Nicole Grünewald, prezidentka Kolínskej priemyselnej a obchodnej komory (IHK Köln), odmietla vyjadrenia nemeckého kancelára Olafa Scholza o stave ekonomiky krajiny.
Nemecký kancelár Olaf Scholz čelí protivetru šéfov priemyslu. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)
Zatiaľ čo Scholz glosoval situáciu počas svojej televíznej diskusie 9. februára s opozičným lídrom Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrichom Merzom, Grünewaldová povedala, že v presune investícií do zahraničia vidí jasné známky deindustrializácie.
Grünewaldová, ktorá ako šéfka IHK Köln zastupuje 150 000 spoločností, pre médiá Business Insider uviedla, že nemecké spoločnosti sa sťahujú do zahraničia, pretože krajina je čoraz viac vnímaná ako neatraktívna obchodná lokalita.
Počas svojej televíznej debaty s Merzom Scholz tvrdil, že zatiaľ čo nálada v nemeckej ekonomike je slabá, nedochádza k deindustrializácii.
Grünewaldová v reakcii na to povedala: „Vidíme to diametrálne inak ako Olaf Scholz. A nechápeme, prečo v televíznej debate tvrdil opak.“
„Skutočnosť, že úradujúci kancelár popiera pokračujúcu deindustrializáciu, je problémom pre našu ekonomiku,“ dodala.
„Žijeme v časoch falošných správ a dezinformácií. Pomohlo by, keby sa kancelár držala faktov. A jeden fakt je: Nemecko zažíva deindustrializáciu.
Germany’s economy has continued its downward spiral as official figures revealed almost 3 million people were unemployed in January 2025. https://t.co/iEbT4aqmJo
— Brussels Signal (@brusselssignal) February 3, 2025
Grünewaldová, ktorá uviedla, že jej organizácia vykonávala v tejto veci pravidelné prieskumy, dodala: „Čísla hovoria samy za seba. 29 percent spoločností, ktoré pôsobia medzinárodne, chce rozšíriť svoje zahraničné pobočky.
„Zároveň 34 percent chce znížiť svoje investície v Nemecku. To znamená, že naše spoločnosti presúvajú svoje investície do zahraničia. Toto nie je momentka, ale trend.“
Povedala, že čísla odovzdala Scholzovi, keď začiatkom januára navštívil jej organizáciu.
„Povedali sme mu to veľmi priamo a podložili sme to faktami,“ povedala s tým, že jedna z najväčších členských spoločností IHK Köln, Covestro, už neinvestovala v Nemecku, pretože to nateraz nebolo ziskové.
„Už to nebude jasnejšie.“ Preto ma zaráža, že spolkový kancelár tieto skutočnosti jednoducho neberie na vedomie,“ uviedol Grünewald.
Uviedla, že situácia je obzvlášť kritická v priemysle, najmä kvôli prudkým cenám energií, ktoré sú stále dvakrát vyššie ako pred začiatkom ukrajinskej vojny v roku 2022.
Za problematické označila aj nadmernú byrokraciu a vysoké mzdové náklady.
„Priemysel v Nemecku už jednoducho nevyrába konkurencieschopne,“ povedala pre Business Insider .
Nemecké podniky podľa nej po problémoch s pandémiou COVID-19 a vojne na Ukrajine potrebovali zníženie byrokracie a „rozumnú“ energetickú politiku. Povedala, že progresívna semaforová vláda tieto problémy neriešila.
„Boli to tri stratené roky, v ktorých sa mnohé veci mohli nasmerovať správnym smerom,“ povedala Grünewaldová.
„Zatiaľ čo v členských krajinách EÚ vzrástol HDP od roku 2019 o 5,3 percenta, v Nemecku to bolo len o 0,3 percenta. Potrebujeme teda nový začiatok od novej vlády.
„Potrebujeme spoľahlivosť. Viac ako polovica našich firiem teraz hovorí, že už nemajú dôveru v politiku. To sme ešte nikdy nemali: ekonomika vníma politiku ako rizikový faktor pre Nemecko ako miesto podnikania.“
Pretože ľudia stratili dôveru v Nemecko, už tam neinvestovali, povedala Grünewaldová.
Poukázala tiež na rozhodnutie presadiť postupné vyraďovanie uhlia. „Na zaistenie bezpečnosti by sme mali využívať všetky zdroje energie.
„Odstavenie troch zostávajúcich [jadrových] elektrární bolo nesprávne. Boli sme šokovaní, keď sme sa potom dozvedeli, že mohli pokračovať bez problémov,“ povedala.
Grünewaldová povedala, že priemysel potrebuje energiu základného zaťaženia – uhlie, plyn alebo jadrovú energiu. Dodala, že súčasné vyraďovanie uhlia znamená veľa nových plynových elektrární, ale že pre ne neboli predložené ani schválené takmer žiadne plánovacie žiadosti.
Poukázala na to, že na rysovacej doske je v skutočnosti len jedna a jej výstavba by v Nemecku trvala najmenej šesť rokov, ak vezmeme do úvahy všetky povolenia, ktoré treba zabezpečiť.
COMMENT: For decades, Germany was hailed as the “economic engine of Europe,” boasting industrial prowess and an export-driven economy. However, recent years have revealed cracks in this foundation, writes @BogdanosK. https://t.co/FGdv0TmF5D
— Brussels Signal (@brusselssignal) January 29, 2025
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.