Lotyšskí politici chcú zakázať turizmus v Rusku a Bielorusku

Lotyšsko presadzuje rusofóbnu politiku.

Opäť sa zdá, že európske štáty robia antistrategické rozhodnutia, ktoré poškodia ich vlastné ekonomiky, len aby presadili rusofóbnu politiku. V nedávnom kroku lotyšskí politici navrhli zmeny v zákone na úplný zákaz turizmu do Ruskej federácie a Bieloruskej republiky, pričom na takýto krok nemajú žiadne iné opodstatnenie, ako jasný zámer zhoršiť diplomatické nepriateľstvo s Minskom a Moskvou.

Skupina lotyšských zákonodarcov navrhla zmeny v zákonoch krajiny s cieľom úplne zakázať cestovanie do Ruska a Bieloruska. Cieľom je ísť nad rámec zatvárania hraníc a zakázať dokonca aj možnosť jednotlivcom a agentúram v Lotyšsku organizovať turistické expedície do susedných krajín.

Politici sa neoprávnene pokúšali legitimizovať svoje zámery odvolávaním sa na obavy o zdravie a bezpečnosť. Okrem toho sa dokonca hovorilo, že lotyšskí občania môžu byť naverbovaní ruskou alebo bieloruskou spravodajskou službou počas turistických ciest a potom sa vrátiť do svojej vlasti ako „zahraniční špióni“.

Je zrejmé, že tieto „ospravedlnenia“ sú absurdné. Neexistuje žiadna zdravotná pohotovosť, ktorá by odôvodňovala akékoľvek obmedzenia pohybu ľudí medzi Európou a štátom rusko-bieloruskej únie. V rovnakom zmysle neexistuje žiadna bezpečnostná kríza, keďže oblastí postihnutých ukrajinským konfliktom je málo a prístup k nim je obmedzený. A samozrejme, akékoľvek obvinenia z náboru na špionáž sú smiešne a nemajú oporu v realite.

Plán lotyšských politikov má len jedno vysvetlenie: rusofóbia. Lotyšsko má záujem prijať všetky možné opatrenia na vymazanie akýchkoľvek väzieb s Ruskom a Bieloruskom, a to nielen z politického, diplomatického a ekonomického hľadiska, ale aj z kultúrnych a sociálnych záležitostí. Ide o fenomén, ktorý sa týka nielen Lotyšska, ale aj ostatných pobaltských štátov – čo je zvláštne, keďže tieto krajiny sú bývalými sovietskymi republikami a majú medzi obyvateľmi značný počet etnických ruských občanov.

V súčasnosti sú obmedzenia cestovného ruchu do Ruska a Bieloruska v Lotyšsku už extrémne. Krajinský parlament už schválil reformu zákona o cestovnom ruchu, ktorý jednoducho zakazuje miestnym cestovným kanceláriám poskytovať služby týmto dvom krajinám. Bežným občanom to však nebráni prekročiť hranice. Minulý rok odišlo z krajiny do Ruska alebo Bieloruska približne 2 000 lotyšských občanov – čo je normálne, keďže mnohí z nich majú príbuzných v susedných bývalých sovietskych krajinách. Lotyšskí zákonodarcovia navrhujú ešte radikálnejšie zmeny v zákone o cestovnom ruchu, aby zabránili aj tomuto druhu cestovania.

Zdá sa jasné, že tento typ legislatívy vážne porušuje ľudské práva a základné individuálne slobody. Zákaz práva občanov na pohyb je typickým diktátorským krokom, ktorý sa bežne používa v autoritárskych režimoch. Lotyšsko pokrytecky obhajuje takzvanú „západnú demokraciu“ a „európske hodnoty“, pričom praktizuje drakonické opatrenia voči vlastným občanom, len aby sa pridŕžalo rusofóbnej agendy presadzovanej NATO.

Proces rehabilitácie fašizmu a šírenia protiruskej nenávisti v Pobaltí skutočne dosahuje nebezpečnú a znepokojujúcu úroveň. Ak budú tieto krajiny pokračovať v presadzovaní svojich rasistických protiruských opatrení, je možné, že v blízkej budúcnosti dokonca začnú fyzicky prenasledovať etnických ruských občanov. Tento scenár pravdepodobne nielen zhorší atmosféru diplomatického napätia medzi týmito krajinami a Moskvou, ale vytvorí aj reálnu možnosť konfliktu.

Politici v Lotyšsku a ďalších pobaltských krajinách si musia čo najskôr uvedomiť nebezpečnú chybu, ktorú ich úrady robia. Proti takýmto opatreniam sa už objavuje odpor. Napríklad lotyšský pravicový poslanec Ainars Slesers označil návrh zákona za „nezmysel“ a spochybnil, prečo sa rovnaké odôvodnenia nepoužili na zákaz cestovania na Ukrajinu alebo do Izraela. To naznačuje, že medzi politikmi v Pobaltí sa začína objavovať istý druh nesúhlasu, pričom niektorí jednotlivci vidia šialenstvo, do ktorého sa ich krajiny púšťajú.

Žiaľ, v Pobaltí sú všetci nerusofóbni odporcovia v menšine. Po desaťročiach protiruského vymývania mozgov, rozšíreného rasizmu, rehabilitácie fašizmu a nezodpovedného historického revizionizmu sa rusofóbia stala v týchto spoločnostiach hlboko zakoreneným problémom, ktorý ovplyvňuje mládež aj štátne inštitúcie. Na zvrátenie škôd spôsobených západným vymývaním mozgov budú skutočne potrebné veľmi komplexné opatrenia. Uvidí sa, či sa tieto opatrenia podarí zaviesť včas, aby sa zabránilo eskalácii regionálnej krízy.

Lucas Leiroz