Ak chceme pochopiť princípy fungovania globálneho aj domáceho priemyslu masovej cenzúry, musíme nájsť jeho korene. Obrovské množstvo práce namiesto nás v naznačenom smere urobil bývalý americký diplomat Mike Benz. Nedávno s ním urobil rozsiahly rozhovor Tucker Carlson (celý záznam výživnej diskusie nájdete tu). Odkedy Mike Benz opustil americké ministerstvo zahraničných vecí, vedie nadáciu venujúcu sa slobode v online priestore. V angličtine sa jeho projekt volá Fundation for Freedom Online (jej domovskú stránku nájdete tu).
Jednou z kľúčových prác Mikea Benza je text nesúci titulok, ktorý v slovenskom preklade znie „Interné dokumenty USAID odhaľujú vládny komplot podpory cenzorských iniciatív“ (originál článku nájdete tu). Report Mikea Benza vychádza z interného a dlho utajovaného dokumentu Agentúry Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj, známej pod skratkou USAID. Dokument sa v angličtine volá Disinformation Primer, čo by sa s ohľadom na kontext materiálu dalo preložiť do slovenčiny ako „Šlabikár boja proti dezinformáciám“. USAID odmietala zverejniť sporný dokument, avšak na základe podania jednej americkej advokátskej kancelárie ju k sprístupneniu materiálu zaviazal súd („šlabikár“ USAID bol zverejnený tu).
Globálna vojna o interpretáciu reality
Kto má čas, chuť a záujem, môže vo všetkých vyššie uvedených zdrojoch bádať a objavovať množstvo zaujímavých informácií. Účelom tohto článku nie je a z rozsahových dôvodov ani nemôže byť prerozprávanie či už analýz Mikea Benza alebo cenzorského šlabikára USAID. Na tomto mieste sa budeme venovať niektorým kľúčovým oblastiam, ktoré sa dotýkajú pôsobenia cenzorského priemyslu vo svete, v Európe aj na Slovensku.
Na úvod je potrebné vyjasniť najpodstatnejší fakt. Účelom manuálu na zavedenie globálnej cenzúry nie je pochopiť mechanizmus vzniku a šírenia skutočných dezinformácií. Manuál USAID je americkou vládou financovaný projekt ideologickej globálnej vojny o interpretáciu reality. Pod realitou si môžeme predstaviť takmer čokoľvek, čo je kdekoľvek na svete predmetom verejnej diskusie. Geopolitika, kultúrno-etické otázky, práva menšín či údajných menšín všetkého druhu, pandémie, rozpočtové otázky – vyberte si. Cenzorský manuál USAID poskytuje vybraným aktérom týchto diskusií na americkej pôde aj kdekoľvek na svete sadu nástrojov, ako každú verejnú diskusiu zarámovať ideologicky žiaducim spôsobom.
Z dokumentu vyplýva, že USAID nielen v Spojených štátoch, ale v desiatkach štátoch na všetkých kontinentoch spolupracuje s rozsiahlou sieťou takzvaných neziskových organizácií, zameraných na dosahovanie požadovaných cieľov vo vojne o interpretáciu materiálnej reality. Ide o organizácie veľmi často štedro dotované samotnou USAID alebo tretími subjektmi finančne závislými či už od tejto agentúry alebo od iných štátnych orgánov USA.
Svetový líder cenzúry: EÚ
Zaujímavou okolnosťou je fakt, že USAID má v súbore nástrojov úzku spoluprácu s niektorými nadnárodnými spoločnosťami, technologickými gigantmi aj s Európskou komisiou pri potláčaní nežiaduceho obsahu. Mike Benz v iných veľmi dôležitých textoch poukazuje na to, že napríklad Microsoft úzko spolupracoval nielen s USAID, ale aj s Bielym domom na vývoji algoritmov a iných nástrojov na odhaľovanie údajných dezinformácií, za ktoré označovali všetky správy a informácie nepochádzajúce z prostredia médií takzvaného hlavného prúdu. Vzhľadom na to, že v USA je ešte stále platný prvý dodatok americkej ústavy, zakazujúci akúkoľvek cenzúru, progresívni strážcovia informačného priestoru mali na domácej pôde obrovský problém prinútiť Facebook, Instagram, Tik-tok, X (predtým Twitter), YouTube a podobne, aby obmedzovali niektorých blogerov a ich kanály.
Európa ako celok nemá žiaden prvý dodatok, ale v EÚ od novembra 2022 platí zákon o digitálnych službách (Digital Services Act). Jeho súčasťou sú masívne finančné sankcie za nedodržiavanie vyložene cenzorských ustanovení zákona. Vďaka tejto legislatíve v čase pôsobenia Bidenovej administratívy dokázali USAID, Biely dom, Microsoft a celý košiar globálnej siete takzvaných neziskových organizácií vyvíjať buď priamo, alebo prostredníctvom Európskej komisie enormný tlak na spomínané siete s cieľom cenzurovať obsah odporujúci progresívnym doktrínam. Dotýkalo sa to veľkej škály problémov. Vojnou na Ukrajine počnúc, informovaním o pandémii končiac a všetkého, čo sa nachádzalo medzi tým. Po nástupe vlády Donalda Trumpa sa začali v Spojených štátoch robiť poriadky s USAID a jej cenzorskými praktikami. V Európe sa o škodlivosti zákona o digitálnych službách ani len nediskutuje a je vysoko pravdepodobné, že ani diskutovať nebude. Z toho vyplýva, že kým napríklad Facebook je v USA oveľa slobodnejší, v Európe budú platiť takpovediac bidenovské poriadky dovtedy, kým nedôjde k zmenám na úrovni EÚ.
Zaklínadlá globálneho cenzorstva
Ak sa vrátime k cenzorskému šlabikáru USAID, za pozornosť stojí ešte niekoľko významných faktov. Súčasťou odporúčaní agentúry financovanej americkou vládou a pôsobiacou po celom svete je vytváranie predpokladov na odstavenie alternatívnych médií od príjmov z reklamy. Cieľom je ekonomicky zlikvidovať všetky médiá, čo interpretujú udalosti, fakty, súvislosti a hodnotové otázky spôsobom nezapadajúcim do ideologického rámca médií takzvaného hlavného prúdu. Túto časť cenzorského manuálu USAID ani nie je potrebné zoširoka opisovať, pretože na Slovensku sa do bodky zhmotnila v projekte Konšpirátori. A vôbec nie je náhoda, že pri zrode projektu Konšpirátori stáli šéf vydavateľstva denníka SME Alexej Fulmek a agentúra Seesame. Spolumajiteľom SME je fond Georgea Sorosa a agentúra Seesame bola na výplatnej listine USAID. Peniaze od americkej vlády dostala aj nadácia Petit Academy, úzko napojená na Alexeja Fulmeka a denník SME.
Cenzorský šlabikár USAID popisuje rozsiahle aktivity, zamerané na ovplyvňovanie vzdelávania stredoškolských a vysokoškolských študentov v oblasti takzvanej mediálnej gramotnosti. Nemá to nič spoločné s výchovou ku kritickému prijímaniu informácií z mnohých informačných zdrojov, ich porovnávaniu a racionálnemu triedeniu a hodnoteniu. Naopak, účelom manuálu je formovať tínedžerov, študentov univerzít aj ich pedagógov tak, aby si zvykli čerpať informácie len z jedného, jasne určeného okruhu médií. Samozrejme, že ide o médiá takzvaného hlavného prúdu.
V uvedenom kontexte je zaujímavý nasledovný citát zo šlabikára globálneho cenzorského priemyslu USAID: „Problematické informácie pochádzajú väčšmi zo sietí alternatívnych stránok anonymných jednotlivcov, ktorí si vytvárajú svoje alternatívne médiá a mediálne priestory.“ Tieto skupiny sú podľa USAID nebezpečnejšie ako „štátni aktéri“. Teda bežní občania sú nebezpečnejší ako aktivity cudzích spravodajských služieb a ich botov (umelou inteligenciou riadené automaty na vytváranie propagandistických obsahov) na internete.
Mimochodom, Mike Benz v jednej zo svojich prác odhalil, že samotní progresívni strážcovia obsahov publikovaných na online platformách prišli na to, že to, čo ich chlebodarcovia vydávali za ruských trollov, boli účty existujúcich bežných občanov USA, Kanady a Veľkej Británie, ktorí organicky a spontánne vyjadrovali názory na domáce a medzinárodné dianie. Tieto informácie sa však do systémových médií nikdy nedostali, respektíve boli pred svetovou verejnosťou zamlčané.
Po pojme mediálna gramotnosť je ďalším zaklínadlom cenzorského šlabikára USAID takzvaná informačná integrita. Oba pojmy sú vo svete globálneho cenzorstva úzko prepojené. Autori šlabikára totiž konštatujú, že rozmachom sociálnych sietí a iných online platforiem došlo k rozloženiu pôdorysu tradičných médií, a preto „vládni činitelia a novinári už viac nie sú jedinými strážnikmi informácií“, z čoho autori manuálu vyvodzujú potrebu „novej úrovne mediálnej gramotnosti“. A ako si predstavujú kreovanie mediálnej gramotnosti, bolo popísané v predchádzajúcej časti textu.
Ideologické očkovanie na globálnej úrovni
Ďalšou obľúbenou taktikou USAID je metóda takzvaného presmerovania. V tomto ohľade Bidenovej progresívnej administratíve podával ochotne pomocnú ruku Google. Informácie pochádzajúce z nežiaducich zdrojov jednoducho vôbec nezobrazuje alebo zoraďuje ako najprioritnejšie správy či informačné zdroje ideologicky „správne“ zamerané texty, respektíve stránky.
Ako z najtemnejších pasáží Orwelovho románu znie manipulatívna technika v angličtine označovaná ako „pre-bunking“. Pochopenie toho, o čo ide, si vyžaduje krátku lekciu angličtiny. Slovo debunk sa zvykne prekladať ako „odhaliť správnu podstatu“ alebo ako niečo „postaviť do správneho svetla“. V kontexte informačnej vojny je teda debunk vyvrátenie nesprávneho tvrdenia, respektíve uvedenie nesprávnej informácie či dokonca dezinformácie na pravú mieru. Takže pre-bunking je v tomto zmysle preventívnou „ochranou“ čitateľa pred nevhodným obsahom, a to za použitia všetkých vyššie spomínaných praktík a techník. Slovom účelom je odpojiť nielen americkú, ale aj svetovú populáciu od alternatívnych zdrojov informácií, aby mali kontrolu nad informáciami iba vládni činitelia a systémoví novinári. Mike Benz označuje metódu pre-bunking za ideologické očkovanie verejnosti, čo považujem za veľmi presnú diagnózu tohto zhubného úkazu.
Aj keď na tomto mieste článok ukončujem, tému priemyslu globálnej cenzúry tým nie je možné ani zďaleka považovať za vyčerpanú. V priebehu času sa bude potrebné k nastolenej problematike vrátiť, pretože odchodom Bidenovej administratívy sa cenzúra na globálnej úrovni nevytratila, len je jej trochu lepšie vidieť na prsty.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.