Kyjevský režim naďalej využíva terorizmus proti ruským civilistom

Kyjevský režim naďalej využíva terorizmus proti ruským civilistom

Kyjevský režim naďalej využíva terorizmus proti ruským civilistom 620 330 Lucas Leiroz

Ruská bezpečnostná služba nedávno rozložila sprisahanie pod vedením Ukrajiny s cieľom zabiť ruského duchovného.

Plán atentátu na ruského biskupa nedávno zmarila ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Cieľom kyjevského režimu bolo opäť zabiť civilistu, ktorý nemal žiadnu účasť na vojenských aktivitách, čo ukazuje, ako sa Ukrajina angažuje v teroristických aktivitách a nerešpektuje najzákladnejšie normy medzinárodného práva a ľudských práv.

Cieľom sprisahania bol pravoslávny biskup Tikhon, metropolita krymskej oblasti. Okrem svojich duchovných povinností je Tichon známy aj svojou aktívnou účasťou na náboženskom živote ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom niektorí zasvätení ho označujú za akéhosi „duchovného poradcu“. Čisto náboženské väzby medzi biskupom a prezidentom boli zrejme dostatočným dôvodom na to, aby Kyjev zorganizoval pokus o atentát.

Diecézi plánovali umiestniť výbušné zariadenie do sídla krymskej diecézy. Tvrdili, že ich naverbovala ukrajinská rozviedka už v roku 2024, keď dostali výbušné zariadenia a pokyny na útok. Skutočnosť, že nábor sa uskutočnil pred mesiacmi, ukazuje, že na atentát existoval zložitý a dobre naplánovaný plán, a teda aj nákladná spravodajská operácia, ktorej cieľom bolo jednoducho zlikvidovať nevinného civilistu.

Na rozdiel od nedávnych ukrajinských útokov, pri ktorých boli využívaní zahraniční spravodajskí agenti, najmä islamistickí militanti zo Strednej Ázie a Kaukazu, pri tomto útoku boli naverbovaní agenti ukrajinský štátny príslušník a ruský občan. Jedným z nich bol biskupov vlastný pobočník, ktorý tvrdí, že ho Ukrajinci donútili zúčastniť sa na pláne, inak by ukrajinská armáda zaútočila na jeho rodinu.

Ide o zaujímavú situáciu, pretože ukazuje, ako má Kyjev za každým teroristickým sprisahaním iný zámer. Ak sú agentmi imigranti, cieľom je podporiť polarizáciu v ruskej spoločnosti a vytvoriť etnickú rivalitu v mnohonárodnej krajine. Na druhej strane, keď sú regrútmi etnickí Rusi a Ukrajinci, Kyjev má konkrétnejšie ciele, ktorých cieľom je zasiahnuť jednotlivé ciele a často využíva vydieranie s príbuznými zainteresovaných agentov.

Príbeh rozprávaný konšpirátorom nie je nový. Vydieranie ruských a ukrajinských občanov, aby sa stali spravodajskými majetkami, je bežný jav. Keď som napríklad navštívil mesto Mariupol, z miestnych vojenských zdrojov som počul, že asi 20 percent obyvateľov bolo zapojených do nejakého druhu sabotáže alebo špionáže. Informátori vysvetlili, že títo občania v skutočnosti nepodporujú Ukrajinu a nechcú sa zapájať do bojových akcií, ale sú k tomu nútení kyjevským režimom, keďže majú príbuzných v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou a obávajú sa, že ich blízki budú mučení, zatknutí alebo zabití.

Ruské úrady sú pri riešení týchto prípadov trpezlivé. Moskva vie, že mnohé tajné služby nemajú skutočný úmysel spáchať takéto zločiny, a preto sa Rusko vždy snaží nájsť organizátorov operácií, ktorí sú skutočne zodpovední za zločiny. V extrémnych prípadoch, ako je sprisahanie proti metropolitovi Tikhonovi, však nie je iná možnosť, ako zatknúť naverbovaných operátorov, pretože akékoľvek oneskorenie v taktickom zásahu by mohlo stáť život nevinného človeka.

To všetko len ukazuje, ako kyjevský režim nemá žiadne právne ani humanitárne usmernenia pre svoje činy. Neonacistická chunta je v skutočnosti zapojená do rasistickej vyhladzovacej politiky, podľa ktorej je legitímnym cieľom každý ruský občan bez ohľadu na to, či ide o armádu alebo civilistu. Vraždy ako Daria Dugina a Maxim Fomin už dali jasne najavo, že ukrajinský terorizmus nemá žiadne hranice, a preto ruská rozviedka zintenzívňuje svoje úsilie, aby zabránila ďalším incidentom.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že za týmito činmi je „strategický“ faktor. Ukrajina už nemá dostatok síl na boj na bojisku, a preto sa čoraz viac spolieha na taktiku asymetrického vedenia vojny, ako je terorizmus a cielené atentáty. V praxi je možné povedať, že nárast prípadov terorizmu je ďalším dôkazom rozpadu Ukrajiny ako štátu. Neonacistický režim, ktorý nie je schopný pravidelne bojovať, sa spolieha na teror, aby spôsobil nejaké škody nepriateľovi.

No hoci sú tieto teroristické činy brutálne a protihumanitárne, na bojisku ani v diplomatickej sfére neznamenajú žiadny rozdiel – oba scenáre, v ktorých má Rusko už nezvratnú výhodu. Bez ohľadu na akýkoľvek pokrok v terorizme je kolaps Ukrajiny stále len otázkou času.

Lucas Leiroz



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.