CUDZÍ ČLOVEK V ŠKOLE – ÁNO ČI NIE?

Nie je veľa ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť so školskými besedami s deťmi v najvyšších triedach základných škôl. Nezvyknem sa vyjadrovať k školstvu a vzdelávaniu ale sledujem pozorne aká je momentálne situácia v spoločnosti pokiaľ ide o počínanie a kroky aktuálneho koaličného ministra školstva Druckera.

Pochádzam z učiteľskej rodiny – moja mama bola gymnaziálnou učiteľka slovenčiny a dejepisu a otec bol učiteľom matematiky a fyziky – pracoval dlhé roky na ministerstve školstva ako ústredný inšpektor matematiky pre stredné školy. Zároveň to bol on, kto pripravoval otázky pre prijímacie a maturitné skúšky. U nás sa preto pochopiteľne hovorilo o škole a školstve takmer každý deň. Oblasť školstva od nepamäti prechádzala a dodnes prechádza procesom reforiem. Každý chce silou mocou reformovať. Asi niet inej oblasti, do ktorej by chcelo hovoriť toľko ľudí tak nástojčivo, ako do školstva. Ja som učil jeden rok – počas mojej základnej vojenskej služby na vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, kde som bol triednym učiteľom prvákov (z deviateho a ôsmeho ročníka základných škôl). V nedávnej minulosti som chodil na besedy so žiakmi najvyšších ročníkov základných škôl, mám preto v tomto smere aj určité osobné skúsenosti z praxe.

Moje besedy sa samozrejme týkali striktne nepolitických vzdelávacích a výchovných tém – predovšetkým významu štúdia angličtiny (a ostatných cudzích jazykov) pre osobný život a prácu, dôležitosti bezchybného ovládania spisovnej slovenčiny slovom aj písmom, technickej stránky fungovania a práce parlamentu a povinností a právomocí vlády, prezidenta a Národnej rady, zásad a pravidiel slušného správania, interkulturálnych rozdielov a v jednom prípade to bolo aj v rámci hodiny hudobnej výchovy, lebo som bol v roku 1971 zakladateľom prvej slovenskej kapely, hrajúcej country – takže niečo aj o hudobných žánroch. Absolútnym imperatívom pre každého, kto vstupuje do triedy na besedu so žiakmi je striktná apolitickosť – jednak čo do obsahu besedy a jednak aj vo vystupovaní dospelého besedujúceho, ktorý prichádza zvonku a nie je súčasťou učiteľského zboru. Na mojich besedách boli vždy prítomní aj učitelia predmetu, ktorého sa beseda týkala. Akékoľvek besedy so žiakmi v priestoroch škôl musia organicky nadväzovať na učebnú látku v školských osnovách, inak by ich museli schváliť aj rodičia žiakov. Čokoľvek iné by bolo cestou do pekla. Mal som sa v roku 2020 stať na žiadosť CVČ vedúcim krúžku hry na gitaru ale prišiel kovid, školy sa zavreli a s besedami bol koniec.

Som striktne proti tomu, aby sa politika vnášala do školy lebo tá tam nepatrí. Môže to niekto obhajovať a špiritizovať o tom koľko chce a ako chce, politika jednoducho nemá v škole čo hľadať a bodka! Akékoľvek snahy zaťahovať pod nejakou edukačnou či osvetárskou zámienkou politiku do školy rezolútne odmietam. Stačí postaviť sa na začiatku vyučovacej hodiny pred 30 žiakov základnej školy, vidieť tie zvedavé detské oči upreté na seba, a zodpovednému človeku je v tej chvíli jasnejšie ako facka, že politika je to posledné, o čom by tam s deťmi mal hovoriť. Úprimne, v tej chvíli ani neviete koho voličom ste, aspoň ja som to tak cítil, a tak by to malo byť. Lenže doba a dnešná spoločnosť je tak prepolitizovaná, a deje sa všeličo, čo v poriadku zrejme nie je, ak nejaké štátne financie putujú tam, kde by rozhodne nemali. Striktné a jednoznačné odpolitizovanie školy a všetkých školských orgánov, vrátane tých najvyšších, by malo byť samozrejmosťou.

Ak by som mal byť konkrétnejší a aktuálnejší, lebo sa to asi na záver žiada……nerozumiem dosť dobre čo sa to na našom ministerstve školstva robí a kam to minister Drucker celé vlastne kormidluje ak silnejú hlasy verejnosti na jeho odvolanie aj v súvislosti s pokynom premiéra na podanie písomných správ na jeho sekretariát za jednotlivé rezorty, kam smerovali za posledné obdobie granty zo štátnych zdrojov.

Šutaj Eštok samozrejme stiahnuť svojho ministra školstva nemôže aj keby chcel, nebuďme naivní, lebo ten je zároveň podpredsedom Hlasu, takže to posledné, čo krehká vládna koalícia momentálne potrebuje, je ďalšia vzbura nejakého Druckerovského krídla Hlasu.

Hádam pre túto chvíľu zatiaľ postačí, aby sa aj na ministerstve školstva vo svojom i našom záujme včas poprebúdzali a trochu sa zorientovali kam sa svet v oslobodzujúcej postslniečkárskej dobe ide, na naše obrovské šťastie, poberať, lebo tu už hrozil dramatický civilizačný úpadok pod taktovkou progresivistickej ideológie a jej pseudohodnôt.

Michal Zoldy