Výbušné: hlboká angažovanosť vlády USA v európskej žurnalistike

Americká vláda prostredníctvom Agentúry pre medzinárodný rozvoj Spojených štátov (USAID) nasmerovala milióny dolárov do študentských a profesionálnych médií v celej Európe, najmä vo východnej a strednej Európe, ako ukazujú údaje o výdavkoch vlády USA.

Táto dlhodobá finančná podpora bola koncipovaná ako súčasť „záväzku Washingtonu podporovať demokratické hodnoty a občiansku spoločnosť v [európskom] regióne“ v rámci programov Pomoc Európe, Eurázii a Strednej Ázii/Fondu na podporu hospodárstva (AEECA/ESF PD).

Rozsah a rozsah financovania vyvolali otázky o rozsahu vplyvu USA na formovanie mediálnych naratívov a občianskej spoločnosti v týchto regiónoch.

Demokracia alebo vplyv? Prípadová štúdia Moldavska

V srdci východnej Európy, v Moldavsku, krajine bývalého Sovietskeho zväzu strategicky umiestnenej medzi Ukrajinou a Rumunskom, USA potichu naliali miliardy dolárov do národného mediálneho sektora.

Financovanie smerované do mediálnych organizácií, ako je Internews Network Moldova, novinárske združenie Asociația Presei Independente (API), združenie Media Alternativa Association a investigatívny výstup Rise Moldova, zohralo kľúčovú úlohu pri transformácii moldavského mediálneho prostredia. Postupne zrušila hlboko zakorenený vplyv Ruska v televíznych sieťach krajiny a nahradila ho vlastným americkým vplyvom pod uhlom Demokratickej strany.

V rokoch 2019 až 2024 dostala asociácia Media Alternativa – vlastník TV8, štvrtého najsledovanejšieho televízneho kanála v Moldavsku – 1,85 milióna dolárov (1,7 milióna eur) z Washingtonu.

Od začiatku ukrajinskej vojny viedli západné sankcie k pozastaveniu a zrušeniu licencií pre niekoľko ruských televíznych staníc v Moldavsku, čím sa vytvorilo vákuum.

Médiá financované USA sa rýchlo nasťahovali a zaplnili priestor, ktorý kedysi obsadili vysielatelia naklonení Kremľu.

Podľa Asociácie Media Alternativa zostalo moldavské vysielanie do roku 2022 silne ovplyvnené ruskými sieťami, pričom politické strany využívali mediálny podiel na formovanie verejnej mienky.

Tento vplyv teraz upadá – nahrádzajú ho inštitúcie, ktoré dostávajú priamu finančnú podporu z USA.

Investigatívna agentúra Rise Moldova financovaná USA sa výlučne zamerala na odhaľovanie ruského vplyvu v Moldavsku.

Je tiež členom organizácie Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP), medzinárodnej vyšetrovacej siete s úzkymi väzbami na americké agentúry.

Kritici tvrdili, že toto financovanie podporilo mediálne prostredie, ktoré je viac zosúladené so strategickými cieľmi Washingtonu, než so skutočnou redakčnou nezávislosťou.

Kľúčovým architektom vyvíjajúceho sa mediálneho prostredia v Moldavsku je Internews Network Moldova, organizácia podporovaná USA, ktorá zohrala podobnú úlohu pri pretváraní mediálneho prostredia v iných východoeurópskych krajinách, ako je Ukrajina.

Členovia Internews Network Moldavsko – Ziarul de Gardă a NewsMaker – dve z popredných moldavských investigatívnych médií, často publikovali správy spájajúce moldavskú korupciu s ruskými záujmami.

V roku 2017 Internews spustil novú iniciatívu v Moldavsku s názvom „Media Enabling Democracy, Inclusion and Accountability in Moldavsko“ (MEDIA-M) – projekt financovaný USAID a vládou Spojeného kráľovstva.

Oficiálne sa MEDIA-M snažila o rozvoj nezávislého, profesionálneho tlačového sektora odolného voči politickým a finančným tlakom.

Jeho vplyv je nezameniteľný: mediálne prostredie sa čoraz viac spája so západnými naratívmi a oslabená ruská prítomnosť v informačnom priestore Moldavska.

USA tiež financovali demokratické programy na podporu západnej identity Moldavcov.

Washingtonská „Iniciatíva za odolnosť Moldavska“ v hodnote 20 miliónov dolárov (19,4 milióna eur), pôvodne plánovaná na obdobie od roku 2022 do roku 2023, no predĺžená do roku 2026, bola navrhnutá tak, aby „posilnila podporu verejnosti pre demokratické, európske Moldavsko“ „zjednotením Moldavcov okolo spoločnej európskej identity“.

V roku 2024 dala americká vláda 83 602 dolárov americkej miliardárskej nadácii George Soros Moldova Foundation.

Podľa webovej stránky Sorosova moldavská nadácia podporuje európsky integračný proces Moldavskej republiky už takmer pätnásť rokov.

Zdá sa, že tento vývoj priniesol ovocie, keď sa v októbri 2024 v Moldavsku konali rozhodujúce prezidentské voľby a referendum o pristúpení k Európskej únii.

Keďže voliči žiadali, aby si vybrali medzi proeurópskou budúcnosťou alebo zachovaním vzťahov s Ruskom, niektorí analytici pripisovali výsledok volieb – tesne uprednostňujúci integráciu do EÚ – prinajmenšom čiastočne trvalému vplyvu USA.

Monitorovaním volieb bol poverený Promo-LEX, think-tank výrazne financovaný vládou USA. Len v roku 2024 zabezpečila spoločnosť Promo-LEX z amerických grantov 1,7 milióna dolárov (1,6 milióna eur).

Rozsah finančnej angažovanosti USA v moldavskom politickom a mediálnom ekosystéme bol významný.

Podľa záznamov USAID – z ktorých niektoré už nie sú verejne prístupné – investovali USA od roku 1992 v Moldavsku viac ako 640 miliónov dolárov (620,6 milióna eur).

Skutočný finančný záväzok prostredníctvom grantov a mechanizmov nepriameho financovania pravdepodobne zasiahol niekoľko miliárd.

Moldova, a former Soviet Union country sandwiched between Ukraine and Romania, is set for significant elections on October 20 when voters must choose between partnering with the European Union or with Russia. https://t.co/SBMMwkqzBV

— Brussels Signal (@brusselssignal) October 18, 2024

USAID „chrbtica“ ukrajinského mediálneho prostredia

Za moldavskými hranicami na Ukrajine je vplyv USAID možno ešte výraznejší.

Prostredníctvom siete Internews na Ukrajine, USAID financovalo sieť spravodajských platforiem riadených sociálnymi médiami na Ukrajine, vrátane New Voice of Ukraine, VoxUkraine, Detector Media a Inštitútu hromadných informácií.

Tieto médiá zverejnili správy zamerané na čísla vrátane amerického ekonóma Jeffreyho Sachsa, republikánskeho komentátora Tuckera Carlsona a novinára Glenna Greenwalda, pričom ich vykreslili ako súčasť „ruskej propagandistickej siete“.

Podľa Wikileaks má Internews Network globálne väzby s Demokratickou stranou v USA.

Oksana Romaniuk, riaditeľka Inštitútu masových informácií na Ukrajine, uviedla, že odhadom 80 percent ukrajinských médií v určitej miere spolupracuje s USAID.

Aj keď táto podpora bola nápomocná pri udržiavaní nezávislej žurnalistiky počas prebiehajúceho konfliktu s Ruskom, vyvolala aj otázky o rozsahu vplyvu USA na ukrajinské mediálne prostredie.

USAID sa stala chrbtovou kosťou nezávislej žurnalistiky v krajine

Správa Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) s názvom US Aid Freeze Numbs Ukraine odhalila , že USAID „zasahuje hlboko do oblastí štátu a občianskej spoločnosti“ na Ukrajine.

Financovanie nezávislých médií sa čerpalo z fondu 290 miliónov USD (281 miliónov EUR) vyčleneného na iniciatívy v oblasti demokracie, ľudských práv a správy vecí verejných.

Toto úsilie, koncipované ako podpora demokratických hodnôt, tiež zdôraznilo významný vplyv, ktorý majú USA na ukrajinské médiá a sektor občianskej spoločnosti.

Zapojenie USAID do mediálneho prostredia sa zintenzívnilo po vypuknutí vojny s Ruskom v roku 2022.

Od roku 2021 organizácia poskytuje technickú podporu 66 miestnym médiám na Ukrajine s cieľom posilniť nezávislú žurnalistiku tvárou v tvár ruským dezinformáciám a propagande.

Angažovanosť USAID presahuje strednú a východnú Európu

V Spojenom kráľovstve verejne vlastnená BBC uznala, že USAID prispelo v rokoch 2023-24 k 8 percentám jej charitatívneho financovania BBC Media Action.

„Rovnako ako mnoho medzinárodných rozvojových organizácií, aj BBC Media Action bola ovplyvnená dočasnou prestávkou vo financovaní vlády USA, ktoré v rokoch 2023-24 predstavuje približne 8 percent našich príjmov. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme minimalizovali dopad na našich partnerov a ľudí, ktorým slúžime,“ uviedla charita na svojej webovej stránke.

Hoci to nie je priamo spojené s hlavnými spravodajskými operáciami BBC, vyvolalo to otázky o zahraničnom financovaní v podnikoch vedených verejnými médiami.

Podobne sa ukázalo, že medzinárodná spravodajská spoločnosť Politico vlastnená USA dostala peniaze prostredníctvom predplatného svojej platformy Politico Pro od vlády USA.

Hoci tieto finančné prostriedky nie sú priamo pridelené žurnalistickým aktivitám Politico , predplatné Politico Pro – využívané politikmi a lídrami v odvetví – je zdrojom príjmov pre mediálnu organizáciu.

Politico vlastní Axel Springer, mediálny gigant, ktorý vydáva aj nemecký Bild, Bild am Sonntag, Welt, Welt am Sonntag, ako aj televízny kanál Welt, Business Insider a americký bulletin Morning Brew.

Angažovanosť Washingtonu v európskych médiách presahuje rámec priameho financovania na miestne médiá.

Snáď najvýbušnejšie odhalenie prišlo v decembri 2024, keď francúzska investigatívna agentúra Mediapart odhalila rozsah americkej kontroly nad Projektom nahlasovania organizovaného zločinu a korupcie (OCCRP).

Podľa Mediapart Washington poskytol polovicu rozpočtu OCCRP, ponechal si právo veta pri vymenúvaní vyšších zamestnancov a riadil vyšetrovanie zamerané na politické režimy, ktorým odporujú USA, ako napríklad v Rusku a Venezuele.

Auditorská správa OCCRP z roku 2023 potvrdila financovanie vo výške 11 miliónov dolárov (10,6 milióna eur) od amerických agentúr.

Toto odhalenie vyvolalo obavy o nezávislosť OCCRP a potenciál vplyvu USA na formovanie jej vyšetrovacích priorít.

Zdá sa, že zapojenie Bieleho domu do európskych médií a občianskej spoločnosti je súčasťou širšej stratégie.

V dokumente výskumných služieb amerického Kongresu zverejnenom v roku 2022 sa uvádza, že zahraničná pomoc USA je základným nástrojom zahraničnej politiky krajiny.

„Zahraničná pomoc je najväčšou zložkou rozpočtu pre medzinárodné záležitosti a mnohí členovia Kongresu ju považujú za základný nástroj zahraničnej politiky USA,“ uvádza sa v dokumente.

Zistilo sa, že vo finančnom roku 2019 predstavovala zahraničná pomoc USA podľa odhadov federálneho rozpočtového orgánu 48,18 miliardy dolárov (46,7 milióna eur).

V správe sa uvádza, že to znamená, že zahraničná pomoc USA slúžila ambíciám Spojených štátov v oblasti mäkkej sily a ostrých mocenských ambícií na celom svete. prirovnalo to k Marshallovmu plánu po druhej svetovej vojne, ktorý bol navrhnutý tak, aby obnovil európske ekonomiky, aby mohli obnoviť obchod s USA, z čoho majú úžitok americký priemysel.

Napríklad v Albánsku USA nedávno vyčlenili 20 000 dolárov na iniciatívy zamerané na predchádzanie nenávistným prejavom a diskriminácii.

Financovanie, hoci v porovnaní s inými regiónmi bolo skromné, odrážalo širší vzorec: využívanie finančnej podpory Washingtonom na presadzovanie svojich zahraničnopolitických záujmov alebo liberálnych ideálov.

Pozorovatelia sa pýtajú, kde sa končí podpora demokracie a začína vplyv?

Financovanie médií a organizácií občianskej spoločnosti americkou vládou zmenilo naratívy a pôsobilo proti ruskému vplyvu vo východnej a strednej Európe.

Ale za akú cenu? Kritici tvrdili, že táto finančná angažovanosť riskuje podkopanie samotnej nezávislosti, ktorú mala chrániť.

3. februára bolo celosvetové financovanie USAID oficiálne na 90 dní zastavené.

COMMENT: USAID disappearing is going to affect Europe massively because its elimination effectively rips the heart out of the liberal international project, writes @Ajconstantini. https://t.co/HGvirVoAqn

— Brussels Signal (@brusselssignal) February 6, 2025

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/02/explosive-us-governments-deep-involvement-in-european-journalism/