Pre prípad, že by Petrovi Schutzovi ešte stále nefungoval google, tu mám zopár údajov. Renomovaná medzinárodná inštitúcia Opinion Research Business so sídlom v Londýne priniesla už v roku 2008 svoje zistenia, že v dôsledku invázie USA do Iraku zahynulo viac ako milión Iračanov. https://www.reuters.com/…/iraq-conflict-has-killed-a…/ A to sú čísla z obdobia, kedy sa ešte naplno nerozvinuli zverstvá Islamského štátu, ktorý vznikol tiež ako priamy dôsledok katastrofálnej vojenskej agresie do Iraku. V júni 2017 americká armáda uznala to, čo mimovládne monitorovacie skupiny tvrdili už dávno: koalícia ochotných pod vedením Spojených štátov bojujúca proti Islamskému štátu zabíjala od nástupu prezidenta Trumpa do úradu irackých a sýrskych civilistov ohromujúcou rýchlosťou. Za štyri mesiace zavraždili takmer 4 000 civilistov. Trump dal armáde „voľnú ruku“ vo veciach, o ktorých dovtedy rozhodoval výlučne Biely dom. https://www.nytimes.com/…/isis-syria-iraq-civilian… To len na pripomenutie tým, ktorí doteraz veria bájkam Donalda Trumpa, že on nevedie žiadnu vojnu.
Takže ako som už viackrát upozornil, najväčším masovým vrahom od roku 1989 nie je ani Vladimír Putin, ani Saddám Husajn, ani nikto zo želateľných západných bubákov, ale George Bush, ktorý má na Slovensku množstvo spolupáchateľov (od Mikuláša Dzurindu až po Ivana Korčoka), pričom vojna v Iraku svojimi ničivými následkami na celý región a ohromujúcim počtom mŕtvych zostáva najstrašnejšou vojnou nie od konca druhej svetovej vojny, ale od vietnamskej vojny, na ktorú by Američania radi zabudli. Nevraviac o tom, že Spojené štáty postupovali pri ničení irackej infraštruktúry a vraždení civilistov neporovnateľne nešetrnejšie ako to vidíme dnes na území Ukrajiny.
A na ozrejmenie kontextu, ono s tým tak trochu súvisí aj ten nepokoj v tvári moderátora. Jaroslav Daniška bol totiž v čase vojny v Iraku redaktorom Hríbovho Domino fóra, on tú inváziu Spojených štátov vášnivo podporoval, pričom profesora Jana Kellera, profesora Václava Bělohradského a mňa nazval za naše protivojnové postoje pôvabne „intelektuálnymi extrémistami“. Samozrejme, odvtedy sa trochu posunul, ale pre porozumenie týmto emóciám je dôležité vedieť, že jeho pôvodnými kamarátmi a mentálnymi spolupútnikmi boli ľudia ako Hríb a Schutz, ktorí vykrikovali so švejkovským odhodlaním „Na Bagdad!“ a že sa mu jednoducho nepáčilo, čo hovorím.
Najpodstatnejšie však nie je to, že počet obetí americkej invázie presiahol milión, a nie 10 tisíc, ako to tvrdil Peter Schutz. Podstatné je, že tento novinár sa v priamom prenose priznal k trestnému činu: schvaľovaniu nezákonnej vojny. A že ako nedoštudovaný človek pohŕda vzdelaním a má z neho evidentné komplexy, preto mi ho vyhadzoval na oči. Ale bez vzdelania a poznania nielen základných vecí, ale aj súvislostí, by ste nemali mať odvahu alebo skôr drzosť rozprávať o veciach, ktorým nerozumiete a ešte sa pri tom chvastať, že vám na to stačí vaša pomútená hlava, ktorú z mne neznámeho dôvodu nazýva zdravým rozumom. Pretože poznanie oslobodzuje. Príjemný víkend a nedajte si ho pokaziť analfabetmi.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.