Svet sa prudko mení a kto to nepochopil, nerozumie čo sa deje a neprispôsobí sa, smeruje do hlbokej depky, skončí na práškoch alebo sa upije k smrti a nakoniec zostane na smiech ako totálny hlupák a idiot.
Nedávno som to spočítal, lebo ma z určitého dôvodu zaujímalo koľko je na Slovensku vlastne súčasných pravidelne komentujúcich takzvaných alternatívnych novinárov a komentátorov – píšucich, vysielajúcich alebo robiacich pravidelné videoblogy na YouTube – a dospel som plus mínus k číslu 30. Nezarátal som do tohto počtu aktívnych komentujúcich politikov s pravidelným platom v politických funkciách a parlamentných kreslách. Takže tridsiatka nezávislých statočných dobrovoľníkov, ktorí si vyslúžili opovržlivé označenie a nálepku „dezinfoscéna“, respektíve „dezinformátori“. Aj ja patrím roky medzi nich – stačilo, že sa na internete minulý týždeň objavila moja fotografia s Lukášom Machalom ako si podávame ruky na ministerstve kultúry a už je tu ďalší výbuch zlosti aj na mňa. Všetko je však odrazu inak a ak tu niekto bol a je dezinfoscéna, je to práve tá veľká časť médií takzvaného hlavného prúdu, ktorá zúrivo štvala proti nám, nezávislým komentátorom, a usilovala sa zavrieť nám ústa, odstaviť naše stránky a umlčať naše portály, aby tu vládol iba ich slniečkársky názor a ich jediná pravda, o ktorej sa nediskutuje, a aby tu zaznievalo iba ich videnie a hodnotenie sveta. Chápem, že sa teraz cítia blbo a nechcú sa zmieriť s novou realitou po tom, čo tu celé roky arogantne napáchali medzi ľudom svojou jednostrannou politickou propagandou a novinárskou progresivistickou demagógiou, zbavenou akejkoľvek podoby s profesionálnou žurnalistikou.
Lenže zrazu je všetko inak, a kto si v takzvanom hlavnom prúde ešte nevypočul amerického viceprezidenta Vancea, mal by tak urýchlene urobiť a vypočuť si čo najskôr najmenej tri razy v originálnom znení jeho prejav v Mníchove. A zapísať si jeho obsah za uši, aj keď si pri tom poplače ako ten zdrvený šéf mníchovskej konferencie lebo mu „ušli včely“ a nik už nebude zvedavý na otrepané výlevy o „spoločných európskych hodnotách“, ktoré neboli ničím iným ako Orwellovskou propagandou zanikajúceho sveta názorového diktátu.
Nie „holúbkovia“, v Amerike už našťastie nevládne Biden, Obama či Harrisová, na Slovensku už nesedia v prezidentskom paláci Kiska a Čaputová a v premiérskom kresle nesedí Heger alebo Ódor. Ľuďom ako Demeš, Vášáryová, Mesežnikov, Weiss, Dibáková, Kovačič Hanzelová, Bárdy, Snidl, Tódová a spol. jednoducho definitívne zašlo slnko a hoci ešte zlostne kopú a hryzú všetko, čo sa hýbe inak ako si to želajú oni, lebo ich poslednou nádejou zostali iba tragédi Šimečka, Korčok, Grohling a Kolíková, ale svet sa už nenávratne pohol iným smerom, koleso dejín nezastavia a neobrátia späť. Sú to teraz oni, kto zostane na ocot a na posmech ako dezinfoscéna. Vždy ňou boli oni, len to teraz vyšlo pekne krásne najavo aj s finančnými podporami od zahraničných mecenášov. Nedá sa nič robiť, vaša éra neslávne skončila a čoskoro odídete zo scény – verím, že navždy. Najprv si však „užijete“ renesancie Rusko-Amerických vzťahov a úspechu Putina na medzinárodnej scéne – áno, toho Putina, ktorému ste vy primitívi bez fantázie nadávali do Putlerov. Vitajte v novom svete, ktorý už nebude tancovať ako vy pískate!
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.