Pre Nemecko bude „dosiahnutie nezávislosti“ od USA oveľa jednoduchšie povedané, než urobené

USA by s tým mohli súhlasiť, aby urýchlili úpadok „mierovej“ hegemónie Nemecka nad blokom v prospech „multipolárnej EÚ“ vedenej kombináciou Poľska, Francúzska, Talianska a ďalších.

Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil v nedeľu po tom, ako sa začali vysielať výsledky predčasných volieb, že plánuje pomôcť svojej krajine „dosiahnuť nezávislosť“ od USA. Toto je dramatické vyhlásenie, ktoré len pred niekoľkými mesiacmi mohol predvídať nejaký nemecký vodca, ale to len ukazuje, ako zásadne Trump 2.0 revolúciu v medzinárodných vzťahoch. Tu je to, čo povedal na televíznom okrúhlom stole o svojich plánoch zahraničnej politiky:

„Intervencie (zasahovanie) z Washingtonu neboli o nič menej dramatické a drastické av konečnom dôsledku poburujúce ako intervencie, ktoré sme videli z Moskvy. Sme pod takým obrovským tlakom z dvoch strán, že mojou najvyššou prioritou je vytvorenie jednoty v Európe.

Mojou absolútnou prioritou bude čo najrýchlejšie posilniť Európu, aby sme krok za krokom skutočne dosiahli nezávislosť od USA.

Nikdy by som neverila, že niečo také budem musieť povedať v televízii. Ale prinajmenšom po minulotýždňových vyhláseniach Donalda Trumpa je jasné, že Američanom – aspoň tejto časti Američanov v tejto administratíve – je osud Európy do značnej miery ľahostajný.“

Z niekoľkých dôvodov sa to oveľa ľahšie povie, ako urobí. Na začiatok Nemecko hostí okolo 50 000 amerických vojakov v piatich armádnych posádkach a dvoch základniach vzdušných síl. USA minulý rok vytlačili Čínu z pozície hlavného obchodného partnera Nemecka. Navyše, USA sa minulý rok stali aj najväčším nemeckým partnerom LNG, ktorý vlani v decembri pokrýval približne 9 % ich celkovej spotreby plynu. Tieto tri faktory sťažujú Nemecku „dosiahnuť nezávislosť“ od USA, ale USA by s tým mohli súhlasiť aj pre svoje vlastné účely.

Mnohé z jeho jednotiek v Nemecku môžu byť presunuté do Ázie, aby ovládli Čínu a/alebo do Poľska v rámci mocenskej hry tejto krajiny, aby nahradili Nemecko ako hlavného spojenca USA v Európe. Zatiaľ čo náhodní pozorovatelia by mohli interpretovať tieto výsledky ako víťazstvá pre vojenskú dimenziu Merzovej politiky, mali by obrovské ekonomické náklady pre miestne komunity, ktoré sú zamestnané na týchto amerických základniach a dostávajú záležitosti od svojich jednotiek. Toto pozorovanie smeruje k obchodnému vplyvu USA na Nemecko.

Zatiaľ čo niektorí si myslia, že Trumpove hroziace clá môžu pre Čínu vytvoriť strategické otvorenie, v súčasnosti EÚ v skutočnosti spolupracuje s USA na tom, aby zabránila tomu, aby čínske „nadmerné kapacity“ v oceli a iných výrobkoch zaplavili blok, keď zúfalo hľadajú nové trhy uprostred nových ciel Trumpa. Inými slovami, Trumpove clá doteraz vytvorili dominový efekt, keď sa Čína pokúša uvaliť nové clá na produkty do EÚ, ktorá zase zvažuje zavedenie ciel na tie isté produkty. Toto funguje v prospech USA.

Napokon, jediný realistický spôsob, ako môže Nemecko „dosiahnuť nezávislosť“ od USA v oblasti energetiky, je viesť EÚ pri odstraňovaní protiruských sankcií bloku a súhlasiť s tým, že z neho bude opäť dovážať plynovodný plyn, ale v ceste stoja pobaltské štáty a Poľsko. Nielen to, ale celý dôvod najnovšej transatlantickej roztržky je v Trumpovom porovnateľne mäkšom prístupe k Rusku, nie v tom, že by sa k tomu postavil tvrdšie ako oni. Zrušenie sankcií voči Rusku by preto odporovalo ich logike.

Uplynulé tri roky však ukázali, že Nemecko je ochotné obetovať svoje objektívne národné záujmy presadzovaniu ideologických cieľov, ktoré v najnovšom kontexte odkazujú na signalizáciu Trumpovej nespokojnosti s jeho politikou voči Rusku (a v menšej miere aj s ich domácimi sociálno-právnymi záležitosťami). V súlade s tým by sa preto mohla pokúsiť splniť Merzov prísľub „dosiahnuť nezávislosť“ od USA prostredníctvom vyššie uvedených prostriedkov, hoci by to mohlo byť kontraproduktívne, ako už bolo vysvetlené.

Napriek tomu môžu USA stále súhlasiť s tým, že to použijú ako zámienku na premiestnenie väčšiny svojich jednotiek v Nemecku do Ázie a/alebo Poľska, ku ktorému by mohlo dôjsť súbežne s cielenými sankciami proti Nemecku a represívnym obmedzením LNG, od ktorého teraz závisí približne 1/10 ^jeho plynárenského priemyslu. Kombinovaný efekt by mohol byť dostatočne ekonomicky zničujúci, aby vyvolal predčasné voľby alebo prinajmenšom urýchlil úpadok „mierovej“ hegemónie Nemecka nad blokom v prospech „multipolárnej EÚ“.

Touto koncepciou sa myslí diverzifikácia moci z Nemecka na kombináciu Poľska, Francúzska, Talianska a ďalších, z ktorých každá má strategický bilaterálny význam pre USA, ako je kontrola strednej Európy, riadenie afrických záležitostí a monitorovanie Stredozemného mora. Na ceste by došlo k určitým vedľajším škodám spolu so zvratmi, ale procesy, ktoré by USA mohli uviesť do pohybu v reakcii na čokoľvek, čo by Merz urobil, by mohli navždy zmeniť EÚ v neprospech Nemecka.

Andrew Korybko