Ukrajina už má od niektorých krajín NATO záruky podľa článku 5

Ak vezmeme do úvahy, že článok 5 vždy ponechával možnosť ozbrojených síl na každého jednotlivého člena, čo zostáva prípadom každej z bilaterálnych „bezpečnostných záruk“, ktoré Ukrajina s niektorými z nich za posledný rok dosiahla, Meloniho dramatický návrh v skutočnosti nie je ničím novým.

Taliansky premiér Georgia Meloni sa dostal na titulky po tom, čo navrhol, aby sa článok 5 NATO rozšíril aj na Ukrajinu, aj keď sa k bloku formálne nepripojí. Podľa jej slov „Rozšírenie rovnakého pokrytia, aké majú krajiny NATO, na Ukrajinu by bolo určite oveľa efektívnejšie (ako vysielanie mierových síl), pričom by to bolo niečo iné ako členstvo v NATO. Nespomenula však, že Ukrajina už má tieto záruky od niektorých krajín NATO vrátane Talianska.

Boli dohodnuté s Talianskom, USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom, Nemeckom, Poľskom a ďalšími v priebehu minulého roka, čo môžu čitatelia potvrdiť prostredníctvom každého z predchádzajúcich hypertextových odkazov, ktoré presmerujú na úplné znenie ich príslušných paktov z oficiálnych vládnych zdrojov. Spoločnou niťou medzi nimi je, že všetci sľubujú, že obnovia existujúcu úroveň vojensko-technickej spolupráce s Ukrajinou (napr. spravodajstvo, zbrane, logistika atď.), ak po tom, čo sa tento konflikt nevyhnutne skončí, vypukne ďalší konflikt.

Je to v podstate to isté ako článok 5 NATO, ktorý zaväzuje členov pomáhať svojim spojencom, ktorí sa dostanú pod útok, hoci každý z nich „považuje za potrebné“. Aj keď sa spomína použitie ozbrojenej sily, je v konečnom dôsledku ponechané na rozhodnutí jednotlivých členov, či túto možnosť využijú. Ukrajina pravdepodobne využívala výhody tohto princípu za posledné tri roky napriek tomu, že nie je členom NATO, pretože od aliancie dostala všetko okrem jednotiek, ako je vysvetlené vyššie.

Ak vezmeme do úvahy, že článok 5 vždy ponechával možnosť ozbrojených síl na každého jednotlivého člena, čo zostáva prípadom každej z bilaterálnych „bezpečnostných záruk“, ktoré Ukrajina s niektorými z nich za posledný rok dosiahla, Meloniho dramatický návrh v skutočnosti nie je ničím novým. Je to zaujímavé len preto, že článok 5 sa vo verejnej predstave bežne spája s použitím ozbrojenej sily na žiadosť tých spojencov, ktorí sa stanú terčom útoku, ale toto bolo vždy nesprávne vnímanie.

Dôvodom, prečo Rusko sústavne nesúhlasí s formálnym členstvom Ukrajiny v NATO, je ten, že politici sa domnievajú, že by to mohlo zvýšiť tlak na blok, aby priamo zasiahol na jeho podporu, ak by Ukrajina po vstupe vyprovokovala Rusko k cezhraničnej kinetickej akcii. To by následne mohlo okamžite vyvolať kubánsku krízu brinksmanshipu alebo dokonca tretiu svetovú vojnu, z ktorých druhá by mohla vypuknúť nesprávnym výpočtom, čomu sa Rusko zjavne radšej vyhýba.

Hypotetické členstvo Ukrajiny v NATO Rusko hodnotí ako neporovnateľne nebezpečnejšie ako pobaltské štáty kvôli postnezávislosti a Západom podporovanej protiruskej identite pobaltských štátov. Prítomnosť takýchto etnicko-národných radikálov na vrchole moci v Kyjeve výrazne zvyšuje šance, že jednostranne vyprovokujú Rusko k cezhraničnej kinetickej akcii s cieľom zmanipulovať NATO, v prvom rade jeho amerického vodcu, aby buď prinútilo Rusko k ústupkom, alebo proti nemu viedlo vojnu.

Napriek tomu by v konečnom dôsledku stále zostalo suverénnou výsadou každého člena, či podporiť alebo nepodporiť Ukrajinu ozbrojenými silami, ale verejná mienka niektorých európskych členov by mohla prinútiť ich vodcov, aby reagovali takým spôsobom, že by kríza eskalovala až do bodu zatiahnutia USA. Napríklad, ak sa Spojené kráľovstvo uchýli k ozbrojeným silám na podporu Ukrajiny podľa spôsobu, akým jej vedenie v tomto scenári uplatňuje článok 5, potom by sa USA mohli cítiť nútené chrániť ju pred ruskou odvetou.

Rovnaká dynamika by bola prítomná aj v prípade krajín, ktoré by reagovali vyššie uvedeným spôsobom na základe uplatnenia „bezpečnostných záruk“, ktoré sa minulý rok zaviazali dať Ukrajine ich vedeniami, no bol by na ne vyvíjaný oveľa menší tlak, keďže by to nebolo cez NATO. To platí ešte viac pre reakciu USA na akýchkoľvek spojencov, ktorí jednostranne vstúpia do horúcej vojny s Ruskom mimo rámca NATO, pretože by mohli tvrdiť, že to nebolo dohodnuté, takže ich nechá vyschnúť, aby sa vyhli tretej svetovej vojne.

Vráťme sa k Meloniho návrhu, najviac sa jej pravdepodobne podarí zhromaždiť „koalíciu ochotných“, ktorá by výslovne rozšírila záruky podľa článku 5 na Ukrajinu s vedomím toho, ako by to bola interpretovaná verejnosťou, ako napríklad použitie ozbrojených síl na jej podporu, ak o to požiada. Poľsko už vylúčilo vyslanie vojakov na Ukrajinu za akýchkoľvek okolností, hoci sa to môže zmeniť po májových prezidentských voľbách, zatiaľ čo Maďarsko a Slovensko sú proti tomu už mŕtve.

Navyše, minister obrany Pete Hegseth začiatkom februára vyhlásil, že USA nerozšíria záruky vzájomnej obrany podľa článku 5 na jednotky žiadnej krajiny NATO na Ukrajine, čo pravdepodobne mnohých z nich odradí od úvahy o Meloniho návrhu, keďže teraz vedia, že Amerika by im nešla chrbtom. Trump 2.0 sa ukázal ako odolný voči domácemu a medzinárodnému tlaku, ktorý zahŕňa aj to, čo v súčasnosti zažíva od svojich spojencov v NATO, riskovať vojnu s Ruskom kvôli Ukrajine.

Neexistuje teda žiadny realistický scenár, podľa ktorého by sa dalo očakávať, že USA zasiahnu do podpory kohokoľvek iného, ​​ak sa dostanú do horúcej vojny s Ruskom, aspoň dovtedy, kým Trump zostane v úrade a za predpokladu, že ho nahradí Vance alebo iný podobne zmýšľajúci člen jeho strany. Aj keď sa opozícia vráti k moci, Trump už predtým plánuje uzavrieť strategické dohody o zdrojoch s Ruskom, aby ich odradil od riskovania vojny s Ruskom kvôli Ukrajine, pretože by to bolo vzájomne škodlivé.

Jeho plánovaný „Pivot (späť) do Ázie“ by do tej doby mohol tiež pretvoriť globálnu geopolitiku, čo by viedlo k väčšiemu tlaku na budúce administratívy, aby zodpovedne riadili vzťahy s Ruskom bez ohľadu na to, čo je potrebné, aby sa zabezpečil nepretržitý prístup k jeho strategickým zdrojom, ktoré USA potrebujú na súťaž s Čínou. Obnovenie a rozšírenie zložitých vzájomných závislostí USA s Ruskom, ktoré čiastočne existujú dodnes, ako dokazujú vývozy ruského uránu do USA, je Trumpovým predpokladaným prostriedkom na dosiahnutie mieru.

Vzhľadom na všetky poznatky zdieľané v tejto analýze možno následne dospieť k záveru, že Meloniho návrh nie je ničím novým, ani nemení hru, a pravdepodobne bol zdieľaný, aby sa ukázalo, že Taliansko by nemalo byť ignorované uprostred súťaže Francúzska, Nemecka a Poľska o vedúce postavenie v postkonfliktnej Európe. Ukrajina už má záruky článku 5 od niektorých krajín NATO, ale tie sa predvídateľne neprejavia prostredníctvom ozbrojených síl, takže sa z toho aj tak neočakáva nič vážne.

Andrew Korybko