Zdá sa, že problém je v tom, že medzi Ruskom a USA ešte nie je dostatočná dôvera na úplné prekonanie ich bezpečnostnej dilemy napriek pôsobivému pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol.
Trump prekvapil priateľov aj nepriateľov, keď v piatok zverejnil toto: „Na základe skutočnosti, že Rusko práve teraz absolútne ‚búši‘ Ukrajinu na bojisku, silne zvažujem rozsiahle bankové sankcie, sankcie a clá voči Rusku, kým sa nedosiahne dohoda o prímerí a KONEČNEJ DOHODE O MIERI. Do Ruska a Ukrajiny, choďte k stolu hneď, kým nebude neskoro. Ďakujem.“ Málokto pochopil, ako by ďalšie sankcie mohli prinútiť Rusko k prímeriu.
Osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg vniesol viac svetla do tohto prístupu začiatkom februára, keď uviedol možnosť oveľa prísnejšieho presadzovania sekundárnych sankcií. Táto analýza v tom čase odhadovala, že India by potom mohla znížiť dovoz ruskej ropy, čím by sa Rusko stalo závislejším od Číny, pokiaľ ide o zahraničné príjmy na financovanie jej špeciálnej operácie. Ak Putin nebude súhlasiť s prímerím, Rusko by riskovalo, že sa stane juniorským partnerom Číny.
India už minulý mesiac znížila dovoz ruskej ropy na dvojročné minimum pred tým, ako vstúpili do platnosti posledné sankcie z Bidenovej éry, takže vyššie uvedený scenár nie je nepravdepodobný. Zároveň však India vlani v decembri uzavrela historickú 10-ročnú ropnú dohodu s Ruskom, a preto by mohla vzdorovať akýmkoľvek prísnym sekundárnym sankciám za cenu svojich väzieb s USA. Jeho motív by nebol protiamerický, ale zabrániť Rusku stať sa juniorským partnerom Číny na úkor bezpečnosti Indie.
India je stále do značnej miery závislá od ruského vojensko-technického vybavenia vrátane náhradných dielov a zodpovedajúcim spôsobom sa obáva, že Čína zadlžené Rusko by jedného dňa mohlo dotlačiť Pekingom k obmedzeniu a v konečnom dôsledku k prerušeniu tohto obchodu s cieľom poskytnúť Číne výhodu v ich hraničných sporoch. Okrem toho by sa India mohla cítiť okolnosťami prinútená stať sa juniorským partnerom USA zo zúfalstva, aby vyvážila novoobjavenú prevahu Číny v tomto prípade, čím by sa vzdala svojej ťažko nadobudnutej strategickej autonómie.
Z týchto dôvodov nemožno považovať za samozrejmé, že India bude dodržiavať akékoľvek potenciálne prísne sekundárne sankcie zo strany USA, ako by to mohlo naznačovať Trump, ale v každom prípade nič z toho nevysvetľuje, prečo by naznačoval tento postup uprostred rodiacej sa rusko – americkej „novej zmiernenia napätia“. Bezprostredným kontextom je, že práve prerušil vojenskú a spravodajskú pomoc Ukrajine v snahe prinútiť Zelenského k prímeriu, po ktorom potom Rusko podniklo na Ukrajine rozsiahle útoky.
Táto sekvencia viedla k nepríjemnej optike, aj keď bola úplne predvídateľná. Niektorí komentátori tvrdili, že je to dôkaz toho, že Rusko nemá záujem robiť kompromisy vo svojich maximálnych cieľoch v konflikte, a tak zdiskreditovať Trumpovu mierovú snahu, a dokonca zašli tak ďaleko, že špekulovali, že mohol uzavrieť tajnú dohodu s Putinom, aby mu dal viac pôdy, ktorú si nárokuje ako svoju, bez toho, aby na oplátku z Ruska vydoloval nejaké hmatateľné kompromisy. To mohlo spustiť Trumpovu hrozbu.
Ak je to tak, potom by to znamenalo, že medzi Trumpom a Putinom došlo po minulomesačnej výzve buď k nedorozumeniu, alebo Putin jednostranne presadzuje svoju výhodu v snahe o lepšie podmienky prímeria, čo by mohlo byť zlé pre ich „nové uvoľnenie“, ak budú takéto trendy pokračovať. Aby bolo jasné, Rusko má právo použiť akékoľvek prostriedky, ktoré považuje za potrebné pred svojimi národnými záujmami, čo by však v tomto kľúčovom momente mohlo neúmyselne ohroziť začínajúci mierový proces.
Na obranu ruských úderov mohli byť určené na uľahčenie jeho protiofenzívy v Kursku pred súhlasom s prímerím po oslobodení všeobecne uznávaného ruského regiónu a/alebo v rozpore s francúzskym navrhovaným vzdušným prímerím a iniciatívou pod vedením Spojeného kráľovstva za zavedenie čiastočnej bezletovej zóny. Inými slovami, je možné, že neboli spojené s tým, že Trump prerušil vojenskú a spravodajskú pomoc Ukrajine, ale mali za cieľ odradiť Francúzsko a Spojené kráľovstvo od konvenčného zasahovania na Ukrajine.
V súvislosti s touto témou minister obrany Pete Hegseth začiatkom minulého mesiaca vyhlásil, že USA nerozšíria záruky podľa článku 5 na jednotky krajín NATO na Ukrajine, takže je nepravdepodobné, že by riskovali, že budú vyschnúť, čím naznačil, že posledná rétorika Francúzska a Spojeného kráľovstva je viac o politických posolstvách. „Francúzsko, Nemecko a Poľsko súperia o líderstvo v postkonfliktnej Európe“, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo plánuje rozdeľovať a vládnuť svojim kontinentálnym rovesníkom ako vždy, pričom každý z nich považuje túto rétoriku za prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa.
Rusko však pravdepodobne stále cítilo, že musí signalizovať, že ho ich slová neodradili, inak by vyzeralo slabo, čo by mohlo vysvetľovať primárnu motiváciu jeho najnovších rozsiahlych útokov, ktoré zhodou okolností nasledovali po Trumpovom nečakanom rozhodnutí obmedziť vojenskú a spravodajskú pomoc Ukrajine. Napriek tomu z Trumpovho pohľadu to, čo Rusko práve urobilo, pravdepodobne interpretoval ako reakciu na jeho vyššie uvedený krok, a teda možno aj urážku svojho ušľachtilého úsilia o sprostredkovanie mierovej dohody.
Následný tlak, ktorému sa dostal po posledných rozsiahlych ruských štrajkoch, ktoré boli pravdepodobne uskutočnené skôr ako odpoveď Francúzsku a Spojenému kráľovstvu ako oportunistické využitie novej zložitej situácie Ukrajiny, najpresvedčivejšie vysvetľuje Trumpov hrozivý post. Z tohto náhľadu možno vytušiť, že chcel Rusku odkázať, že ak Putin nezľaví zo svojich maximálnych cieľov súhlasom s prímerím, je v pláne prísne presadzovanie sekundárnych sankcií.
Hoci by to bol riskantný krok, ako už bolo vysvetlené v súvislosti s možnosťou, že India vzdoruje tlaku USA a zničí tak ich vzťahy, Trump by mohol vsádzať, že Putin by radšej urobil kompromis na Ukrajine, než aby urobil Rusko ešte závislejším od Číny. Absolvovanie takéhoto prísneho presadzovania sekundárnych sankcií by tiež mohlo zmierniť tlak na Trumpa, ak by to označil za ruský ekvivalent toho, čo už urobil pre donútenie Ukrajiny k prímeriu.
USA nemôžu odrezať ruské zbrane alebo spravodajské služby, ako to už urobili Ukrajine, ale môžu vytvoriť podmienky, v ktorých môže byť veľká časť zahraničného financovania, od ktorého Rusko čiastočne závisí pri financovaní svojej špeciálnej operácie, odrezaná, ak sa India podriadi, čím sa riskuje väčšia závislosť Ruska od Číny. USA však nechcú, aby bolo Rusko viac závislé od Číny, keďže minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedávnom rozhovore výslovne vyhlásil, že by to nebolo v najlepšom záujme ich krajiny.
Dá sa teda usúdiť, že Trump skutočne očakáva, že jeho post bude mať vplyv na ovplyvňovanie Putinovho správania. Najlepším scenárom z jeho pohľadu je, že to vedie k tomu, že sa Putin vyhýba ďalším rozsiahlym útokom na Ukrajine a potom súhlasí s prímerím po tom, čo bol Zelenskyj prvýkrát donútený k tomu, ako sa to Trump neúspešne snažil urobiť v Bielom dome, zatiaľ čo najhorší prípad je, že Putin je donútený k prímeriu krátko po tom, ako USA prísne presadia sekundárne sankcie proti Indii v snahe o to.
Trump neočakáva, že sa mu Putin postaví v oboch scenároch, pretože počíta s tým, že Putin nechce, aby sa Rusko stalo juniorským partnerom Číny, ako by sa to mohlo nevyhnutne stať, ak by sa rodiace sa rusko-americké „nové uvoľnenie“ zrútilo a India potom kapitulovala pred obnoveným americkým sankčným tlakom s cieľom zbaviť sa Ruska. Nech je to akokoľvek, Trump sa tiež zdráha podstúpiť to, čo naznačil, pretože vždy existuje šanca, že sa to vypomstí buď zničením vzťahov s Indiou, alebo premenou Ruska na mladšieho partnera Číny.
Zdá sa, že problém je v tom, že medzi Ruskom a USA ešte nie je dostatočná dôvera na úplné prekonanie ich bezpečnostnej dilemy napriek pôsobivému pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol. To je dôvod, prečo Rusko pravdepodobne uskutočnilo svoje rozsiahle útoky na Ukrajine v reakcii na najnovšiu rétoriku Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré sa zhodujú s tým, že USA prerušili vojenskú a spravodajskú pomoc Ukrajine, a potom Trump zaujal svoj výhražný post. V blízkej budúcnosti by preto mohol byť potrebný ďalší hovor Putin-Trump.
Musia sa uistiť, že sú na jednej vlne so všetkým po tom, čo Zelenského škandál v Bielom dome náhle vyrovnal mierovú trajektóriu a potom Európania začali otvorene plánovať sabotáž rodiaceho sa rusko-amerického „Nového zmiernenia napätia“ flirtovaním s konvenčnou intervenciou na Ukrajine. Trumpov príspevok bol prekvapením pre všetky strany a naznačil určitú nespokojnosť s Ruskom napriek jeho verejným ubezpečeniam, že mierové rozhovory napredujú a že väčšou prekážkou je Ukrajina, nie Rusko.
Vždy existuje šanca, že posledná Trumpova hrozba sankciami nebola vážna a mala len odvrátiť tlak, ktorému sa dostal po tom, čo posledné rozsiahle ruské údery vytvorili nepríjemnú optiku v dôsledku toho, že prerušil vojenskú a spravodajskú pomoc Ukrajine. Bolo by chybou neuvažovať o možnosti, že je za tým viac, ale vyhlásenia a kroky Ruska a USA v nadchádzajúcom týždni objasnia, či je to naozaj tak.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.