Tu sa názory na nezmieriteľne rozdelenom Slovensku budú dramaticky líšiť, lebo pre obe strany je líder tej druhej neakceptovateľný reprezentant koncentrovaného politického a ideologického zla v spoločnosti. S tým už nič neurobíme, lebo ktosi na tom dlhé roky, dokonca desaťročia, systematicky pracoval už od čias tvrdej vojny „patriarchu“ VPN Fedora Gála proti ministrovi vnútra a neskôr premiérovi Vladimírovi Mečiarovi.
Tam sa to začalo a takto to odvtedy pokračovalo a pokračuje bez prestávok dodnes. Slovensko je zrejme naveky odsúdené na mimoriadne ostrú a permanentnú studenú občiansku vojnu, a reči o akomsi zmierení znepriatelených táborov sú zbytočným hádzaním hrachu o stenu parlamentu. Lebo ak s tým ani vlaňajší májový atentát na premiéra nič neurobil, potom tu už naozaj nepomôže odstrašujúco nič. Presne to isté sa navyše deje aj u našich kolegov v Amerike. Poučme sa trochu od Trumpa a jeho zohratej partie, ako si v takmer identickej situácii počínajú oni. Od doslova famóznej hovorkyne Bieleho domu, až po vtipom a šarmom oplývajúceho prezidenta. Vyhrávajú tam teraz vysoko na body okrem iného aj tým, že nie sú ani jeden z nich nudným zvetralým suchárom ako bol Biden, Nancy Pelosiová a ďalšie hlavné postavy jeho strany a administratívy.
Lídrom Progresívneho Slovenska je v súčasnosti Michal Šimečka, sekunduje mu salónne ostrieľanejší, elokventnejší a verbálne mimoriadne útočný Ivan Korčok – oboch pri tom samozrejme glorifikujú takzvané médiá hlavného prúdu. Opačný tábor považuje Šimečku za drzého a neschopného adolescenta – iba kéhosi nezrelého a politicky neskúseného „fraceka“, ktorý vlastne ani nie je schopný formulovať zložitejšie vety s viac ako pätnástimi slovami (to včera zaznelo v jednom zaujímavom rozhovore Mimi Šramovej s Jánom Baránkom) a jediné, čo ten „ucháň“ dokáže, je neustále opakovať nabifľované proti-Ficovské mantry. Navyše je (podľa mňa) na môj vkus nie celkom šťastne zosmiešňovaný aj jeho fyzický vzhľad. Je to ale skutočne tak, naozaj Šimečka nevie formulovať ucelené logické myšlienky vetami o viac ako pätnástich slovách v naučených frázach? Nemyslím si to. Veď ak by sa mal takto zjednodušene človek dívať aj na stranu koalície, aj tá predsa neraz vlastne opakuje tie isté „mantry“ v podstate tými istými vetami a „naučenými“ argumentmi.
Nepodceňujme vo vlastnom záujme Michala Šimečku. Či sa to komu páči alebo nie, stal sa z neho pomerne zdatný a sebaistý mítingový a tlačovkový rétor, ktorý si s mikrofónom dokáže rozumieť napriek jeho neprirodzenej mentorskej intonácii a je schopný strhávať masy na svoju stranu lebo vie presvedčivo formulovať aj očividne dlhé súvetia s násobne viac ako pätnástimi slovami….. Nakoniec, aj stúpajúce preferencie PS o niečom predsa svedčia a ja by som rozhodne nikomu neodporúčal podceňovať ho, lebo takto bol kedysi bagatelizovaný a trivializovaný aj Igor Matovič, až napokon jedného osudného dňa šokoval celý národ svojím presvedčivým volebným víťazstvom.
V tejto studenej politickej vojne treba adekvátne vnímať a reflektovať aj silu protivníka lebo podceňovanie a presvedčenie o intelektuálnej prevahe na vlastnej strane sa nemusí vyplatiť. Dokonca sa môže šeredne nevyplatiť. Viac než bezstarostné a sebavedomé bagatelizovanie a zosmiešňovanie mladého protivníka je dnes potrebné a bytostne dôležité neustále zdokonaľovať a obohacovať vlastné argumentačné armamentárium nielen čo do pestrosti a invenčnosti obsahu, ale aj čo do komunikačnej formy. Aby človek časom neupadol do fádneho a vypočítateľného stereotypu v presvedčení, že ten druhý na nás jednoducho nemá a každému rozumnému človeku to musí byť automaticky jasné….
Nechcem tým božechráň v žiadnom prípade preceňovať lídra Progresívneho Slovenska, iba triezvo ako starý komentátor varujem pred zradným presvedčením a pocitom, že „Oni sú tam aj tak všetci o ničom, rapocú dokola iba tie isté holé nerozvité vety, ale náš múdry konzervatívny národ bude nakoniec väčšinovo určite na našej strane“.
Nik z nás momentálne nevie kedy budú parlamentné voľby – či predčasné tento rok, alebo riadne v roku 2027. Včerajšie vystúpenie tandemu Šimečka-Korčok by som napríklad rozhodne nepodceňoval čo do impaktu na verejnosť. Naopak, malo by nútiť k neustálemu vylepšovaniu vlastných myšlienkových schém a pohotových argumentácií, inak to v závere nemusí dopadnúť dobre.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.