Globálny dopyt po elektrine rastie rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bude spotreba do roku 2027 každoročne rásť takmer o štyri percentá. Hlavnými príčinami sú narastajúca elektrifikácia v doprave, čoraz častejšie využívanie umelej inteligencie (AI) v dátových centrách a celosvetový boom klimatizačných systémov.

GETTYIMAGES/Aleksander Kalka/NurPhoto
S napredovaním digitalizácie rastú aj energetické nároky dátových centier. Najmä masívne používanie AI vedie k zvýšeniu dopytu po elektrickej energii. Podľa prognóz by sa len v Nemecku mohla spotreba týchto elektrární do roku 2037 zdvojnásobiť na 38 TWh.
Prechod na elektrické autá sa považuje za ústredný pilier prechodu na dopravu – má to však svoju cenu. Krajiny ako Čína masívne investujú do e-mobility, čo ďalej zvyšuje dopyt po elektrine. S postupným vyraďovaním fosílnych palív sa zvyšuje tlak na elektrické siete
Renesancia jadrovej energie: riešenie alebo ilúzia?
Vzhľadom na rastúci dopyt po elektrickej energii sa jadrová energia opäť stáva stredobodom energetickej politiky. IEA to považuje za nízkoemisnú alternatívu k stabilizácii dodávok energie. Jadrové elektrárne vyrábajú veľké množstvo elektriny bez emisií CO₂ a mohli by kompenzovať krátkodobé problémy. Krajiny s ambicióznymi klimatickými cieľmi preto čoraz viac uvažujú o výstavbe nových reaktorov.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.