Paneurópske politické hnutie Volt Europa spustilo petíciu požadujúcu vytvorenie armády Európskej únie, ako dôvod uvádza rastúcu neistotu vo vzťahoch medzi EÚ a NATO a zvyšujúce sa napätie s USA.
Paneurópska strana Volt Europa spustila petíciu požadujúcu vytvorenie armády EÚ s odvolaním sa na rastúcu neistotu vo vzťahoch medzi EÚ a NATO a rastúce napätie so Spojenými štátmi. Getty
Volt Europa pôsobí vo viac ako 30 krajinách a „nabáda občanov, aby prehodnotili a formovali politiku vo svojich mestách, vo svojich krajinách a za hranicami v Európe“, uvádza sa na jej webovej stránke.
Päť členov z Holandska a Nemecka zastupuje v Európskom parlamente proeurópsku Federalistickú stranu ako súčasť skupiny Zelených.
Skupina 25. februára argumentovala, že USA už nie sú spoľahlivým partnerom a že Európa musí vziať svoju bezpečnosť do vlastných rúk.
„USA už nebudú chrániť Európu. Trumpova administratíva to dala úplne jasne najavo,“ uviedol Volt na svojej petičnej webovej stránke.
„Počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie USA zničili transatlantickú väzbu, ktorá trvala 80 rokov,“ dodal.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1891521752972320887
Volt tvrdil, že Washington môže úplne stiahnuť svojich vojakov z Európy, údajne ako súčasť americko-ruskej dohody, ktorá by mohla nechať európske štáty vrátane Ukrajiny napospas Putinovi.
„Americké jednotky môžu dokonca opustiť európsky kontinent v rámci represívneho mieru, ktorý Putin a Trump uvalili na Ukrajincov a Európanov. Zostali sme sami,“ varovalo.
Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin poprel takéto požiadavky, západní predstavitelia uviedli, že sa obávajú, že Biely dom pod vedením Trumpa by mohol uprednostniť rýchle vyriešenie vojny, potenciálne na úkor Európy.
Pre profederalistického Volta bolo riešenie jasné: Európa musí prestať zabezpečovať outsourcing svojej bezpečnosti do Washingtonu.
„Zdá sa, že povojnový model, podľa ktorého USA stavajú základne po celej Európe, sa skončil. Nedokázali sme zabrániť tejto nespravodlivej, vražednej vojne. Aj keď je pravda, že neskoro, musíme konať. Teraz.”
Trvalo na tom, že armáda EÚ bude slúžiť záujmom všetkých Európanov a zabezpečí nezávislosť od vojenských rozhodnutí USA.
„Musíme stáť pri Ukrajine a zasiahnuť tam, kde USA ustupujú. Aby sme to dosiahli, musíme byť schopní fungovať nezávisle od USA vytvorením vlastných kapacít a zároveň integráciou našich 27 samostatných armád, aby mohli bojovať ako jedna,“ uvádza sa v správe.
Volt predložil deväť kľúčových požiadaviek vrátane zrušenia národného veta pri vojenských rozhodnutiach, vymenovania jedného ministra obrany EÚ a štandardizácie vojenského vybavenia EÚ s cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi členskými štátmi.
V závere sa poukázalo na to, že myšlienka armády EÚ bola kedysi na stole, ale kvôli bezpečnostným zárukám USA sa od nej upustilo.
„V roku 1950 bola takmer vytvorená európska armáda. Nestalo sa to práve preto, že Spojené štáty poskytli silnú alternatívu prostredníctvom záruky, že budú brániť Európanov pred Sovietskym zväzom,“ uviedla.
„Teraz, keď je táto záruka preč, je čas vrátiť sa k pôvodnej myšlienke.“
Volt nebol jediný, kto požadoval silnejšiu obrannú politiku EÚ.
Touto myšlienkou sa zaoberali aj niektorí mainstreamoví európski politici EÚ.
Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz, líder Kresťanskodemokratickej únie, naznačil, že jeho „absolútnou prioritou“ je nezávislejšia európska bezpečnostná stratégia, čo znamená potenciálny posun v transatlantickom postoji Berlína.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.