NEMÁM NA TO ŽIADNY DOSAH. AJ KEBY SOM MAL, ANI TAK S TÝM NIČ NEUROBÍM

Je príjemné a zaujímavé čítať odkazy ľudí pod videami s mojimi komentármi, spracovanými aj s ilustračnou fotodokumentáciou niektorým z kanálov na YouTube. Už ma tí diváci a poslucháči postupne nominovali na všeličo – dokonca aj na šéfa novinárskej organizácie, dekana masmediálnej fakulty alebo generálneho riaditeľa STVR. Nejeden sa pýta prečo nekomentujem častejšie a dožaduje sa, aby som čo najviac vystupoval so svojimi komentátorskými názormi a hodnoteniami verejne lebo sa to dobre počúva, mám vraj pravdu, občas dokonca aj svätú pravdu, a hovorím tak, ako zmýšľa väčšina ľudí dobrej vôle.

Pravdou je, že na Facebooku a Telegrame komentujem denne, no nemám absolútne žiadny dosah na to, aby ktosi preberal moje textové komentáre aj na YouTube. Vôbec neviem kto to robí, kto tie komentáre vyberá a spracúva s využitím umelej inteligencie. Netuším ktorý môj komentár sa kedy ocitne na YouTube a pravdu povediac niekedy ma prekvapuje, že komentár, ktorý by som ja vybral na YouTube, sa tam neocitne a naopak komentár, u ktorého by som to nepredpokladal, je odrazu večer tam. Administrátorov tých kanálov nepoznám a nikdy by som si nedovolil kontaktovať ich a apelovať na ktoréhokoľvek z nich, aby moje komentáre uverejňoval. Takže tým divákom a poslucháčom, ktorí ma nabádajú na častejšie komentovanie na YouTube odkazujem, že ja s tým nič nemám a bolo by pod moju dôstojnosť a nikdy by som to neurobil, aby som sa dožadoval uverejňovania mojich názorov na YouTube. Ak ma niekto zdieľa, fajn, ak nie, je to jeho slobodná voľba. Človeka sa dá zdieľaním na YouTube spopularizovať, ale dá sa ho pre zmenu aj zneviditeľniť. Občas mám dokonca pocit, že mi komentujúci svojimi pozitívnymi komentármi a pochvalou skôr škodia. Tak, ako sa človek zjaví, tak sa môže z YouTube ako komentátor aj vytratiť do stratena opočúvaním alebo „únavou materiálu“ , pokiaľ samozrejme nemá svoj vlastný kanál, čo ja mať nikdy nebudem. Ak by si niekto zmyslel, že ma je už na YouTube priveľa, tak ma jednoducho urobí neviditeľným a hotovo. Trebárs ako v tom filme „Ako utopiť doktora Mráčka“, pokojne možno „utopiť“ aj doktora Zoldyho a vec je vybavená 🙂

Som veľkým fanúšikom všetkých mojich kolegov komentátorov a trúfam si povedať, že poznám ich autorský rukopis natoľko, že ak by YouTube uviedol ich komentár bez mena, priezviska a fotografie, aj tak by som vedel koho komentár to asi je. Teším sa z komentárov a vystúpení kolegov alternatívnych novinárov a komentátorov v rozhovoroch. V mojich komentároch a statusoch na Facebooku a Telegrame som ich podporil veľa razy a robím to stále – od Mimi Šramovej, až po Mareka Šouna. Oni majú svoju budúcnosť pred sebou a treba ich podporiť, zatiaľ čo ja mám svoju „budúcnosť“ za sebou. S mojimi dlhoročnými spolupracovníkmi sme aktívne stáli a naďalej na strane národných a štátnych záujmov stojíme od samého začiatku v roku 1990 v neľahkých názorových stretoch a ostrých žurnalistických bitvách. Nielen s domácimi a zahraničnými médiami, ale aj s vyslovene protislovenskou politickou nevraživosťou, škodoradostnosťou, či s povýšeneckým postojom k Slovensku zo strany ďalekého i blízkeho zahraničia, dokonca aj od našich najbližších sebavedomých susedov, ako je Česko a Maďarsko.

YouTube je mocný nástroj a obrovský pomocník v boji s klamstvom, zlomyseľnosťou a propagandou. Dobre, že je. Vzdávam hold všetkým, ktorí si deň čo deň dávajú tú námahu komentovať politické dianie a aktívne na kanáloch YouTube čeliť extrémnemu tlaku progresivistickej ideológie a jej excesov. Zároveň ďakujem všetkým, ktorí to dokážu zabezpečovať a sprostredkovať po technickej stránke, lebo bez nich by to nešlo.

Michal Zoldy