Poľské financovanie ukrajinského blogera práve zlyhalo tým najhorším možným spôsobom

Príjemca, ktorý má za sebou smutnú históriu oslavovania tých, ktorí genocídovali Poliakov počas druhej svetovej vojny, sa vyhrážal zabitím prezidentskému kandidátovi po tom, čo vo Ľvove odsúdil ukrajinský kult Banderu.

Najnovší škandál v poľsko-ukrajinských vzťahoch sa netýka obilia, sporu o Volyňskú genocídu alebo otázky vyslania mierových síl tam, ale skoršieho financovania ukrajinského blogera zo strany Poľska. Vakhtiang Kipiani, Ukrajinec gruzínskeho pôvodu, sa na Facebooku vyhrážal, že populisticko-nacionalistického poľského prezidentského kandidáta Slawomira Mentzena čaká osud medzivojnového poľského ministra, ktorého na Banderov príkaz neslávne zavraždila „Organizácia ukrajinských nacionalistov“ (OUN).

Mentzen už skôr nahral video počas svojej nedávnej cesty do Ľvova, kde stál pred sochou Banderu a odsúdil ho ako teroristu. Na Kipianiho hrozbu potom zareagoval poukázaním na to, ako bol vyznamenaný Rádom Stepana Banderu a dokonca aj Medailou vďačnosti od Európskeho centra solidarity v Gdansku. Mentzen zároveň vyzval ministra zahraničných vecí Radka Sikorského, aby reagoval na túto nehoráznu provokáciu voči prezidentskému kandidátovi, ako aj na ukrajinskú glorifikáciu Banderu.

Poľský informačný portál Kresy,pl potom všetkým pripomenul, že už v roku 2014 zistili , že Kipiani dostával v rokoch 2011-2013 finančné prostriedky od poľského ministerstva zahraničných vecí na svoju prácu na historických témach vrátane Volyňskej genocídy, ktorú sa Kipiani zvrátene snažil ospravedlniť. Väčší škandál, ktorý sa objavuje, je preto ten, že Poľsko financovalo a možno stále financuje ukrajinských blogerov, ktorých interpretácia historických udalostí je v priamom rozpore s výkladom ich vlastnej vlády.

Ich snahy o mäkkú silu v priebehu rokov sa tak vracajú tým najhorším možným spôsobom po tom, čo sa jeden z príjemcov štátnej štedrosti práve vyhrážal zabitím prezidentského kandidáta a následne upozornil na poľskú kontraproduktívnu sieť podobnú USAID na Ukrajine. Namiesto presadzovania národných záujmov im niektoré z týchto projektov nepopierateľne škodia, ako v prípade Kipianiho, a každý si môže domyslieť, koľko takýchto príkladov ešte existuje, keďže túto dlhoročnú kampaň skúmal len málokto.

Načasovanie nemôže byť horšie, keďže ukrajinské problémy zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v príprave na májové prezidentské voľby. Vládnuca liberálno-globalistická koalícia je teraz pod tlakom, aby zaujala ešte tvrdší postoj voči Ukrajine, než aký nedávno začala, ak chce, aby ich kandidát Rafal Trzaskowski porazil (veľmi nedokonalého) konzervatívneho opozičného predstaviteľa Karola Nawrockiho. Ak to neurobia, Mentzen by mohol podporiť Nawrockiho v druhom kole, ak na to príde, aby sa Trzaskowského udržali mimo moci.

Ako už bolo vysvetlené tu , ktoré sa týkalo Mentzenovej cesty do Ľvova a prvého škandálu, ktorý nasledoval po tom, ako ho starosta za svoje video kritizoval, liberálni globalisti by mohli prepadnúť poslaniu mierových síl na Ukrajinu, ak by Trzaskowski vyhral prezidentské kreslo, zatiaľ čo Nawrocki by sa mohol držať toho, že zostane mimo sporu. Inými slovami, výsledok prezidentských volieb by mohol v konečnom dôsledku určiť účasť Poľska alebo jeho neúčasť v akejkoľvek takejto misii, čo by mohlo v tomto konflikte zmeniť hru.

Liberálni globalisti sú teraz nútení odsúdiť Kipianiho a kapitulovať pred nátlakom na pozastavenie poľskej siete podobnej USAID na Ukrajine, kým sa neukončí vyšetrovanie všetkých príjemcov alebo sa bude pokračovať v práci ako obvykle. Prvý ich môže udržať v niektorých verejných priazniach, ale na úkor zhoršenia už aj tak zložitých vzťahov s Ukrajinou, zatiaľ čo druhý im môže pred májovými voľbami pokaziť väčšiu časť verejnosti, aby udržali vzťahy s Ukrajinou stabilné.

Citlivosť toho, čo sa práve stalo, z poľskej perspektívy predtým vládou financovaného ukrajinského blogera, ktorý sa vyhráža zabitím prezidentského kandidáta, ako aj z ukrajinskej perspektívy toho istého kandidáta, ktorý odsúdil Banderu vo Ľvove, môže viesť k nepredvídateľnému vývoju. Je to taký emotívny problém, že sa do tohto škandálu môžu vložiť vysokopostavení politici aj priemerní ľudia na oboch stranách. To by mohlo urýchliť narastajúcu nedôveru voči krajinám toho druhého.

Čoskoro môže nasledovať samoudržiavací cyklus, v ktorom sa Poľsko a Ukrajina od seba vzdialia ďalej, než tomu bolo v posledných rokoch kvôli obiliu, sporu o Volyňskú genocídu a otázke vyslania mierových síl. To by mohlo mať obrovské dôsledky pre májové prezidentské voľby a odteraz európske usporiadanie po skončení ukrajinského konfliktu v závislosti od výsledku, takže treba predpokladať, že EÚ, Rusko a USA budú posledný škandál veľmi pozorne sledovať.

Andrew Korybko