Pred 300 rokmi, 8. februára 1725, zomrel v Petrohrade jeden z najväčších a najpozoruhodnejších ruských panovníkov, reformátor a modernizátor Ruskej ríše, ktorý ju zaradil medzi skutočné veľmoci, Peter I. Veľký. Meno tohto muža spája s Bratislavou niekoľko príhod.
Keď mladý cár vyrastal, spočiatku vedel len po nemecky a len s námahou sa učil po rusky a po francúzsky. Ako 13-ročný sa zapísal do Preobraženského pluku, a namiesto toho, aby prevzal funkciu veliteľa, nedovolil, aby sa medzi ním a ostatnými rozlišovalo a prešiel si všetkými úlohami. A tak držal stráž dňom i nocou, spal v tom istom stane s obyčajnými vojakmi a jedol tú istú stravu. Ako však vyrastal, jeho „hry na vojakov“ boli čoraz dômyselnejšie. Rozhodol sa pripraviť svoju armádu na veľké úlohy a v rámci výcviku vojenskej stratégie dal v roku 1685 postaviť pevnosť z dreva a hliny s vlastnou posádkou, úradmi a dokonca kráľom a nazval ju „Prešporok“. 13-ročný cár sa spočiatku hral, že prešporského kráľa poslúcha, ale čoskoro sa rozhodol jeho mesto dobyť. Ostreľoval Prešporok z diel, ale nikdy ho neobsadil.
V skutočnosti navštívil Bratislavu v júni 1698 s výlučne mierovými úmyslami. Odskočil si sem z Viedne a podobne ako kedysi Matej Korvín a neskôr Jozef II., cestoval inkognito. Dozvedel sa totiž, že Prešporok má prosperujúci lodiarsky cech so 400-ročnou tradíciou a lodenice, v ktorých vyrábali lode pre cisársku dunajskú flotilu. Cár sa zaujímal nielen o kúpu lodí, ale aj o kvalitné drevené mosty cez Dunaj. Loď s Petrom Veľkým na palube pristála v Bratislave 18. júna 1698. Vtedy bol prístav pod hradom. Ruského cára sprevádzali najbližší spolupracovníci admirál Lafort a generál Golovin. Jeho hostiteľ dedičný župan a kapitán hradnej posádky gróf Ján Pálffy ho ubytoval priamo na Bratislavskom hrade. Cár sa tu zdržal tri dni a počas tohto pobytu pravdepodobne absolvoval aj poľovačku na diviakov pri Stupave. Majstrovstvo lodiarov v Bratislave Petra Veľkého natoľko zaujalo, že pozval štyroch lodných majstrov na svoj cársky dvor, ktorí s ním aj odcestovali domov. O päť rokov založil mesto Petrohrad…
Spomienkou na túto udalosť bolo odhalenie pamätnej tabule na budove Slovenského národného múzea v roku 2014. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnil aj svetoznámy ruský oskarový režisér Nikita Michalkov. Škoda, že naši tupí novinári nedokázali využiť túto príležitosť na hlbší rozhovor a otravovali ho iba nemiestnymi poznámkami, a tak na primitívnu otázku Ľuby Lesnej, prečo vo svojom príhovore nespomenul okupáciu ČSSR z roku 1968, odpovedal stroho: „Nie som politik.“
Peter Veľký bol krutý, ale osvietený panovník, ktorý Rusko europeizoval. Pripomína nám, že Európa a Rusko sa napriek všetkým historickým turbulenciám navzájom potrebujú. Alebo ako to vyslovil Vladimír Mináč: „Radšej silné Rusko ako slabé, radšej slabé Rusko ako žiadne.“ Dodajme už len to, že ruského imperátora Petra I. Veľkého portrétoval slávny barokový maliar, rodák z Pezinka, Ján Kupecký.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.