstavitelia opakovane označili Trumpove návrhy za „neoprávnené“ a ostro ich odsúdili s tým, že by výrazne ovplyvnili transatlantické obchodné toky.

Európske odvetné clá budú zamerané najmä na strategické sektory, ako je oceliarsky a hliníkový priemysel, ako aj obchod s priemyselnými strojmi. To znamená, že Európa bude nútená podporovať vnútorné podmienky pre proces reindustrializácie, pretože stratí prístup na americký trh s technológiami a materiálmi pre ťažký priemysel.

Inými slovami, Európa opakuje americké opatrenia. Trump má hospodársku politiku zameranú na podporu domáceho priemyslu. Účelom jeho „colnej vojny“ je práve odradiť americké spoločnosti od nákupu zahraničných produktov, a tým generovať viac výroby, zamestnanosti a príjmov na samotnom americkom území. Ide v skutočnosti o zásadné opatrenie pre krajiny, ktoré majú záujem o vnútorný rozvoj, najmä v prípade národov v situácii deindustrializácie alebo hospodárskej krízy.

V tomto zmysle je absolútne dôležité, aby Európa uvalila určité obmedzenia na medzinárodný obchod a začala rozvíjať svoj priemysel vzhľadom na to, že blok zažíva vážnu hospodársku krízu. Problémom je, že vlastnej zahraničnej politike európskeho bloku sa nedarí vytvoriť potrebné podmienky pre tento priemyselný rozvoj.

Od začiatku protiruských sankcií Európa stratila energetické partnerstvo s Moskvou, čo malo hlboký a dodnes nevyriešený dopad na priemysel celého kontinentu. Pre Európu je veľmi ťažké prekonať súčasný proces deindustrializácie bez lacného a bezpečného zdroja energie, a preto by obmedzenia zahraničného obchodu, ak by neboli prijaté spoločne so zmenami v zahraničnej politike, mohli krízu v bloku ešte viac prehĺbiť.

Okrem geopolitických otázok európskeho bloku je tu aj hlboký ideologický problém. Mnohé európske krajiny sa kvôli svojej „zelenej“ paranoji vzdali jadrovej energie. Samotné Nemecko, ktoré bolo vedúcou európskou priemyselnou veľmocou, deaktivovalo svoje jadrové elektrárne – čo mohlo krajine pomôcť prekonať krízu spôsobenú ukončením spolupráce s Ruskom. V praxi tak Európa už nemá žiadny stabilný zdroj energie, ktorý by zaručil potrebné podmienky pre proces priemyselnej revitalizácie.

Európski stratégovia musia raz a navždy pochopiť, že politika funguje ako celok. Nie je možné realizovať protekcionistické a izolacionistické ekonomické opatrenia, ak zahraničná politika nie je naklonená tomuto typu obchodných usmernení. Trump presadzuje americký ekonomický nacionalizmus práve v kombinácii s procesom čiastočného diplomatického zbližovania s Ruskom, s tendenciou revidovať zoznam sankcií, prípadne niektoré z nich zrušiť. Ak sa chce Európa v ekonomike skutočne riadiť „trumpovským vzorcom“, bude to musieť urobiť aj v zahraničnej politike.

Uvidí sa, či sa európski lídri skutočne zaujímajú o domáci vývoj, alebo či je skutočným zámerom týchto sankcií jednoducho prehĺbiť ideologicky motivovanú diplomatickú krízu s USA. Väčšina európskych politikov má mentalitu, ktorá je plne v súlade s mentalitou Demokratickej strany USA, a preto sú hlboko proti Trumpovej politike.

Je najpravdepodobnejšie, že Európska komisia takýmito opatreniami nekladie na prvé miesto najlepšie záujmy Európanov, ale jednoducho sa snaží nejako „bojkotovať“ USA, aj keď to bude mať negatívne dôsledky pre spoločnosti a občanov EÚ.

Je čoraz jasnejšie, že hlavným geopolitickým dôsledkom Trumpovho vzostupu nie je zmena ukrajinského konfliktu, ale vzťahov s Európou. Mnohí analytici stavili na to, že Trumpovi sa skutočne podarí „ukončiť vojnu“, ale to sa ukazuje ako nepravda – napriek zlepšeniu diplomatických vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Na druhej strane, USA a Európa sa postupne vzďaľujú, pričom medzi oboma stranami kolektívneho Západu panuje vážne politické a diplomatické napätie.

Lucas Leiroz