Poslanec Samuel Migaľ si azda myslí, aký je dôležitý, ale on je už iba smiešny. Najprv sa dušoval, že sa cíti byť pevnou súčasťou vládnej koalície a chce napĺňať program Petra Pellegriniho. Potom ma presviedčal, že sa cíti byť sociálnym demokratom (aj keď som si to doteraz nevšimol). Potom tvrdil, že sa síce cíti byť súčasťou koalície, ale bude hlasovať aj za dobré návrhy opozície. No a dnes vyrukoval s novým príbehom, že by chcel budovať mosty medzi koalíciou a opozíciou a pridal k tomu perličku, že chce zastávať aj záujmy tých, ktorí ho nevolili…
No. Tvárme sa chvíľu, že sme mu to zožrali. V tom prípade mám pre pána poslanca jednu smutnú správu a jednu lekciu zo základov politickej abecedy. Úlohou poslanca nie je byť staviteľom mostov. Poslanec zastupuje voličov, ktorí ho do parlamentu zvolili na základe politického programu strany, ktorá ho do tejto funkcie kandidovala. Viem, že ich nebolo veľa, ale principiálne by sa mal zodpovedať im. On nie je hlava štátu, aby spájal spoločnosť. Toto od neho nikto nechce, ani jeho voliči, ani koaličné strany a už vôbec nie opozícia. V živote som nepočul väčší nezmysel, že poslanec zastupuje tých, ktorí ho nevolili, lebo to sa rovná zrade tých, ktorí ho volili a ktorým vďačí za svoje dobre platené miesto. Tí, ktorí ho nevolili, majú úplne iné skupinové záujmy, na plnenie ktorých nemá mandát – o tom je podstata demokratickej politiky.
Opozícia od neho nechce, aby bol mostom ku koalícii. Opozícia od neho chce, aby koalíciu zradil. Iba takúto cenu má pre nich. Oni s ním predsa nerokovali preto, aby sa zmierili s koalíciou, ale preto, aby zvrhli vládu. A samotný proces, aby zapredal svoju dušu za tridsať strieborných, sa nazýva kupovanie poslancov. Slovenský parlament s ním má bohaté skúsenosti. Obe strany to môžu a aj budú popierať, ale každý, kto nie je naivný, veľmi dobre chápe, že takéto dohody sa nerobia zadarmo.
Migaľ nielenže nie je mostom, ale už dávno je na druhej strane. Potvrdzujú to aj zverejnené závery z dnešného stretnutia s vedením Progresívneho Slovenska, na ktorom sa vraj zhodli, že Richard Raši nie je vhodným kandidátom na predsedu NR SR – čo je zo strany Samuela Migaľa otvorené porušenie koaličnej zmluvy a súhlas s presadzovaním záujmov PS. Napokon, v tomto smere je veľavravné aj dnešné bizarné vyhlásenie iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá považuje rokovanie Migaľa so Šimečkom a Dubécim za odozvu na ich výzvu, aby migaľovci ukončili „Ficovu proruskú vládu rozvratu“ a aby opozícia „konečne začala niečo robiť“. Mohli by sme sa spýtať, kto im dal na to mandát a v koho mene hovorí táto nikým nevolená nátlaková skupina, ale prečo by sme práve pri takejto opozícii strácali čas apelovaním na nejaké dodržiavanie férových pravidiel, všakáno…
Pokútny politický obchodník Samuel Migaľ si stále myslí, že má nejakú cenu, ktorú môže zvyšovať, ale až teraz je lacný, veľmi lacný. Ak od tejto špinavej hry očakáva lepšiu ponuku od Fica, tak si môžete zobrať pukance a sledovať, ako s ním premiér vybabre… V každom prípade táto situácia iba potvrdzuje moje slová, že predčasné voľby sú čoraz reálnejšie. A nie je to Migaľ, kto má v tomto politickom pokri najvyššiu kartu.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.