Je Rusko pripravené na mierové rozhovory?

Stefano di Lorenzo novinár žijúci v Rusku sa samozrejme oprávnene čuduje, prečo na Ukrajine stále prebieha vojna a prečo na oboch stranách stále zomierajú tisíce ľudí. A o tejto veci hovoril aj s významnými ruskými politológmi. V tomto článku vysvetľuje, ako problém vyzerá z ruskej perspektívy.

Medzi Ruskom a Ukrajinou už prebiehali mierové rokovania, koncom februára a v marci 2022. Ale bol to Západ, kto vyzval Ukrajinu, aby neakceptovala dosiahnuté ciele, keďže má záujem o vojnu. Pre Západ to bola príležitosť ublížiť Rusku.

V posledných dňoch sa množia správy o možných dohodách medzi USA a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine. Americký prezident Donald Trump naznačil, že USA a Rusko sú už v kontakte, aby vyriešili ukrajinskú otázku. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov však uviedol, že medzi Ruskom a Trumpovou administratívou zatiaľ nedošlo k žiadnym priamym kontaktom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vraj tiež povedal, že zatiaľ neprebehli žiadne konkrétne diskusie medzi USA a Ruskom na tému Ukrajina.

Od začiatku záverečnej fázy ukrajinskej vojny vo februári 2022 bol každý v Európe, kto sa odvážil navrhnúť možnosť rokovaní s Ruskom, obvinený z toho, že sa chce podvoliť zlu, ako britský premiér Chamberlain v Mníchove v roku 1939. Neustále sa opakovalo, že „fašisti“ (Rusko) rozumejú len jazyku násilia. Pacifisti boli ohováraní ako Putinovi užitoční idioti a ako zbabelci, ktorí chceli kapitulovať pred Putinom, posledným z dlhého zoznamu nových Hitlerov. Opakovane sa tvrdilo, že ustúpenie Putinovi by znamenalo, že Rusko dostane zelenú na nové územné anexie.

„Pacifistom“ sa v Rusku určite nedarilo oveľa lepšie. Vojna sa dostala do hláv mnohých ľudí. Niektorí, ako napríklad antický filozof Herakleitos, boli presvedčení, že otcom všetkých vecí je vojna. Podporu pre vojnu vnímali ako lakmusový papierik, ktorý odlišuje vlastenca milujúceho svoju krajinu od zradcu. Časť ruského obyvateľstva chápala vojnu medzi Ruskom a Západom na území Ukrajiny ako historickú rekonštrukciu druhej svetovej vojny a boj proti fašizmu. Boli to samozrejme narážky, ktoré sú v kolektívnom vedomí dobre zavedené. Boj proti fašizmu bol jedným z veľkých motívov povedomia Sovietskeho zväzu a neskôr znovuzrodeného ruského národa.

Vojny vyžadujú jasné zaujatie strany: musíte si vybrať stranu. Mnohí ruskí občania nemuseli byť nevyhnutne zástancami vojny, ale cítili sa zahnaní do kúta a nakoniec sa mohli len inštinktívne postaviť na stranu svojej vlasti. Obyčajní ľudia a významní mediálni komentátori sa v mnohých prípadoch nechali unášať vzrušením z vojny, pričom často opakovali, že treba ísť až do konca, bez kompromisov. Na druhej strane ruská vláda za posledné tri roky prostredníctvom rôznych oficiálnych hovorcov vrátane samotného ruského prezidenta Putina mnohokrát zopakovala, že Rusko je otvorené rokovaniam okolo Ukrajiny a s ňou bez predbežných podmienok.

Kritické hlasy v Európe tvrdili, že Kremeľ v týchto vyhláseniach zjavne nebol úprimný a že to pre Rusko nebolo nič iné ako pasca, aby sa znovu vyzbrojilo a potom spustilo novú ofenzívu.

Napríklad ruská expertka Claudia Majorová v rozhovore pre ARD v septembri minulého roka povedala: „Rusko nemá vôbec žiadny záujem [o rokovania]. Existujú vyjadrenia hovorcu Kremľa Peskova, ktorý hovorí: Špeciálna operácia musí byť dokončená. Hovorkyňa ministerstva zahraničia tiež uviedla, že z ruskej strany nie je záujem zúčastniť sa mierovej konferencie či iných konferencií. A opäť sa odvolala na Putinov plán, ktorý zverejnil v júni: „Zahŕňa okrem iného, ​​že Ukrajina musí uznať štyri územia, ktoré Rusko anektovalo – Doneck, Luhansk, Záporoží a Cherson – ako ruské.

„V tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko malo záujem ukončiť vojnu. A opäť, ak sa pozrieme na útoky z posledných dní, Rusko každý deň naďalej eskaluje.“

Britský minister zahraničných vecí David Lammy pred niekoľkými dňami tiež povedal, že vyhlásenia a požiadavky Vladimira Putina ešte nenaznačujú, že Rusko je pripravené začať rokovania o ukončení vojny s Ukrajinou.

„V tejto chvíli nevidíme, že by Rusko malo vážny záujem o rokovania a mier. A podmienky, ktoré Putin stanovil minulý rok, neboli základom, na ktorom by sa dalo vážne očakávať, že suverénna krajina začne rokovania,“ povedal Lammy počas návštevy Kyjeva.

Je potom naivné dúfať v diplomatické riešenie?

Diplomacia bola na začiatku možná.

Ukrajina a Rusko skutočne začali rozhovory krátko po ruskej invázii 24. februára 2022. Rozhovory sa najskôr uskutočnili v Bielorusku – kde už boli uzavreté Minské dohody z rokov 2014 a 2015 – a potom, ako je známe, v Istanbule. Minské dohody, ktoré zaisťovali autonómiu Donbasu v rámci Ukrajiny, sa v priebehu rokov stretli so širokým odporom aktívnej časti ukrajinskej spoločnosti, ktorá považovala dohody za „kapituláciu“ pred Ruskom. Zelenský, ktorý bol zvolený v máji 2019 na základe prísľubu ukončenia vojny v Donbase, tiež trval na dôležitosti dohôd z Minska, na rozdiel od svojho oponenta Petra Porošenka, prezidenta v rokoch 2014 až 2019, ktorého nacionalistický slogan bol „Armia, mowa, wera“ alebo „armáda, jazyk, viera“.

V marci 2022 sa Ukrajina a Rusko dokonca priblížili k podpisu dohody v Istanbule – no z mnohých dôvodov, vrátane toho, že Západ nijako nenabádal Ukrajinu k rokovaniam s Ruskom, ale naopak sľúbil, že bude Ukrajinu podporovať až do víťazstva – rozhovory zlyhali. Vôľu rokovať pomohla pochovať aj tragédia Buči na predmestí Kyjeva, kde sa po odtiahnutí Rusov našli telá niekoľkých ukrajinských civilistov – z čoho sa Ukrajinci a Rusi navzájom obviňujú. (Fotografie týchto mŕtvol v Buči však podľa techniky, ktorú niesli, ukazujú, že išlo o ruských vojakov. Poznámka redakcie.)

V septembri 2022 Rusko po hlasovaní na okupovaných územiach oznámilo začlenenie štyroch regiónov Ukrajiny do Ruskej federácie: Donbas, t.j. h. Doneckej a Luganskej oblasti (tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky ako aj oblasti regiónu stále pod kontrolou Ukrajiny) ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré tiež nie sú úplne pod kontrolou Ruska.

Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny vtedy zakázala priame rokovania s Putinom, ktorý platí dodnes. Zelenský povedal, že zákaz bol zavedený, aby sa predišlo hrozbe separatizmu, „pretože Putin veľmi rýchlo začal vytvárať veľké množstvo rôznych kanálov v spolupráci so separatistami a predstaviteľmi iných štátov, aby priamo ovplyvňoval Ukrajinu, našu nezávislosť a mňa“. Kontrolóri nemeckej štátnej televízie Deutsche Welle však uviedli, že žiadny zákaz neexistuje, že išlo len o „určenie súčasného stavu a v žiadnom prípade zákaz vyjednávania s Ruskom ako bojujúcou stranou“. Reči o „zákaze“ sú len ruskou propagandou. V tomto prípade je dosť zvláštne, že aj ukrajinské médiá používajú jazyk ‚ruskej propagandy‘.

Dnes, dva a pol roka neskôr, najmä po Trumpovom zvolení, sa tón zmenil, a to aj na Ukrajine. Zelenský teraz hovorí, že je pripravený dokonca hovoriť s Putinom o ukončení vojny.

A Rusko? Je dnes Rusko naozaj pripravené rokovať s Ukrajinou a Západom?

Čo hovoria niektorí ruskí odborníci

„V porovnaní s rokom 2022 sa Putinova pozícia skutočne pritvrdila. Rusko bolo pripravené na zmierenie v Istanbule. Ale na druhej strane, Putin je teraz jediný, kto môže ukončiť vojnu za viac či menej výhodných podmienok pre Ukrajinu. Ďalší by bol nútený pokračovať v boji po troch rokoch vojny,“ hovorí Dmitrij Babič, novinár a expert na zahraničnú politiku z denníka Komsomolskaja pravda.

„Podľa toho, čo hovoria ruskí predstavitelia, je Moskva pripravená hovoriť o Ukrajine,“ hovorí ruský politológ Dmitri Trenin, riaditeľ Carnegie Moscow Center do roku 2022.

„Musíme si to pamätať,“ pokračoval Trenin, „Rusko má záujem o mier, nie o prímerie alebo „zmrazenie“ konfliktu. Podmienky na začatie rokovaní stanovil Putin v prejave na ruskom ministerstve zahraničia 14. júna 2024. Ciele špeciálnej operácie (neutralita Ukrajiny, demilitarizácia a denacifikácia) musia byť dosiahnuté. Práva ruského jazyka a kultúry a postavenie Ruskej pravoslávnej cirkvi (UOK-MP) musia byť obnovené na území zostávajúcom na Ukrajine. Inými slovami, musia sa vyriešiť problémy, ktoré viedli k špeciálnej vojenskej operácii.

„Geopolitické skutočnosti (4 regióny plus Krym a Sevastopoľ ako súčasť Ruskej federácie) musia byť oficiálne uznané. Mier by mal viesť k zrušeniu sankcií. Rusko je pripravené rokovať s USA. Okrem ukrajinskej krízy sa na týchto rokovaniach budú diskutovať aj o bezpečnostných otázkach v Európe (postoj Ruska k tomu je uvedený v návrhu dohody z 15. decembra 2021). Rusko podpíše dohodu len s absolútne legitímnymi predstaviteľmi Ukrajiny.

„Tieto pozície sú vzájomne prepojené a znamenajú komplexné riešenie. Čiastočné prijatie týchto pozícií Trumpom nepovedie k trvalému mieru. Kompromis je možný len v sekundárnych otázkach.“

„Trump teraz čelí dileme: musí uznať bezpečnostné záujmy Ruska, uzavrieť dohodu s Putinom a čeliť lavíne obvinení zo zrady západných záujmov a hodnôt – alebo sa musí pokúsiť prinútiť Rusko k mieru, ktorý je pre našu krajinu neuspokojivý a zapletie sa do zbytočnej a nebezpečnej vojny pre Spojené štáty,“ povedal Dmitri Trenin.

Iní ruskí experti vidia iný scenár. Ruský politológ Sergej Markov, kedysi blízko Kremľa (a údajne aj ruských tajných služieb), očakáva prímerie do 20. apríla, teda na pravoslávnu Veľkú noc, a mierovú dohodu podpísanú pred 9. májom, dňom víťazstva Ruska v druhej svetovej vojne, od ktorého tento rok uplynie 80 rokov.

Ukrajina by nebola prijatá do NATO, píše Sergej Markov na svojom telegramovom kanáli, ale vojaci NATO by boli umiestnení na ukrajinskom území ako mierové jednotky (bez účasti USA). Plán by tiež poskytol Ukrajine finančné prostriedky vo výške rádovo 500 miliárd na desať rokov, ako aj špeciálnu daň, ktorú by Rusko zaplatilo za dodávky surovín do Európy, takzvanú „daň z obnovy Ukrajiny“.

Je to reálne? Je príliš skoro na to aby sme to vedeli povedať. Dobré úmysly však nemusia nevyhnutne viesť do pekla.

Zdroj: Ist Russland zu Friedensgesprächen bereit? – GlobalBridge