Dlhá história politických chýb a politických zlyhaní ANC ju konečne dobieha práve v momente, keď strana konečne začala uprednostňovať účasť Juhoafrickej republiky na globálnych procesoch, čím vytvorila zámienku pre USA, aby sa miešali do záležitostí tohto člena BRICS.
Trump koncom minulého týždňa podpísal exekutívu „Riešenie ohavných činov Juhoafrickej republiky“, ktorá nariaďuje zastaviť pomoc krajine ako trest za jej nový sporný zákon o vyvlastňovaní a podporovať presídlenie bielej menšiny (Afričanov) do USA. Priaznivci mu tlieskali za to, že venoval pozornosť tomu, čo považujú za dlho ignorovaný problém čiernobielych rasovo diskriminačných politík, zatiaľ čo odporcovia veria, že ide o rasistický krok propagovaný pod falošnými zámienkami.
Skôr než budete pokračovať, čitatelia si možno budú chcieť prečítať niektoré správy RT o probléme afrikánskeho farmára (Búr), vládnucom Africkom národnom kongrese (ANC) v Juhoafrickej republike a hospodárskych problémoch krajiny:
* 19. marca 2009: „ Búrska vojna a rusko-japonská vojna “
* 25. októbra 2013: „ Plán evakuácie z Južnej Afriky: Skupina bielych Afrikáncov sa obáva genocídy po Mandelovej smrti “
* 1. máj 2018: „ Prečo juhoafrická vláda plánuje zbaviť pôdu bielych farmárov “
* 15. júna 2018: „ Výzvy na ‚zabitie Búrov‘ robia cieľom všetkých farmárov, nielen bielych – predstaviteľ Južnej Afriky “
* 9. júla 2018: „ Otázka života a smrti“: 15 000 bielych juhoafrických farmárov hľadá útočisko v Rusku, uvádza správa “
* 19. júla 2018: „ Chcú, aby sme všetci odišli“: Juhoafrický farmár sa chce presťahovať do Ruska, zmeniť meno na Ivan “
20. júla 2018: „ Prvých 50 rodín farmárov z Južnej Afriky sa môže čoskoro usadiť v Rusku “
* 4. augusta 2018: „ Juhoafrickí farmári hľadajú útočisko na ruskom Kryme “
* 28. februára 2019: „ Juhoafrický ANC potrebuje iba 5 rokov, aby „zničil ekonomiku a krajinu“, varuje ekonóm “
* 17. apríla 2019: „ Ekonomický a sociálny úpadok Juhoafrickej republiky, najhorší z krajín, ktoré nie sú vo vojne “
* 18. apríla 2019: „ Nikdy nevoľte belocha“: Rasová výzva juhoafrického vodcu ANC diskutovaná v RT “
* 11. mája 2019: „ Keďže opäť volí beznádejný ANC, pripúšťame konečne, že Južná Afrika po apartheide zlyhala? “
* 4. apríla 2020: „ Kapitál bieleho monopolu“: Protibieli juhoafrickí radikáli pohŕdajú masívnymi darmi, ktoré by mohli pomôcť čiernym podnikom “
* 16. októbra 2020: „ Brutálna vražda bieleho farmára poslala demonštrantov a protidemonštrantov na zhromaždenie pred budovou súdu v Južnej Afrike “
Aby sme to zjednodušili, brutálna vražda niektorých Búrov na ich farmách viedla niektorých Afrikáncov k podozreniu, že ANC nad tým zatvára oči a dokonca to podporuje, zatiaľ čo ANC verí, že prílišná kontrola Afrikáncov nad národným bohatstvom je nespravodlivosť, ktorú treba napraviť prerozdeľovaním. Nedávne schválenie zákona o vyvlastnení prišlo uprostred pokračujúcich ekonomických problémov krajiny, preto ho niektorí Afrikánci považujú za rozptýlenie, zatiaľ čo ANC trvá na tom, že ide o dlho očakávané riešenie.
Bez ohľadu na osobné názory na túto tému je pravdepodobne pravdou, že je to len zámienka pre Trumpa, aby tlačil na Južnú Afriku z dôvodov, ktoré presahujú tie, ktoré sú uvedené v jeho výkonnom nariadení. Zatiaľ čo niektorí špekulujú, že jeho motívy sú také hrubé ako láskavosť Elonovi Muskovi narodenému v Juhoafrickej republike uprostred jeho verejného sporu s prezidentom Cyrilom Ramaphosom ohľadom tejto záležitosti a/alebo pomsty za juhoafrický rozsudok ICJ proti Izraelu , a tieto mohli skutočne zohrať úlohu, jeho tím mohol mať na mysli širšie strategické záujmy.
Južná Afrika pod vedením ANC sa predstavila ako rastúci multipolárny pól v Afrike uprostred globálneho systémového prechodu, na ktorý sa snaží posilniť svoju úlohu v BRICS spolu s účasťou na multilaterálnych námorných cvičeniach s Čínou a Ruskom, čím sa posilní vyššie uvedená medzinárodná povesť. USA nesúhlasili s tým, že Juhoafrická republika ohýbala svoju suverenitu takým symbolickým spôsobom, najmä vzhľadom na prebiehajúcu vojnu medzi NATO a Ruskom na Ukrajine, a preto na ňu Bidenova administratíva začala tlačiť.
Tu je niekoľko základných informácií o ich kampani proti nej za posledných niekoľko rokov:
* 3. septembra 2022: „ Južná Afrika si zaslúži pochvalu za svoju neutrálnu zahraničnú politiku v novej studenej vojne “
* 11. december 2022: „ Nemecké dvojité štandardy na uhlie z Južnej Afriky odhaľujú jeho „zelený imperializmus “
* 18. februára 2023: „ Námorné cvičenia Južnej Afriky s Čínou a Ruskom sú pozitívnym príkladom “
* 26. apríla 2023: „ Neutralita Južnej Afriky v novej studenej vojne je ohrozená tlakom Západu “
* 12. mája 2023: „ USA nútia Južnú Afriku, aby sa postavila na stranu novej studenej vojny “
* 17. mája 2023: „ Južná Afrika sa prezentuje ako líder kontinentu “
* 14. júla 2023: „ Zástupca prezidenta Juhoafrickej republiky vysypal fazuľu o dileme BRICS-ICC svojej krajiny “
* 19. júla 2023: „ Južná Afrika ukázala, že BRICS nie je to, čo mnohí z jej podporovateľov predpokladali “
* 20. júla 2023: „ Južná Afrika zbabrala optiku svojho kompromisu BRICS s Ruskom “
* 3. septembra 2024: „ Mongolské objatie Putina napriek jeho príkazu ICC odhaľuje politickú zbabelosť Južnej Afriky “
Toto je základ, na ktorom teraz Trump vedie svoju vlastnú nátlakovú kampaň proti Južnej Afrike.
Jeho predchodcovi sa podarilo prinútiť Juhoafrickú republiku, aby splnila zatykač ICC na Putina, a preto ho prinútiť zúčastniť sa tohoročného samitu BRICS prostredníctvom videa. Ako symbol ústupku, ktorý to bol pre USA, to nezmenilo nič hmatateľné, pokiaľ ide o zahraničnú politiku Južnej Afriky, o čo sa Trump snaží. Jeho tím mohol identifikovať Južnú Afriku ako jeden zo slabých článkov BRICS a zodpovedajúcim spôsobom dospel k záveru, že nátlaková kampaň by ho mohla zlomiť.
Je diskutabilné, či Trump skutočne verí, že BRICS konšpiruje s cieľom vytvoriť novú menu alebo podporuje jüan ako rivala dolára, alebo či je to pre neho len zámienka na individuálny nátlak na jej členov, ale jeho nedávno opakovaná hrozba uvaliť na nich 100% clá predchádzala jeho Výkonnému príkazu. Preto existuje možnosť, že prerušenie pomoci Juhoafrickej republike v reakcii na jej zákon o vyvlastnení je len zámienkou, ako ju prinútiť k hmatateľným zmenám zahraničnej politiky, a to čo najskôr vo vzťahu k BRICS.
V praxi by to hypoteticky mohlo nadobudnúť podobu toho, že Južná Afrika bráni pokroku v iniciatívach BRICS Bridge, BRICS Clear a BRICS Pay, o ktorých sa diskutovalo počas minuloročného októbrového summitu v Kazani. Mohlo by to viesť aj k tomu, že sa Južná Afrika vojensky dištancuje od Ruska a najmä Číny spolu s dlhodobým vývozom vzácnejších nerastov do USA výmenou za zmiernenie tlaku. Aby bolo jasné, to, že to Trump môže chcieť, neznamená, že sa to stane, ale aj tak by sa to malo brať vážne.
Relevantnosť tohto všetkého pre zákon o vyvlastnení spočíva v tom, že vyššie uvedené predstavuje populistické odvádzanie pozornosti od pokračujúcich ekonomických výziev Južnej Afriky, ako aj potenciálne riešenie z pohľadu ANC napriek varovaniu, že to môže viesť ku katastrofe podobnej Zimbabwe. V pritiahnutom scenári, že tí istí zákonodarcovia, ktorí hlasovali za tento akt, sú donútení Spojenými štátmi, aby hlasovali o jeho odvolaní, potom by to spôsobilo smrteľnú ranu ANC, ktorú by potom mohol nahradiť EFF.
The Economic Freedom Fighters vedie radikálny ľavicový populista Julius Malema, ktorý je neslávne známy tým, že vedie skandovanie „Kill the Boer“, o ktorom on a jeho priaznivci tvrdia, že sú len metaforické a nie doslovné. Tvári sa ako revolucionár, ktorý je veľmi otvorený proti USA a podporuje multipolaritu. Viac Juhoafričanov by sa mohlo hrnúť do Malemy a jeho EFF z vlastenecko-nacionalistických dôvodov, ak Ramaphosa a jeho ANC nakoniec kapitulujú pred tým, čo práve opísal ako Trumpovo „šikanovanie“.
Aby sme sa preventívne vyhli akémukoľvek nedorozumeniu, hovoriť o tomto scenári neznamená, že je pravdepodobný, iba že je možný, a preto by sa mal zvážiť pre každý prípad. Ramaphosa vie, že on a jeho strana by boli odsúdení na zánik, ak by ustúpili Trumpovi, takže sa neočakáva, že by ustúpili, aspoň zatiaľ, pokiaľ USA drasticky nezintenzívnia svoju nátlakovú kampaň. Aj potom by sa však mohli pokúsiť kooptovať Maleminu ľavicovo-populistickú a nacionalistickú rétoriku, aby za nimi zhromaždili širokú populáciu.
Pozorovatelia by si tiež mali byť vedomí toho, že nový minister zahraničných vecí Marco Rubio koncom minulého týždňa vyhlásil, že sa nezúčastní tohtoročného novembrového summitu G20 v Johannesburgu na protest proti zákonu o vyvlastnení a to, čo povedal, sú ďalšie „protiamerické“ politiky Južnej Afriky. S vedomím, že tento akt pravdepodobne nebude odvolaný, sa môže celkom dobre stať, že Trumpov tím plánoval využiť túto zámienku na oslabenie najvplyvnejšej ekonomicko-finančnej multilaterálnej platformy na svete bojkotovaním jej každoročného podujatia.
V posledných týždňoch už pokazil ekonomickú globalizáciu tým, že sa vyhrážal clami Kolumbii, Paname, Kanade a Mexiku predtým, ako ustúpili jeho nátlaku, a zároveň uvalil 10-percentné clá na Čínu a pohrozil, že urobí niečo podobné aj voči EÚ. Ak bude tento trend pokračovať, G20 už možno nebude mať taký vplyv ako pred rokom, čím sa novembrový summit odsúdi na neúspech bez ohľadu na to, či sa USA nakoniec zúčastnia alebo nie.
Je nešťastím Južnej Afriky, že už počas Bidenovej administratívy bola v hľadáčiku USA pre svoju multipolárnu zahraničnú politiku, že existujú skutočné obavy zo zaobchádzania s niektorými z jej bielej menšiny a jej plánov usporiadať budúci samit G20 koncom tohto roka. Tieto faktory sa spojili, aby podnietili Trumpa, aby proti nemu začal nátlakovú kampaň s cieľom vynútiť si hmatateľné zmeny v jeho zahraničnej politike, najmä voči BRICS, aby bola Južná Afrika plne podriadená Západu.
Dlhá história politických chýb a politických zlyhaní ANC ju konečne dobieha práve v momente, keď strana konečne začala uprednostňovať účasť Juhoafrickej republiky na globálnych procesoch, čím vytvorila zámienku pre USA, aby sa miešali do záležitostí tohto člena BRICS. Výsledok Trumpovej nátlakovej kampane proti nej bude naznačovať, že bude pokračovať v vyberaní krajín tejto skupiny po jednej alebo sa rozhodne prehodnotiť túto stratégiu, a preto je to nesmierne dôležité.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.