Od príspevku minulý týždeň, v ktorom boli preskúmané návrhy prezidenta Trumpa v pásme Gazy z hľadiska, ktoré by boli pre Európanov vierohodnejšie ako jeho úvodná prezentácia, dvaja vysokopostavení členovia jeho administratívy, viceprezident JD Vance a minister obrany Hegseth, boli v Európe a svojimi poznámkami o iných témach spôsobili ďalšie vlny. Viceprezident vyjadril svoje znepokojenie nad stavom európskej demokracie a zdôraznil, že spoločné demokratické hodnoty sú jadrom partnerstva medzi západnou Európou a Severnou Amerikou. Poukázal na zrušenie rumunských všeobecných volieb z nepravdepodobných dôvodov menšieho zasahovania do internetu zo strany Ruska, ktoré údajne viedlo k nepriaznivému výsledku pre orgány. Rumunsko má však malú demokratickú tradíciu a v Európskej únii je zvykom ignorovať nepriaznivé výsledky referenda a jednoducho položiť otázku znova. Nie je to ľahko zlučiteľné s demokratickými hodnotami, ale ani to samo osebe nie je neplatnosťou eurodemokracie. Ani Vance to ako také neopísal.
Americký minister obrany Pete Hegseth vysvetľuje stredoeurópanom, aká je politika USA na Ukrajine. Nie každý je šťastný. (Foto: Omar Marques/Getty Images)
Ešte znepokojivejší, hoci sa to zdanlivo týkalo len jednej osoby, bol prípad, keď viceprezident citoval fyzioterapeuta a armádneho veterána v Anglicku, ktorý bol zatknutý a obvinený zo závažného trestného činu za to, že stál sám a bez interakcie s nikým v určitej vzdialenosti od potratovej kliniky a bez akéhokoľvek dôvodu mu neveriť.
Toto je úplný útok na základné slobody, ktoré každý Angličan považuje za svoje prvorodené právo už tisíc rokov. Obviniť osobu z myšlienkového zločinu za to, že v tichosti uplatňuje slobodu uctievania a slobodu prístupu na verejné miesto, je ilustráciou autokratického nebezpečenstva extrémneho bdelého postoja. Pomerne mierny pokrok, ktorý Spojené štáty dosiahli na rovnakej klesajúcej trajektórii, je teraz so súhlasom širokej verejnosti systematicky a dramaticky vykorenený a zavrhovaný takmer vo všetkých oblastiach verejnej správy pod Trumpovou administratívou. Toto nebol žiadny rap na Európsku úniu, ktorej členom už Spojené kráľovstvo nie je. Ale je to komentár k degenerácii európskej demokracie a k presnosti slávneho Dostojevského komentára, že „tolerancia nakoniec dosiahne úroveň, keď každého terorizujú imbecilovia“.
Minister obrany Hegseth v rozhovore s ukrajinskou skupinou NATO v Bruseli naznačil, že skoré členstvo Ukrajiny v NATO neprichádza do úvahy a že Ukrajina sa bude musieť vzdať určitého územia. Mnoho členov NATO je prakticky rovnako proti ukrajinskému členstvu v organizácii ako Rusko a obviňovať Američanov, že v tomto bode vyťahujú koberec spod Ukrajincov, je pokrytectvom. Carl Bildt, bývalý premiér a minister zahraničných vecí Švédska a vysoký predstaviteľ Európy v bývalej Juhoslávii a držiteľ takmer všetkých predstaviteľných funkcií v európskej mocenskej štruktúre, ktorý označil Európu za „regulačnú superveľmoc“ v rovnakej kategórii ako Spojené štáty americké sú vojenskou a ekonomickou superveľmocou, obvinil Hegsetha z preventívnych ústupkov. Formulácia tohto problému ministrom obrany bola oveľa diplomatickejšia ako zvyčajné zaobchádzanie s rovnakou témou zo strany nemeckých lídrov alebo predsedu maďarskej vlády spomedzi iných významných národných lídrov v EÚ.
Keďže Ukrajinci napriek obrovskému úsiliu nedokázali vytlačiť Rusov z väčšiny pozícií, ktoré obsadili, a zároveň úspešne brániť a odraziť Rusov z približne 90 percent ich krajiny, napriek veľkej nerovnováhe počtov a síl medzi oboma národmi, a keďže ani Európania, ani Američania si určite neprajú eskalovať vojnu, čo by s Rusmi nebolo povinné vstupovať do priameho boja. Neodporúča sa, návrh, že Rusko získa z tejto nezákonnej a škaredej vojny nejaké územie, nemôže byť prekvapivým prekvapením. To, čo si minister obrany hovoril, bolo, že skupina členov NATO zaručí Ukrajine suverenitu v jej upravených hraniciach tak, ako to zaručí Rusko, a keďže Spojené štáty zostanú členom NATO, jednoznačne budú stáť za európskymi garantmi ukrajinského mieru v NATO. Nedá sa to chápať inak ako veľmi podstatné víťazstvo pre Ukrajinu, ktorá začala vojnu bez hodnoverných záruk podpory od kohokoľvek a o ktorej sa všeobecne predpokladalo, vrátane nekompetentného bývalého predsedu Zboru náčelníkov štábov Spojených štátov generála Marka Milleyho, že bude v priebehu niekoľkých týždňov podrobená úplnej ruskej okupácii.
Pre Západ nie je praktické ponižovať Rusko viac, ako to skutočne robí takýto mier, a nie je v záujme Západu znepriateliť si Rusko tak tvrdo, že keď sa skončí ukrajinský konflikt, nebude možné vylákať Rusko z potenciálne smrteľného a strategicky veľmi nebezpečného objatia Čínskej ľudovej republiky. Vedľa zachovania suverénnej Ukrajiny bolo vždy hlavným strategickým cieľom aspoň republikánov v USA a iných rozumných západných strán zachovať možnosť primerane rýchleho povojnového obnovenia konštruktívnych vzťahov s Ruskom. Nič z toho, čo Vance alebo Hegseth minulý týždeň v Európe povedali, neospravedlňuje simuláciu ľudí, ktorí sa rútia okolo so zapálenými hlavami, čo bola rozšírená reakcia hanebnej Európy, s nápadnou a váženou výnimkou generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý plne pochopil pozíciu amerického ministra obrany a účinne ju podporil. Európania by sa mali tešiť, že Spojené štáty sú teraz riadené takouto cieľavedomou administratívou, oslobodenou od bludnej miazmy a chronického oslabenia, ktoré postihlo ich predchodcu.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.