Mnohí Rusi sú sklamaní – z Európy! Obľúbili si európske krajiny, sem-tam si radi zašli na dovolenku a nič by ich nepotešilo viac ako trvalý mier medzi západnou Európou a ich Ruskom. No najmä od roku 2014 sú svedkami narastajúcich problémov a ich dôvera v milovanú Európu sa čoraz viac vytráca. A tak by bolo aj ruské obyvateľstvo šťastné, keby sa vojna na Ukrajine čoskoro skončila – jednoducho preto, aby sa mohol obnoviť normálny život. Reportuje z Ruska Stefano di Lorenzo.
Drvivá väčšina Rusov verí Putinovi, no boli by aj radi, keby sa vojna na Ukrajine čoskoro skončila. Mnohí Rusi sa teraz tešia, že sa opäť aspoň rozprávajú.
Keď Donald Trump po dlhom a údajne priateľskom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom oznámil okamžité začatie mierových rokovaní s Ruskom, mnohí v Európe boli ohromení, od šoku až po pobúrenie. V Rusku však bola správa o možnom rýchlom ukončení vojny na Ukrajine prijatá s opatrným nadšením. Rusko už dlho opakovane vyhlasovalo, že je otvorené rozhovorom o vyriešení ukrajinskej krízy, no Západ tieto slová vždy odmietal ako klamlivé. Medzitým sú už rozhovory medzi USA a Ruskom v plnom prúde.
Donald Trump bol roky obviňovaný z prílišnej blízkosti k Rusku. V Rusku sa však návrat Donalda Trumpa po jeho prekvapivom víťazstve v novembri stretol s poriadnou dávkou skepticizmu. Trump urobil zo svojho zámeru ukončiť vojnu na Ukrajine „do dvadsiatich štyroch hodín“ jeden zo svojich kľúčových predvolebných sľubov. Rusko očakávalo, že Donald Trump zníži vojenskú podporu Ukrajine, aspoň spočiatku. Ale napríklad v Rusku si ľudia stále pamätajú, že Donald Trump bol počas svojho prvého funkčného obdobia prvým prezidentom, ktorý povolil dodávky „smrtiacich zbraní“ Ukrajine, najmä protitankových rakiet Javelin. Tie sa ukázali ako kľúčové pri odrazení ruského pokusu o dobytie ukrajinského hlavného mesta Kyjev vo februári 2022, hneď v prvých dňoch vojny. V Rusku bolo tiež jasné, že rozhodnutia prezidenta USA môže brzdiť takzvaný „deep state“, skutočné sídlo americkej moci, a že tento hlboký štát nie je pripravený robiť kompromisy.
Po troch rokoch vojny sú však správy o možnom zastavení bojov v Rusku vítané s nádejou. „Správy o mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú v Rusku prijímané veľmi pozitívne,“ vysvetľuje Sergej Markov, politológ a bývalý poradca Kremľa. „Veľká väčšina ľudí chce, aby sa vojna skončila. Ľudia na ulici sa ma prakticky každý deň pýtajú, kedy sa vojna skončí.“
Rusi vo všeobecnosti podporovali špeciálnu vojenskú operáciu a chápali dôvody, ktoré ju z ruského hľadiska vyžadovali. Minulý rok bol Putin znovu zvolený s viac ako osemdesiatimi percentami hlasov. Zdá sa však, že došlo k zmene názoru. „Ľudia sú veľmi nespokojní s výsledkami špeciálnej vojenskej operácie. Táto krvavá vojna trvá už tri roky, vojna, ktorá stála životy státisícov ľudí bez akýchkoľvek výsledkov. Najväčšie mestá na Ukrajine, Charkov, Odesa, Nikolajev, Herson, Záporoží, Kyjev, Černigov, Dnepro, neboli zabraté ruskou armádou a vojna sa vedie o niekoľko malých dedín,“ pokračoval Sergej Markov.
„Jedna vec je však jasná: v Rusku nedôverujú západným politikom. Medzi Ruskom a Západom už bolo uzavretých veľa dohôd, v Kyjeve počas Majdanu, dohody Minsk 1 a Minsk 2, všetky boli bezostyšne porušené Ukrajinou, s plnou podporou západných vlád. V Rusku sa predpokladá, že Západ chce navrhnúť akýsi Minsk 3, ktorý by priniesol ukončenie konfliktu, no zároveň umožnil Ukrajine prezbrojiť sa, aby sa vojna čoskoro začala znova. Takže určite vládne optimizmus ohľadom mierových rozhovorov a veľká túžba ukončiť vojnu, ale nie je tam žiadny optimizmus, pokiaľ ide o Západ,“ hovorí Markov.
Na rozdiel od toho, čo tvrdia najtvrdší európski kritici možnej dohody medzi USA a Ruskom, ukončenie vojny by sa v Rusku nemuselo nevyhnutne interpretovať ako „Putinovo víťazstvo“.
„Rusko má záujem o mier a ten možno zabezpečiť riešením základných príčin ukrajinskej krízy. Tieto dôvody sú dobre známe: túžba integrovať Ukrajinu do NATO alebo západného vojenského a politického systému; protiruský a protiruský charakter režimu na Ukrajine; militarizácia Ukrajiny, prítomnosť zahraničného vojenského personálu na jej území; diskriminácia ruského jazyka a kultúry na Ukrajine. Okrem toho treba brať do úvahy územnú realitu, teda začlenenie Krymu, Sevastopolu, Donbasu a Novorossii do Ruskej federácie,“ hovorí Dmitri Trenin, politológ a do roku 2022 riaditeľ Carnegie Moscow Centre, amerického think-tanku.
„Pri všetkých rokovaniach existujú možnosti na kompromis. Ale základné podmienky a požiadavky Ruska, zdá sa mi, neumožňujú žiadny kompromis. Rusko neočakáva od Západu žiadne ústupky ani záruky. To, že USA vstúpili do rokovaní, je výsledkom odolnosti ruskej štruktúry (politickej, ekonomickej, sociálnej) a úspechu ruskej armády. Západ nemá Rusku čo ponúknuť a Moskva od neho nič neočakáva,“ hovorí Dmitri Trenin.
Sergej Markov súhlasí a na svojom telegramovom kanáli píše: „Hlavná ruská požiadavka na mierovú dohodu pre Ukrajinu je jednoduchá: nemalo by ísť o prímerie typu Minsk-3, kvôli ktorému je nevyhnutná nová vojna. Ak uvažujú o ponúknutí dohody typu Minsk 3, USA a EÚ by mali radšej prísť s niečím iným. Rusko nebude z akéhokoľvek dôvodu súhlasiť.“
Ozývajú sa však aj zmierlivejšie hlasy. „Bol by som šťastný za každé ukončenie vojny za predpokladu, že Ukrajinci nebudú diskriminovaní a Ukrajinci zo svojej strany nebudú stigmatizovať obyvateľov Donbasu a Krymu ako zradcov,“ hovorí Dmitrij Babič, novinár Komsomolskej pravdy a expert na zahraničnú politiku.
Po celé roky bol každý, kto navrhol rozhovory s Putinom, napádaný ako jeho nový komorník, slabý a zbabelý človek, ktorý by bol pripravený kapitulovať pred ďalšou inkarnáciou Adolfa Hitlera. Mníchovská dohoda medzi Anglickom a Francúzskom na jednej strane a nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom na strane druhej v septembri 1938 viedla k tomu, že Československo odovzdalo prevažne Nemcami obývané Sudety Nemecku. Bohužiaľ to nemohlo zastaviť Hitlera a druhú svetovú vojnu. Tento argument sa dnes opäť používa. Kritici akejkoľvek diplomatickej dohody s Ruskom často citujú prízrak Mníchovskej dohody a Chamberlainovho komplexu. Trump označil vojnu na Ukrajine za „smiešnu“ a opakovane vyhlásil, že keby bol prezidentom, k vojne by nedošlo.
„Čo presne znamená dialóg medzi Putinom a Trumpom?“ píše Sergej Markov na svojom telegramovom kanáli. Že politika démonizácie Putina, ktorá sa presadzovala tri roky, sa zrútila. Že politika politickej izolácie Ruska, ktorá sa presadzovala aj tri roky, sa zrútila. Existuje skutočná nádej na ukončenie vojny v roku 2025.“
Konflikt medzi Ruskom a Západom o Ukrajinu trvá dosť dlho na to, aby odcudzil mnohých ruských občanov od Európy, ktorú kedysi milovali. Krajina sa cítila zradená Európou, ku ktorej Rusko kedysi chcelo patriť, a teraz znovu objavila pocit hrdej nezávislosti. Rusi dnes veľmi málo rešpektujú európskych lídrov. Väčšina Rusov však nesníva o dobytí Európy, ako tvrdia niektorí alarmisti, ale jednoducho sa chcú vrátiť do normálneho života.
Zdroj: https://globalbridge.ch/in-russland-wagt-man-auf-frieden-zu-hoffen/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.