Odrazu sa to tu len tak hemží nabudenými vojnovými jastrabmi, ktorí by aj bábätkám upreli Sunar spred ústočiek, dôchodcom vzali trináste dôchodky a zredukovali sociálnu pomoc všetkým núdznym na rovnú nulu, len aby bolo tých 5% na zbrojenie. Starý bratislavský „Gottwalďák“ je urevaných militantov každý druhý piatok plný.
Skoro sa už považuje za hriech ak sa niekto prieči snahám zvyšovať výdavky na zbrojenie, lebo ktosi už vidí ruského vojaka nielen pri Užhorode, ale aj v Schengenskom priestore. Viac ako 800 miliárd eur má teraz Európska únia naškrabať na vojenskú pomoc Ukrajine keď sa ešte ani nevie, ako dopadnú americko-ruské rokovania o mieri. Studená vojna sa skončila zánikom Varšavskej zmluvy a vyzeralo to na veľké zbratanie Západu s Východom. Dokonca sa istý čas povrávalo aj o možnom vstupe Ruska do NATO keď sa v Moskve potácal opitý Jeľcin a prezident Bill Clinton sa na ňom z chuti rehotal, ale to trvalo iba chvíľu. Aj tie telemosty medzi mladými americkými a ruskými študentmi na CNN čoskoro odišli kamsi do stratena, hoci som na ne vytriešťal oči v naivnej nádeji na lepší svet….Dnes je situácia diametrálne odlišná a bohužiaľ oveľa horšia ako za relatívne pokojných a bezpečných čias bipolárneho sveta.
Nejde len o nájdenie tých šialených 800 miliárd eur na zbrojenie, ale aj o to kto tie zbrane má vôbec v Európe vyrábať a dodávať v takom obrovskom rozsahu. Slovensko bolo kedysi zbrojárskou veľmocou. Ja to vôbec nevyzdvihujem, iba pripomínam, že keď nastúpil na pražský hrad Havel, razila sa politika definitívneho konca zbrojárskej výroby a obchodu so zbrojárskou produkciou lebo je vraj zločinecký a neetický. No a pozrite sa dnes.
Zrazu je všetko inak a celé stredné Považie aj s okolím Martina mohlo dnes dodávať tanky a inú ťažkú bojovú techniku pre Európu, hoci tá technika potrebuje železo, ktoré sa sem v podobe železnej rudy vozilo z Ruska. Staré dobré lodenice v Komárne by sa tiež mohli pridať a vyrábať tam ľahké bojové člny s veľkou palebnou silou. Ja neviem, či to tak ešte je, a či by Rusko bolo ochotné zásobovať kontinent železnou rudou, aby sa z nej vyrábali zbrane proti Ruskej federácii. Ale to je vedľajšie, lebo tá ruda by sa sem mohla voziť trebárs zo Švédska. Technický know-how sme tu mali, skúsený dielenský personál detto, takže stačia nové výkresy na novú techniku a výroba by mohla veselo frčať na plné obrátky – nielen odmínovacie zariadenia a húfnice, ale aj oveľa väčšie „zvieratá“. Je zázrak, že sme ešte dokázali vzkriesiť tento zatracovaný ale mimoriadne lukratívny priemysel z popola aspoň v takej miere ako teraz.
Iná vec je, či sa tanky ako také už nestali v satelitenj ére obsolentným druhom bojovej techniky lebo stačí relatívne lacný dron a z drahého tanku je kopa dymiaceho šrotu s uškvarenými telami posádky vo vnútri. Všetko sa ale riešiť dá, ak sa chce. S istými stratami sa totiž vo vojne okrem toho počítať musí, inak to ani nie je možné.
Som pacifista, podobne ako trebárs Eduard Chmelár, a musím sa priznať, že počas vojenskej prípravy na vysokej škole, a neskôr aj počas ročného výkonu vojenskej základnej služby, strely z môjho samopalu leteli ďaleko mimo terč, a možno tam kdesi vo vzduch nad Tureckým vrchom a na Lešti lietajú dodnes napriek tomu, že som mieril v kľude po ležiačky a mal som milión času dobre zamieriť. Nie, bolo to na môj vkus príliš hlučné a príliš desivé. Ja som si ani ako mladý muž bohužiaľ so samopalom napriek úprimnej snahe absolútne nerozumel, lebo ma môj vlastný výstrel na smrť vyľakal ešte prv než som stlačil spúšť. Keď prišlo na streľby z pištole, dopadlo to v mojom prípade ešte horšie. Ja sa so zbraňami jednoducho nekamarátim a hotovo!
To ale neznamená, že by som nemohol na staré kolená teoretizovať o vojenských veciach a zbrojárstve ako komentátor, samozrejme bez nároku na vysoko odborné prednášky a úvahy na úrovni takého borca, akým je napríklad generál Macko 🙂
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.