Jeho rétorika je veľmi silná a pre väčšinu pozorovateľov bola úplne neočakávaná, ale to preto, že západné ani ruské nerozumejú súčasnému Poľsku až tak dobre.
Poľsko sa nečakane ukázalo ako hlavný oponent vyslania európskych mierových síl na Ukrajinu, čo je o to dôležitejšie, že má povesť protiruského predvoja NATO, čím preventívne diskredituje predvídateľné obvinenia, že „plní príkaz Kremľa“. Najnovší vývoj na tomto fronte prišiel po tom, čo minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz povedal Európe, aby uprednostnila obnovu Ukrajiny pred mierovými silami, inak im hrozí eskalácia napätia s Ruskom.
Podľa jeho slov: „Som presvedčený, že je dôležitejšie poslať tam poľské, európske a americké spoločnosti, ako poslať vojakov. Pri pohľade na misiu OSN v Libanone vojaci nie sú zárukou mieru. Desiatky krajín, od Číny cez všetky krajiny, nezaručili mier, dokonca ani na línii, kde sú umiestnené… (Navyše), ak by sa strieľalo na európskych vojakov z krajín susediacich s Ruskom (na Ukrajine) a jeden z nich by zomrel, (potom) je to už začiatok ozbrojeného konfliktu (s Ruskom).
Tento netypický pragmatický postoj vychádza z viacerých výpočtov. Po prvé, nový americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že jeho krajina nerozšíri záruky podľa článku 5 na žiadneho člena NATO, ktorý tam pošle svojich vojakov. Po druhé, Poľsko by účasťou na takejto misii natiahlo svoje vojenské schopnosti na maximum. Po tretie, nechce umiestniť svoje jednotky pod velenie iných. Po štvrté, mohlo by to znamenať obrovské ekonomické náklady. A napokon, Poliaci sú rozhodne proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu.
Posledný bod je obzvlášť dôležitý pred májovými prezidentskými voľbami, ktoré chce vyhrať vládnuca liberálno-globalistická koalícia, aby nahradila odchádzajúceho (a veľmi nedokonalého) konzervatívneho prezidenta svojím vlastným, a tak odstránila túto veľkú právnu prekážku ich plánov na transformáciu poľskej spoločnosti. Aj keď to mohol byť prvotný dôvod, prečo koncom minulého roka začali vylučovať scenár vojakov , ostatné faktory sú teraz rovnako vplyvné, ak nie viac. Tu je niekoľko sprievodných informácií:
* 8. novembra 2024: „ Podpredseda poľskej vlády obvinil Zelenského z toho, že chce vyprovokovať poľsko-ruskú vojnu “
* 29. decembra 2024: „ Päť dôvodov, prečo sa Poľsko priamo nezúčastňuje na žiadnej ukrajinskej mierovej misii “
* 18. februára 2025: „ Poľský šéf bezpečnosti sa podelil o zaujímavý pohľad na koniec ukrajinského konfliktu “
* 19. februára 2025: „ Poľsko je opäť pripravené stať sa top partnerom USA v Európe “
* 20. februára 2025: „ Poľské odmietnutie vyslania mierových síl na Ukrajinu ohrozuje plány európskych vojnových štváčov “
Hodnotenia v nich obsiahnuté sú teraz pravdepodobne zdieľané aj samotným poľským vedením, o čom svedčia aj posledné slová Kosiniaka-Kamysza, ktorých dosah nemožno preceňovať z hľadiska toho, ako by to mohlo zmeniť konverzáciu o vyslaní európskych mierových síl na Ukrajinu. Všetky jeho tri body sú platné: 1) rekonštrukcia po konflikte môže pomôcť oveľa viac ako mierové jednotky; 2) mierové jednotky neudržiavajú mier, ako to dokázal Libanon; a 3) mohli dokonca slúžiť ako tripwire pre 3. svetovú vojnu.
V poradí, v akom boli spomenutí, prvý by mohol mať svojráznu motiváciu vo vlastnom záujme v tom, že „poľský export na Ukrajinu – od strojov až po spracované potraviny – je rekordne vysoký“ podľa najnovšej správy Politico o tom, v nemalej miere kvôli tomu, že Poľsko je vstupnou bránou EÚ na Ukrajinu. Zjednodušene povedané, Poľsko si chce týmito prostriedkami prefíkane vybojovať sféru ekonomického vplyvu aspoň na západnej Ukrajine, ktorá by bola bez nákladov a rizík spojených s vyslaním vojsk.
Čo sa týka druhého bodu o mierových silách, ktoré v skutočnosti mier neudržiavajú, je to nepopierateľné a po poslednej libanonskej vojne je to ešte pálčivejšie ako kedykoľvek predtým. Odkaz na tento precedens mal vniesť do mysle verejnosti maximálne pochybnosti o vyhliadkach úspešnej mierovej misie na Ukrajine. Tento motív sa vracia k vyššie uvedenému bodu o ekonomických výhodách Poľska pri obnove Ukrajiny po konflikte a Varšave, ktorá chce presvedčiť všetkých ostatných, aby nasledovali jeho príklad.
A napokon, posledný bod len posilňuje ten prvý, ale pripomína verejnosti potenciálne existenčné dôsledky, ak sa niečo pokazí s mierovou misiou na Ukrajine navrhovanou európskou elitou. Celkovo možno povedať, že rétorika Kosiniak-Kamysz je veľmi silná a pre väčšinu pozorovateľov bola úplne neočakávaná, ale je to preto, že západní ani ruskí nerozumejú súčasnému Poľsku až tak dobre. Jeho prekalibrované strategické výpočty si preto zaslúžia bližšie štúdium.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.