Zmocní sa EÚ ruskej „tieňovej flotily“ v Pobaltí?

Veľký incident na mori by mohol okamžite vyvolať novú krízu studenej vojny, ktorá privedie pobaltský front tejto súťaže do centra globálnej pozornosti.

Politico minulý týždeň informovalo, že niektoré krajiny EÚ by sa mohli zmocniť ruskej „tieňovej flotily“ v Baltskom mori pod zámienkou dodržiavania medzinárodných pirátskych a environmentálnych zákonov. Mohli by tiež prijať nové vnútroštátne zákony, aby to legitimizovali. Fínsko zabavenie jednej takejto lode vlani v decembri pod zámienkou, že sa podieľala na prerezaní podvodného kábla, ich údajne inšpirovalo k tomu, aby o tom pravidelne uvažovali. Účelom by bolo znížiť tok zahraničných príjmov Kremľa z predaja zľavnenej ropy do Ázie.

Okolo 40 % jeho „tieňovej flotily“ prechádza cez Baltské more, čo predstavuje o niečo menej ako 350 plavidiel, ktorých celkový obchod bol zhruba ekvivalentný približne jednej tretine ročného ruského obranného rozpočtu, takže zastavenie ich pôsobenia v tejto oblasti by mohlo Kremľu spôsobiť silnú finančnú ranu. Existuje niekoľko výziev, ktoré sú súčasťou týchto plánov, vďaka ktorým je ich zvládnutie oveľa ťažšie, ako by si politici mohli myslieť, a ktorých sa dotkla správa Politico na ich zásluhy.

Po prvé, medzinárodné právo a vlastníctvo niektorých plavidiel „tieňovej flotily“ tretích krajín znamená, že po zadržaní čo i len jednej lode môžu nasledovať značné politické a právne náklady, čo Fínsko po dramatickom incidente v decembri zisťuje až teraz. Tieto dôsledky môžu viesť k tomu, že prehodnotia múdrosť zabavenia ďalších lodí, najmä ak sa nemôžu spoliehať na to, že ich podporí EÚ ako celok, nieto ešte americký vodca NATO.

Posledne spomenutá obava prechádza do druhého bodu o riziku eskalácie v prípade, že Rusko vyšle námorné konvoje, aby eskortovali svoju „tieňovú flotilu“ cez Baltské more. Podpredseda ruského parlamentného výboru pre obranu varoval, že „akýkoľvek útok na naše lode možno považovať za útok na naše územie, aj keď je loď pod cudzou vlajkou“. Trump neuprednostňuje eskaláciu proti Rusku, aspoň v súčasnosti, takže možno nerozšíri záruky podľa článku 5 na spojencov, ktorí sa zmocnia takýchto plavidiel.

A nakoniec, toto všetko môže byť jednoducho príliš málo, príliš neskoro. Rusko a USA už začali spätné rozhovory o Ukrajine, takže ich zástupná vojna by sa mohla skončiť v čase, keď sa stereotypne pomalá EÚ konečne rozhodne, či podporí zabavenie ruskej „tieňovej flotily“ v Baltskom mori. Navyše sa o tom doteraz vážne neuvažovalo z dvoch vyššie uvedených dôvodov, ktoré zostávajú relevantné. Je preto nepravdepodobné, že by blok náhle zmenil svoje výpočty.

Predchádzajúce body vyvolávajú otázku, prečo sa o tom vôbec uvažuje, čo môže byť také jednoduché, pretože niektoré krajiny EÚ, ako napríklad ultrajastrabie pobaltské štáty, chcú vyvolať dojem, že ešte nevyčerpali svoje politické možnosti voči Rusku. Uvedomenie si, že už nezostali nič, čo by mohli reálne urobiť, aby to obmedzili, by mohlo viesť k hlbokej demoralizácii, pretože všetko, čo už urobili, nezastavilo napredovanie Ruska v teréne, ani neskolabovalo jeho ekonomiku, ako očakávali.

Ďalšie dva dôvody môžu byť ešte jednoduchšie v tom zmysle, že sa tiež mohli presvedčiť, že len rozprávanie o tom by mohlo odradiť ruskú „tieňovú flotilu“ od operovania v Baltskom mori a/alebo povzbudiť Trumpa k eskalácii na Ukrajine. Ani jeden z výsledkov sa pravdepodobne nenaplní, ale to neznamená, že stále úprimne neveria, že sú možné. Tieto politické fantázie sa však môžu rýchlo stať nebezpečnými, ak sa ich niektorý z pridružených štátov pokúsi jednostranne uskutočniť.

Veľký incident na mori by mohol okamžite vyvolať novú krízu studenej vojny, ktorá privedie pobaltský front tejto súťaže do centra globálnej pozornosti. Ak sa to stane, keď Trump stále rokuje s Putinom, potom je extrémne nepravdepodobné, že by sa agresor postavil proti Rusku, pretože by bolo zrejmé, že ide o provokáciu „deep state“ zameranú na sabotovanie mierovej dohody, ale jeho prístup by sa mohol zmeniť, ak tieto rozhovory stroskotajú a on sa potom rozhodne „eskalovať a deeskalovať“ za lepších podmienok pre USA.

To by sa však mohlo vypomstiť, ak Putin povolí námorníctvu brániť jeho „tieňovú flotilu“ ako recipročnú eskaláciu po precedense, ktorý zaviedol vlani v novembri. Vtedy povolil vôbec prvé použitie hypersonických Orešnikov v reakcii na Ukrajinu použitím západných rakiet dlhého doletu proti cieľom v rámci ruských hraníc spred roku 2014, čo signalizovalo, že dni, keď ustupoval, sa skončili. Používal sebakontrolu, aby sa vyhol tretej svetovej vojne, ale to len neúmyselne vyvolalo väčšiu agresivitu.

Od Putina sa preto očakáva, že bude rázne reagovať na scenár, keď európske krajiny zabavia jeho „tieňovú flotilu“ v Baltskom mori, čo by mohlo viesť ku kubánskej kríze, ktorá by sa mohla ľahko vymknúť spod kontroly. Nezdá sa, že by Trump bol ochotný riskovať tretiu svetovú vojnu kvôli zníženiu toku zahraničných príjmov Kremľa, takže pravdepodobne buď odmietol schváliť takúto provokáciu, alebo by sa vzdal akéhokoľvek spojenca, ktorý by ju jednostranne vykonal, napriek jeho varovaniam, aby to neurobili.

Vzhľadom na všetky poznatky, ktoré boli zdieľané v tejto analýze, by sa ruská „tieňová flotila“ nemala čoho obávať, pretože pravdepodobnosť, že európske krajiny systematicky zabavia jej plavidlá, je nízka, hoci niektoré z nich by sa stále mohli pokúsiť chytiť niekoľko lodí pod falošnými zámienkami, ako bola tá z decembra minulého roka. Pokiaľ je to mimoriadne zriedkavé, Rusko nemusí eskalovať presne tak, ako pred menej ako dvoma mesiacmi, ale akékoľvek zintenzívnenie tejto politiky by takmer určite vyvolalo silnú reakciu.

Andrew Korybko