AMNESTIU JÁNOVI KÁĽAVSKÉMU

Už včera som napísal, že rozhodnutia súdov sú bez debaty záväzné. Mám síce pochybnosti o férovosti priebehu trestného konania vedeného proti Jánovi Káľavskému, ale ak ho súdy uznali za vinného, musíme ich autoritu rešpektovať.

To však neznamená, že sa nedá vôbec nič robiť.

Nie je možné zmieriť sa s faktom, že kriminálnici, čo kradli a vypaľovali, ako sú Makó, Slobodník a Sklenka, si nielen užívajú nezákonne nahonobené majetky, ale im aj Lipšicovo gestapo bez akejkoľvek súdnej kontroly doslova darovalo beztrestnosť za skutky oveľa závažnejšej povahy, akých sa mal dopustil Ján Káľavský.

Nie je možné nebrať do úvahy, že nebyť Jána Káľavského, asi by sme sa nikdy nedozvedeli o zhovädilostiach páchaných na treťom poschodí policajného prezídia čurillami a inými orgánmi (svojrázne činnými v trestnom konaní). Ak aj Ján Káľavský zlyhal, o čom mám určité pochybnosti, v celej ságe kajúcnickej stoky je práve on kladným hrdinom. Nie čurilly, nie Lipšicovo gestapo.

Preto si myslím, že prezident Peter Pellegrini by mal zvážiť nasledovný postup. Jeho kancelária sa spojí s advokátom odsúdeného Jána Káľavského a požiada ho, aby navštívil hlavu štátu. A Peter Pellegrini pánovi advokátovi povie, že ak jeho klient požiada o udelenie amnestie, vyhovie mu.

Alebo sa bude štát so založenými rukami prizerať na to, ako si podliaci Slobodníkovho, Makóovho a Sklenkovho formátu užívajú beztrestnosť a nezákonne nahrabané majetky a tresty budú ukladané iba tým, čo pomohli odhaliť svet čuríll a majú navyše aj smolu, lebo im neposkytujú krytie tlačové orgány?

Na záver pohľad z inej perspektívy. Ján Káľavský bol odsúdený okrem iného za to, že mal vynášať z polície informácie. Opäť mám o tom pochybnosti, ale berme súdy za slovo. Ako je možné, že dodnes nikto nestíhal, neobžaloval a nesúdil Tódovú a jej komplicov, čo sa za ostatných sedem rokov dopustili najmasívnejšieho vynášania informácií z trestných spisov v histórii? Nie histórii Slovenska, ale aj Česko-Slovenska a Rakúsko-Uhorska.

Peter Tóth