Srbská polícia vykonala raziu v mimovládnych organizáciách financovaných USAID

Srbská polícia vykonala raziu vo viacerých veľkých mimovládnych organizáciách pri hľadaní dôkazov o finančnom podvode.

Srbský prezident Aleksandar Vučič. EPA-EFE/ANDREJ CUKIC

Tento krok prišiel 25. februára, keď boli štyri organizácie obvinené zo sprenevery finančných prostriedkov americkej rozvojovej agentúry USAID.

Podľa mimovládnych organizácií, ktoré podporili prebiehajúce protesty proti súčasnému prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, bola policajná akcia útokom na ich občianske práva.

Nenad Stefanovič, generálny prokurátor Belehradu, vo vyhlásení pre tlač obvinil štyri vyhliadnuté mimovládne organizácie z možnej „sprenevery finančných prostriedkov amerických daňovníkov“.

Citoval „pochybnosti o práci USAID“, ktoré vyjadrili „americký prezident Donald Trump a Ministerstvo pre efektívnosť vlády USA [DOGE] na čele s Elonom Muskom“.

Stefanovič povedal, že Špeciálne protikorupčné oddelenie kontaktovalo americké ministerstvo spravodlivosti kvôli informáciám o USAID v súvislosti s možným zneužívaním finančných prostriedkov, praním špinavých peňazí a nesprávnym míňaním prostriedkov amerických daňovníkov v Srbsku.

Všetky dokumenty súvisiace s USAID zadržala od štyroch mimovládnych organizácií Úrad vyššieho prokurátora, ktorý vypočul aj tých, ktorí mali na starosti výdavky.

Viaceré mimovládne organizácie v Chorvátsku, Bosne a Srbsku označili tieto razie za pokus o zastrašenie týchto skupín.

V reakcii vo francúzskych novinách Le Monde 26. februára Radovan Kupres, zástupca Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť (CRTA), povedal: „Je to prvýkrát, čo sme boli vystavení niečomu takému, stále viac máme dojem, že žijeme ako v Bielorusku.“

CRTA sa opísala ako nezávislá, nestranícka organizácia občianskej spoločnosti, ktorá sa zaviazala rozvíjať demokratickú kultúru a občiansky aktivizmus.

Ďalšími mimovládnymi organizáciami v hľadáčiku polície boli dozorné orgány Gradjanske Inicijative (občianske iniciatívy), Trag a Policy Center.

Maja Stojanovic, riaditeľka občianskych iniciatív, pre agentúru Reuters povedala, že 20 detektívov vtrhlo do jej kancelárií „bez súdneho príkazu“.

„Dnešný zásah polície… predstavuje brutálnu demonštráciu sily a pokračujúci tlak na občiansku spoločnosť v Srbsku,“ povedal Stojanovič.

Od roku 2001 darovala USAID Srbsku takmer 1 miliardu dolárov (950 miliónov eur). Oficiálne to malo „posilniť právny štát a zlepšiť dobrú správu vecí verejných“, ale niektorí, vrátane srbskej vlády, o týchto zámeroch pochybovali.

V posledných rokoch Srbsko zažilo niekoľko protestov proti Vučićovi, ktoré boli vedené obvineniami z korupcie, volebných podvodov a rastúceho autoritárstva.

Významným spúšťačom bolo zrútenie vrchlíka vlakovej stanice v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 15 ľudí, čo demonštranti obviňovali z nedbalosti vlády a štepu spojeného s čínskym projektom rekonštrukcie.

To vyvolalo veľké protesty vedené študentmi, ktoré sa začali v novembri 2024 a začiatkom roku 2025 prerástli do najväčšieho protestného hnutia v histórii Srbska, pričom desaťtisíce ľudí požadovali vládnu zodpovednosť a Vučićovu rezignáciu.

Koncom januára odstúpil s vyhlásením, že nechce ďalej živiť sociálne napätie.

Why is the position of the European Union with Serbia so delicate?

Watch the full interview with @fbieber 👉🏽 https://t.co/CKseRFdFwD

#europeanunion #serbia pic.twitter.com/6aSSVfesK6

— Brussels Signal (@brusselssignal) August 9, 2024

Európska únia roky kritizovala Vučića a jeho „neliberálnu demokraciu“.

Brusel ho pokarhal za upevňovanie moci, potláčanie slobody médií a narúšanie nezávislosti súdnictva.

Vučićove vzťahy s Moskvou, doložené napríklad jeho odmietnutím uvaliť sankcie na Rusko po invázii na Ukrajinu v roku 2022, vyvolali mimoriadne rozhorčenie. Európsky parlament výslovne odsúdil postoj Srbska v uzneseniach, ktoré spájali jeho vstup do EÚ s prísnejším dodržiavaním.

Vojna na Ukrajine a rastúca potreba kritických zdrojov EÚ, najmä lítia, potom vyvolali zjavnú zmenu postoja.

Brusel začal vnímať srbské údolie Jadar, domov jedného z najväčších európskych ložísk lítia, ako kľúčové pre svoj „zelený“ prechod.

Do polovice roku 2024 sa tón EÚ zmiernil, keď sa snažila zabezpečiť srbské lítium prostredníctvom dohody, ktorú so Srbskom podpísali v júli s vtedajším nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorá európskym automobilkám poskytuje exkluzívny prístup k zásobám.

Stalo sa tak aj napriek ľudovým protestom v údolí, podnecovaným obavami o životné prostredie, popri národných protestoch proti Vučićovmu režimu.

https://twitter.com/brusselssignal/status/1888951294330642705?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1888951294330642705%7Ctwgr%5E6447501b0db0b3bf3fee5876e9242cb6a05c365c%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fbrusselssignal.eu%2F2025%2F02%2Fserbian-police-raid-ngos-funded-by-usaid%2F

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/02/serbian-police-raid-ngos-funded-by-usaid/