Podľa Roberta Habecka, nemeckého vicekancelára a ministra hospodárstva a klímy, vysoké ceny elektriny v krajine spôsobili fosílne palivá, nie ideologicky založená politika ochrany klímy.
Nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck. EPA-EFE/FILIP SPEVÁK
Bojovne naladený Habeck, ktorý sa 19. februára objavil v programe „Priznaj farbu“ verejnoprávnej televízie ARD, varoval pred rezignáciou na klimatické ciele, ktoré si Nemecko samo stanovilo.
Zatiaľ čo nemecký priemysel trpí a veľké spoločnosti sa sťahujú z krajiny s odvolaním sa na vysoké náklady na energiu, poslanec za Zelených Habeck povedal, že ochranu klímy a „zelené“ technológie nevníma ako miestne nevýhodu, ale naopak.
Povedal, že nemecké automobilky by mohli byť v popredí s elektromobilmi, ak by nezostali tak dlho pri spaľovacích motoroch. To isté platilo pre tepelné čerpadlá a ich výrobcov, tvrdil Habeck.
„Ak nebudeme prví, kto vytvorí zelenú oceľ, urobia to Číňania a potom nemecká ekonomika stratí,“ varoval.
Moderátor šou reagoval tým, že naznačil, že situácia nastala v dôsledku vysokých nemeckých nákladov na energiu.
„Tieto vysoké náklady pochádzajú z fosílneho priemyslu,“ tvrdil Habeck. „Skutočnosť, že máme také vysoké ceny energií, také vysoké ceny elektriny, nie je produktom ochrany klímy, to je lož.“
Povedal, že dramatický nárast cien pramení zo zvýšených cien zemného plynu, ktoré vyvolala strata dodávok ruského plynu a následná potreba nakupovať zemný plyn za vyššie ceny na medzinárodných trhoch.
„Náklady na energiu sú poháňané fosílnou energiou,“ tvrdil Habeck.
Netlačilo na neho ani zjavne ideologicky motivované vyraďovanie jadrovej energie v Nemecku ani potreba dotácií na nehospodárnejšie formy energie.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1886362884503916651
Nemecké ceny energií patria medzi najvyššie v Európe a úzko súvisia s Energiewende. To bola národná stratégia spustená začiatkom 21. storočia na prechod od fosílnych palív a jadrovej energie k obnoviteľným zdrojom energie, ako je vietor a slnko.
Kľúčovým mechanizmom Energiewende bol zákon o obnoviteľných zdrojoch energie (EEG), ktorý bol zavedený v roku 2000. EEG zaručoval výrobcom obnoviteľnej energie fixné platby (výkupné tarify), financované prostredníctvom príplatku k účtom spotrebiteľov za elektrinu.
To bolo v tom čase široko podporované naprieč politickým spektrom ako spôsob, ako podporiť zelené technológie a splniť klimatické ciele.
Veľkí priemyselní užívatelia často získali výnimky, aby zostali konkurencieschopní, pričom domácnosti a malé podniky museli znášať vyššie náklady.
Približne 60 percent nemeckých účtov za elektrinu tvoria poplatky a dane.
Najprudší nárast cien energií prišiel v roku 2022, keď ruská invázia na Ukrajinu prerušila dodávky plynu do Nemecka. Asi 55 percent jeho dovozu pochádzalo z Ruska.
Pri budovaní svojej zelenej siete Nemecko čoraz viac využívalo hnedé uhlie, najšpinavšiu a najlacnejšiu formu uhlia, pretože bolo lacné ťažiť ho na mieste a bolo to spoľahlivé napájanie pri základnom zaťažení, čím sa kompenzovali nevýhody prerušovanej veternej a slnečnej energie.
Napriek nízkym nákladom veľmi znečisťujúce hnedé uhlie nestlačilo ceny nadol, pretože nemecký trh s elektrinou stanovuje ceny podľa zásluhovosti – posledný, najdrahší zdroj potrebný na uspokojenie dopytu (často plyn) diktoval veľkoobchodnú cenu.
Poradie podľa zásluh je založené na najnižších hraničných nákladoch, tj (prevádzkových) nákladoch, ktoré elektrárni vynaložila za poslednú vyrobenú megawatthodinu, podľa energetickej siete next-kraftwerke.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1892114402230317343
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.