Prečo Izrael údajne lobuje v USA za udržanie ruských základní v Sýrii?

Izrael vie, odkiaľ vietor fúka, a preto urobí všetko, čo je potrebné, aby zabezpečil, že jeho záujmy budú chránené kľúčovými hráčmi v globálnom systémovom prechode.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedla, že Izrael lobuje v USA, aby ponechali ruské základne v Sýrii ako súčasť plánu na vyváženie tamojšieho tureckého vplyvu. Izrael sa podľa nich obáva, že by sa Hamas mohol presídliť do Sýrie a odtiaľ potom pôsobiť pod tureckou ochranou, čo by mohlo drasticky zhoršiť izraelsko-turecké napätie. Nevysvetlili, ako by pokračujúca vojenská prítomnosť Ruska v Sýrii mohla odvrátiť tento scenár, ani ako by USA mohli presvedčiť Sýriu, aby ich tiež nevykopla.

Napriek tomu to málo, čo bolo odhalené, vrhá svetlo na to, čo mohol mať Izrael na mysli, konkrétne neformálne trilaterálne dojednanie zamerané na ich spoločné záujmy pri zabránení Turkiye ovládnuť Sýriu po Asadovi. Ak zlyhajú, potom sa Rusko obáva, že Turkiye by tam mohlo držať svoje základne ako rukojemníkov v rámci nejakého geopolitického vydierania; Izrael sa obáva, že sa tam Hamas usadí s tureckou ochranou; a USA sa obávajú predchádzajúceho scenára vedúceho k vážnej kríze v rámci ich spojeneckej siete.

Prvým krokom k ochrane ich zodpovedajúcich záujmov je zabezpečiť, aby sa Sýria mohla spoľahnúť na Rusko ako na ekonomickú a vojenskú protiváhu voči Turkiye, čo si vyžaduje, aby USA súhlasili s tým, aby si tam Rusko udržalo svoju vojenskú prítomnosť. Predpokladom je, aby USA pochopili kľúčovú úlohu Ruska v tomto smere, teda hlásený izraelský lobing, po ktorom by to USA museli sprostredkovať Sýrii. To by mohlo mať formu uistenia, že uvoľnenie sankcií nie je podmienené vyhodením Ruska.

Nemenovaný vysoký predstaviteľ EÚ koncom januára novinárom povedal, že „Nové orgány v Sýrii sme už informovali, že proces normalizácie závisí od odstránenia všetkých druhov cudzej prítomnosti, či už vojenských alebo iných chápadiel. Sú tam tri krajiny a Rusko je jednou z nich. Takže áno, v tejto veci na nich stále naliehame.“ Napriek tomu EÚ práve zrušila niektoré sankcie v oblasti energetiky, dopravy a bankovníctva, čím naznačuje, že jej pozícia sa odvtedy neoficiálne zmenila.

Táto volte tvár je buď kvôli izraelskému lobingu a/alebo tlaku USA, z ktorých prvý by ukázal, že EÚ stále robí regionálnu láskavosť pre Izrael aj po tvrdej kritike jeho správania v Gaze, zatiaľ čo druhý by ukázal, že transatlantická roztržka o Ukrajinu nie je taká vážna, ako si mnohí mysleli. Koniec koncov, je to veľký ústupok zo strany EÚ zrušiť niektoré sankcie voči Sýrii, aj keď si tam Rusko stále ponecháva svoje dve základne, ktorých odstránenie si blok vyžiadal ako podmienku, preto tie špekulácie.

So zreteľom na tento precedens možno dospieť k záveru, že Izrael už pokročil v zmierňovaní vonkajšieho tlaku na Sýriu, aby vyhnala Rusko, či už lobovaním v EÚ a/alebo USA, v prípade, že sa im to podarilo presvedčiť Európanov o dôležitosti tohto kroku. Ďalším krokom je zabezpečiť, aby podmienky, ktoré Sýria požaduje od Ruska na udržanie svojich základní, neboli také náročné, aby (možno zámerne na príkaz Turkiye) pokazili ich rozhovory o tejto otázke.

Práve tu mohol duch rodiaceho sa rusko – amerického „Nového uvoľnenia“ vidieť, že USA môžu Sýrii vysvetliť, že nebudú mať námietky proti tomu, aby Rusko prebudovalo niektoré zo svojich ozbrojených síl, ktoré Izrael zničil koncom minulého roka v rámci určitých limitov, a vyjadrí, že Izrael s tým tiež súhlasí. Zároveň môžu USA oznámiť, že Izrael môže zničiť akékoľvek vybavenie, ktoré Sýria dostane z Turkiye, a mohol by tam obnoviť svoje roky trvajúce bombardovanie proti tým, čo považujú za teroristov, v tomto prípade Hamas.

Tento prístup cukru a biča by mohol stačiť na to, aby Sýria súhlasila so znížením akýchkoľvek náročných požiadaviek, ktoré by mohla vzniesť voči Rusku výmenou za zachovanie jeho vojenskej prítomnosti, samozrejme za predpokladu, že dočasné orgány budú racionálne, hoci to vzhľadom na ich špinavú minulosť nemožno považovať za samozrejmosť. Ak by bol tento druhý krok úspešný, tým posledným by bolo, keby USA poradili Sýrii, ako najefektívnejšie využiť svoje obnovené strategické partnerstvo s Ruskom na vyváženie Turecka.

Okrem toho, že by mu to umožnilo prestavať sýrske ozbrojené sily v rámci určitých dohodnutých limitov, mohlo by to mať formu ponúknutia Ruska viac energie a kontraktov na rekonštrukciu s cieľom rozšíriť jeho existujúcu prítomnosť v týchto sférach, čo možno vysvetliť Turkiye na základe toho, že Rusko má viac skúseností. Aj keby to Turkiye interpretoval ako urážku, jeho ruky by boli zviazané, pokiaľ ide o to, ako reagovať, pretože akýkoľvek pomstychtivý nátlak na Sýriu by mohol Sýriu kontraproduktívne odsunúť ďalej od nej.

Prostredníctvom týchto prostriedkov by Rusko, Izrael a USA presadzovali svoje spoločné záujmy, aby zabránili Turkiju ovládnuť Sýriu po Asadovi, čo by potom mohlo viesť k trojstrannejšej spolupráci v iných otázkach, ako je napríklad presvedčenie Iránu, aby uzavrel novú jadrovú dohodu s USA. Existuje dokonca možnosť rozšírenia ich trilaterálnej strany tak, aby zahŕňala ich spoločného indického partnera, čím by sa vytvoril štvoruholník na riadenie záležitostí Európy, Blízkeho východu a Ázie a Tichomoria, ak „New Détente“ povedie k novému svetovému poriadku.

Izrael vie, odkiaľ vietor fúka, a preto urobí všetko, čo je potrebné, aby zabezpečil, že jeho záujmy budú chránené kľúčovými hráčmi v globálnom systémovom prechode. Jednostranné presadzovanie tých istých záujmov by mohlo mať za následok obrovské náklady a riziká, napríklad ak by sa cítila nútená bombardovať militantov Hamasu ukrývajúcich sa na sýrskych základniach v Turecku, ak by sa naplnil ten najhorší scenár. Preto Izrael radšej hľadá spoločnú reč s Ruskom a USA, aby mu s tým pomohli.

Zatiaľ čo rusko-americká súhra v Sýrii je kľúčová pre ochranu regionálnych bezpečnostných záujmov Izraela, pre presadzovanie ekonomických záujmov Izraela je kľúčový hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa (IMEC). Tento megaprojekt bol zmrazený po 7. októbri, ^ale Izrael dúfa, že ho čoskoro oživí. USA sa tiež zúčastňujú na IMEC, zatiaľ čo Putin vyhlásil, že „[IMEC] nám len prospeje“, takže to slúži ako ďalšia konvergencia ich záujmov so záujmami Izraela a mohlo by to ospravedlniť rozšírenie ich trilaterálneho na štvoruholník s Indiou.

Aby existovala nejaká šanca, že sa to stane, musí rusko-americká súhra v Sýrii najprv presvedčiť dočasné orgány tejto krajiny, aby tam zachovali vojenskú prítomnosť Ruska, a potom musí Turkiye účinne vyvážiť izraelským vedením USA. Až potom by sa ich trilaterálna strana mohla posunúť k iným otázkam, ktoré budú z veľkej časti závisieť od paralelného vývoja „nového zmiernenia napätia“, a zvážiť pozvanie Indie, aby sa k nim pripojila pri vytváraní „veľkej štvorky“, ktorá geopoliticky pretvorí Euráziu.

Andrew Korybko