Trump bude pravdepodobne musieť uzavrieť dohodu s Pakistanom…

… ak to myslí so svojimi afganskými plánmi vážne

Z geografických dôvodov je to praktickou nevyhnutnosťou, ak chce obnoviť vojenskú prítomnosť USA na leteckej základni Bagram a/alebo vrátiť časť vybavenia, ktoré tam Biden nechal počas sťahovania.

Trump mnohých prekvapil, keď nedávno vyhlásil, že chce obnoviť vojenskú prítomnosť USA na leteckej základni Bagram v Afganistane a vrátiť časť vybavenia, ktoré Biden zanechal počas sťahovania. Prvú odôvodnil tým, že je to len hodinu od miesta, kde Čína vyrába (pravdepodobne to znamená základne) svoje jadrové zbrane, a tvrdil, že teraz údajne okupuje Bagram. Druhý bol medzitým opodstatnený z dôvodu nebezpečenstva, ktoré predstavuje Taliban, ktorý predáva toto vybavenie iným skupinám.

Trump tiež vyjadril frustráciu nad tým, že USA údajne každoročne míňajú miliardy dolárov na to, aby pomohli udržať Afganistan nad vodou. Aj keď úspešne využije zahraničnú pomoc v predstihu pred týmito vzájomne prepojenými vojensko-strategickými cieľmi, čo môže byť kontraproduktívne, ak Čína nahradí stratenú americkú podporu, aby upevnila svoj vplyv v Afganistane, potom bude pravdepodobne musieť uzavrieť dohodu s Pakistanom. Je to preto, že najschodnejší spôsob, ako sa USA dostať do Afganistanu, je zo vzdušného priestoru a ciest ich tradičného partnera.

Problémom však je, že ich partnerstvo začalo sužovať čoraz viac problémov. Patrí medzi ne to, že USA v posledných rokoch uprednostňovali Indiu ako svojho najvyššieho regionálneho partnera, kritika odsúdenia 25 civilistov vojenským súdom pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti s nepokojmi okolo škandalózneho uväznenia Imrana Khana a novoobjavené obavy o skutočných zámeroch ich programu rakiet dlhého doletu. Pakistan je tiež sklamaný z toho, že USA sa v spore Talibanu nepostavili na jeho stranu.

Aj keď je možné, že de facto vojenský režim Pakistanu by mohol doslova zapredať vyššie uvedené záujmy svojho národa, aby umožnil USA tranzit cez svoje územie na ceste do Afganistanu, ak Trump dosiahne dohodu s Talibanom, čo sa samo osebe ľahšie povie, ako urobí, nemožno to však považovať za samozrejmosť. O niektorých záležitostiach môžu veľmi dobre vyjednávať, aby získali viac než len peňažné výhody. To by mohlo mať podobu požiadavky na viac vojenského vybavenia a ukončenia údajného zasahovania USA.

Prvý by mohol byť zmanipulovaný tak, aby vytvoril optiku, že USA znovu vyvážia svoje vzťahy s Indiou s cieľom vyvolať prehnanú reakciu zo strany jej rozhodovacích činiteľov alebo médií, zatiaľ čo druhý by mohol umlčať kritiku škandalózneho uväznenia Imrana Khana a zmierniť tlak na jeho raketový program. Samozrejme, existuje aj iná možnosť, a to tá, že Trump nevyjednáva s Pakistanom férovo, ale namiesto toho naň vyvinie tlak a potom sľúbi, že zvráti to, čo bolo práve pridané, výmenou za to, čo chce.

To by sa dalo dosiahnuť tým, že by sa prípadu Imrana Khana venovala väčšia oficiálna pozornosť súbežne s vyhrážaním sa obmedzením existujúcej vojenskej pomoci a sankciami za jeho raketový program. Všetko, čo by sa zmenilo, keby Pakistan kapituloval pred touto novoobjavenou komplexnou nátlakovou kampaňou, je, že intenzita by sa jednoducho vrátila späť na to, čo bola kedysi, namiesto toho, aby zostala vysoká. Namiesto toho, aby mu dal to, čo chce, by sa však Pakistan mohol vzdať svojho čínsko-amerického balancovania a vzdorovito sa obrátiť na Čínu.

To nemusí byť najlepší postup z hľadiska objektívnych národných záujmov Pakistanu, pretože USA by v tomto scenári mohli spôsobiť veľa strategických škôd svojmu odpadlíkovi. Jej vojenské a politické vedenie by mohlo byť osobne sankcionované, všetka pomoc by mohla byť okamžite zadržaná a Trump by mohol zdvojnásobiť predaj najnovšieho vojensko-technického vybavenia do Indie. To všetko by sa dalo spojiť aj so sektorovými sankciami, vrátane sekundárnych, ktoré by vyvolali ďalšie nepokoje.

Nič z toho sa však nemusí uskutočniť, pretože to v konečnom dôsledku závisí od toho, či Trump dosiahne dohodu s Talibanom o návrate na leteckú základňu Bagram a/alebo o vrátení časti jeho vojenského vybavenia, ktoré Biden nechal v Afganistane, pričom ani jedno z toho by sa nemalo považovať za samozrejmosť. Zostáva tiež nejasné, ako vážne to Trump myslí, pretože mohol len pľuvať, ako je známe. Aj keď je to nepravdepodobné, existuje aj predpripravené riešenie, ktorého sa teraz dotkneme.

V prípade, že dôjde k dohode s Talibanom, ale Pakistan zostane tvrdohlavý v prerušení svojich vlastných vzťahov s USA, potom by USA mohli uzavrieť dohodu so Stredoázijskými republikami, aby sa uľahčil odchod americkej vojenskej techniky a/alebo umožnili návrat amerických vojenských tranzitných práv do Bagramu. Tento koridor, ktorý sa pri prístupe do Euroázijského srdca opiera o južný Kaukaz, bol v platnosti počas väčšiny americkej okupácie Afganistanu a označoval sa ako „severná distribučná sieť“.

V súčasných geopolitických podmienkach by sa to dalo dosiahnuť v koordinácii s Ruskom ako prejav rodiaceho sa rusko – amerického „Nového uvoľnenia“, ktorého detaily presahujú rámec tejto analýzy, ale možno sa o tom dozvedieť viac z predchádzajúcich štyroch hyperlinkovaných analýz. To by nebolo ani zďaleka také ekonomické ako zabezpečenie tranzitu cez Pakistan, ale mohlo by stačiť, ak by táto krajina odmietla uzavrieť dohodu, a dokonca aj táto možnosť by mohla stačiť na to, aby ju politici prehodnotili.

Celkovo všetko závisí od toho, ako vážne to Trump myslí s dosiahnutím dohody s Talibanom; úspešne sa mu to podarilo; a potom úspech jeho úsilia dosiahnuť príbuzný s Pakistanom. V žiadnom z týchto troch prípadov je príliš skoro na to, aby sme to mohli povedať v oboch prípadoch, ale akýkoľvek pokrok v prvej časti by potom postavil Pakistan do centra pozornosti, a preto by bola táto analýza veľmi relevantná. Dovtedy by pozorovatelia mali tento problém ledva monitorovať, ale mali by tiež zmierniť očakávania, že sa niečo významné stane.

Andrew Korybko