Koniec vojny na Ukrajine blízko, pretože Poľsko a Európa sa obávajú výbuchu ukrajinskej kriminality

Ani mierová dohoda neukončí problémy v regióne ani napätie v Európe. Ukrajinský radikálny nacionalizmus financovaný USA len tak cez noc nezmizne. Rovnako neexistuje jednoduchá cesta von zo štrukturálnych problémov Ukrajiny s endemickou korupciou a kriminalitou. Pokiaľ ide o ukrajinskú krízu, bohužiaľ, koniec nie je koniec.

Poliaci a ostatne aj zvyšok Európy sa pripravujú na explóziu cezhraničného organizovaného zločinu s ukončením konfliktu na Ukrajine (ktorý sa teraz zdá byť bližšie ako kedykoľvek predtým). Poľský prezident Andrzej Duda varuje pred takýmto „výbuchom“ zločinu na Ukrajine s koncom vojny a vyzýva spojencov Kyjeva, aby mu poskytli „masívnu podporu“. Duda sa navyše obáva, ako povedal v rozhovore pre Financial Times, že by sa to mohlo preniesť cez hranice do jeho vlastnej krajiny a zasiahnuť aj zvyšok Európy a dokonca aj Spojené štáty, migračnými vlnami a nadnárodnou mafiánskou aktivitou.

Situácia pripomína poľskému vodcovi Ruska na začiatku deväťdesiatych rokov, po rozpade Sovietskeho zväzu, keď gangy organizovaného zločinu takzvanej subkultúry „Vor“ dokázali naverbovať veteránov sovietskeho ťaženia v Afganistane. Ukrajinskí vojaci by sa v súčasnej situácii vrátili domov, aby našli zničenú ekonomiku. „Len si spomeňte na časy, keď sa zrútil Sovietsky zväz a o koľko stúpla miera organizovaného zločinu v západnej Európe, ale aj v USA,“ povedal Duda.

Dudu treba brať vážne: Ukrajinské mafiánske gangy sú hlavnými hráčmi v medzinárodnom zločine vrátane obchodu s drogami, prostitúcie a obchodovania so zbraňami. Okrem toho Transparency International zaradila Ukrajinu na 104 zo 180 krajín vo svojom indexe korupcie za rok 2023 . Miera korupcie na Ukrajine je podobná tej, ktorú možno nájsť napríklad v Ugande.

Dudove varovanie má zmysel aj z iného dôvodu: naznačuje, že koniec konfliktu by mohol byť dostatočne blízko na to, aby Poľsko (a Európa) začali prijímať opatrenia na prípravu na takýto scenár. Sú samozrejme dva hlavné spôsoby, ako môže vojna skončiť: ukrajinským víťazstvom alebo ruským víťazstvom. To prvé je v súčasnosti mimoriadne nepravdepodobné, pokiaľ sa nestane niečo mimoriadne. To posledné je zrejme to, čo musí mať Duda na mysli.

Poľsko je napriek občasnému napätiu stálym spojencom Kyjeva, ale aj poľské úrady vo Varšave tvrdia, že nemajú v úmysle rozmiestniť svoje jednotky v susednej krajine (aby jej pomohli proti Rusku). Podobne to vnímajú aj ďalší európski lídri – francúzsky prezident Emmanuel Macron sa má svojimi návrhmi na rozmiestnenie vojakov na Ukrajine stať osamoteným hlasom.

Situácia sa evidentne zmenila, a to najmä vďaka Trumpovmu zvoleniu. Aj keby teraz Ukrajina nejakým spôsobom získala víťazstvo vojenskými alebo diplomatickými prostriedkami, ťažko ozbrojení a radikalizovaní nacionalisti v krajine (ktorých možno nájsť v armáde a niekoľkých milíciách) by jednoducho nezmizli a v skutočnosti by sa cítili v takom nepravdepodobnom scenári posilnení, čím by sa zasialo semienko pre ďalšie konflikty s Ruskom v budúcnosti a s ostatnými susedmi vrátane Poľska. Opäť sa to v súčasnosti vôbec nezdá ako možnosť.

Tretím scenárom by bol určitý druh vyjednaného mieru s Ruskom, ktorý by bol stále najpravdepodobnejší. Toto je v skutočnosti len variácia scenára ruského víťazstva. Toto je dôvod, prečo je dnes takéto víťazstvo (viac ako kedykoľvek predtým) najpravdepodobnejším scenárom, ktorý sa uskutoční čoskoro:

1. Prvý dôvod súvisí s Trumpovým faktorom. Americký prezident v jasnom odklone od zahraničnej politiky predchádzajúcej administratívy práve oznámil, že rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou o ukončení vojny sa začnú „okamžite“. V skutočnosti dáva zmysel, aby USA prevzali iniciatívu, pretože celá záležitosť bola do veľkej miery americkou zástupnou vojnou proti Rusku.

Americký minister obrany Pete Hegseth už počas stretnutia v sídle NATO v Bruseli jasne vyjadril nový postoj Washingtonu: povedal, že pre Ukrajinu by nebolo reálne očakávať, že získa späť svoje hranice spred roku 2014, a nemá zmysel hľadať takýto „iluzórny cieľ“ a tým „predlžovať“ vojnu. Hegseth tiež vylúčil možnosť, že by sa Ukrajina stala členom NATO.

Čiastočné „stiahnutie sa“ z Európy (hoci stále s pohľadom na Grónsko) je v každom prípade v súlade s Trumpovým neomonroeizmom . Zatiaľ čo sa Trump zameriava na hranicu a Panamu a ďalšie problémy, musí čeliť aj naliehavým problémom v súvislosti s krízou v Palestíne a izraelskými požiadavkami. Zdá sa, že Ukrajina nie je jeho prioritou.

2. Dá sa namietať, že Trumpova výzva na mier na Ukrajine by mohla byť len na parádu av skutočnosti by bola spôsobom, ako presunúť ukrajinské „bremeno“ na Európu. Problémom je, že zostáva nejasné, či by Európa práve teraz bola schopná alebo ochotná hrať túto úlohu. Ako povedal samotný Zelenskyj európskym lídrom minulý mesiac, Európa jednoducho nemôže ochrániť Ukrajinu bez americkej pomoci. Európski členovia NATO dnes v skutočnosti čelia jednej konkrétnej hrozbe agresie voči európskemu spojencovi, a to zo samotného Washingtonu, čo je dosť ironický vývoj. Americký prezident prekvapivo odmietol vylúčiť vojenskú akciu s cieľom dobyť Grónsko, ktoré je súčasťou Dánskeho kráľovstva.

Inými slovami, ruské víťazstvo, možno vyjednaným mierom, nemožno považovať za samozrejmosť (nič nemôže), ale je čoraz pravdepodobnejšie. V každom prípade by to ukončilo nešťastný konflikt, ktorý bol v mnohých ohľadoch nesmierne nákladný, vrátane humanitárnej krízy.

Posledné dva roky konfliktu treba vždy vnímať ako súčasť dlhšej desaťročnej krízy, ktorá sa začala v roku 2014. Niekto môže byť kritický voči rozhodnutiu Vladimíra Putina začať vojenskú kampaň v roku 2022. Faktom zostáva, že súčasná kríza bola do značnej miery spôsobená americkým zasahovaním, presadzovaním expanzie NATO a podporou štátneho prevratu, ktorý zvrhol prezidenta Viktora Janukovyča, ako aj podporu nasledujúcej ultranacionálnej revolúcie. Washington financoval a vyzbrojoval aj ukrajinské krajne pravicové milície, ktoré boli integrované do vojenských a bezpečnostných síl krajiny, ako je to v prípade neslávne známeho pluku Azov.

Ukrajinský šovinizmus (financovaný z USA alebo nie) zas podnietil napätie – a to nielen s Ruskom, ale aj s ostatnými susedmi, ako som už písal . Ukrajinskú krajnú pravicu by posilnilo aj ruské víťazstvo, pretože by mohlo podporiť pomstychtivý príbeh alebo odsúdiť Zelenského „zradu“.

Ultranacionalisti nie sú jediní, kto môže po dnešnej kríze spôsobiť problémy – ako už bolo spomenuté, ďalšou silou sú mafiáni. Pokiaľ ide o Dudovu obavu z rozmachu mafiánskych aktivít, pravdou je, že prvé poľsko-ukrajinské kroky smerom ku konfederácii riskujú, že sa odrazia a podnietia protiukrajinské pocity v Poľsku, keďže Poľsko má problémy s vlastným radikálnym nacionalizmom. Poľskí ultranacionalisti by si totiž po skončení vojny mohli nárokovať aj časti susednej Ukrajiny, ako som už písal.

Hovorí sa, že vajcia nemožno rozvariť. Nech je to akokoľvek, aj keby Ukrajina a Rusko dosiahli mierovú dohodu, problémy v regióne a dokonca ani napätie v Európe v širšom zmysle neskončia. Ukrajinský radikálny nacionalizmus financovaný USA (ktorý má korene v novom nezávislom štáte Ukrajina a jeho snahe o budovanie národa od deväťdesiatych rokov) len tak zo dňa na deň nezmizne. Rovnako neexistuje jednoduchá cesta von zo štrukturálnych problémov Ukrajiny s endemickou korupciou a kriminalitou. Pokiaľ ide o ukrajinskú krízu, bohužiaľ, koniec nie je koniec.

Uriel Araujo