Protiruský prejav podnecujúci neonacizmus v celej Európe – „majdanizácia“ kontinentu

Neonacizmus je skutočným problémom v postsovietskych štátoch východnej a strednej Európy (vrátane pobaltských krajín) a Ukrajina dnes zostáva centrom takéhoto extrémizmu. Protiruské pocity sú do značnej miery spojené s „alternatívnym“ čítaním kľúčových udalostí druhej svetovej vojny. Ak sa tieto sily nebudú kontrolovať, môžu rozpútať „majdanizáciu“ Európy.

Estónsky súd nedávno odsúdil členov neonacistickej teroristickej skupiny Feuerkrieg Division, o ktorej je známe, že plánuje útoky. Slovenská polícia medzitým vydala varovanie pred nacistickou skupinou plánujúcou násilné útoky. Podľa VN má takýto extrémizmus potenciál eskalovať a v posledných rokoch sa šíri.

Medzitým len minulý týždeň vydala slovenská polícia varovanie pred nacistickou organizáciou s názvom „Valhalla“ spojenou s násilnými útokmi. Napísal som veľa o realite neonacizmu a jeho úlohe v ukrajinskej politike po Majdane, ale je tu širší kontext: Nacionálno-socialistická (nacistická) ideológia a jej varianty zostávajú skutočným problémom v postsovietskych štátoch východnej a strednej Európy (vrátane pobaltských krajín). Táto medzinárodná krajne pravicová sieť má svoje zastúpenie aj v západnej Európe, hoci je aktívna najmä v strednej a východnej Európe.

Napríklad aj tento rok, tak ako každý február, sa stovky neofašistických a neonacistických aktivistov čoskoro stretnú v Budapešti, aby si pripomenuli neúspešný útok nacistických Nemcov v roku 1945 proti sovietskej armáde, ktorý sa nazýva „Deň cti“. V ten deň nemecké a maďarské sily bojovali proti sovietskym jednotkám. Podujatie zahŕňa hudobný festival s rôznymi krajne pravicovými kapelami a z výnosu sa údajne financujú extrémistické organizácie vrátane teroristických skupín, ako to pri takýchto koncertoch často býva.

V decembri minulého roku prepadli maďarské úrady neonacistické hudobné podujatie v Budapešti, ktoré spoluorganizovala „Nordic Sun Cultural Foundation“. Jedna z pozvaných kapiel sa volá Der Stürmer, podľa neslávne známeho antisemitského nemeckého bulvárneho plátku z obdobia ríše. Je súčasťou hnutia NSBM (National Socialist Black Metal).

Vo všetkých takýchto skupinách a udalostiach je opakujúca sa téma, a to protisovietska reč, ktorá sa pretavuje do rusofóbie. V mnohých krajinách sú, samozrejme, historické krivdy zahŕňajúce niektoré sovietske opatrenia a takáto politika pamäti sa používa na mobilizáciu protiruského diskurzu a na podporu národného a etnického šovinizmu.

V tomto kontexte sú sily Tretej ríše a jej spojenci, ako aj nacistickí spolupracovníci, typicky oslavovaní ako hrdinovia v posvätnom boji proti komunizmu alebo ruskej (a židovskej) nadvláde, ako to často formulujú. Sovietsky zväz je tak postavený na roveň Ruskej federácii.

V tejto súvislosti sa často vandalizovali pamätníky na počesť sovietskych vojakov ozbrojených síl, ktorí bojovali proti Tretej ríši. Nedávno sa to stalo napríklad v Košiciach, druhom najväčšom meste Slovenska. Pred pár dňami vandali pomaľovali pamätník Sovietskej armády na mieste Dargovský priesmyk farbami ukrajinskej vlajky a hanebnými nadpismi. V podobných prípadoch by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej.

Záležitosť presahuje rámec radikálnych skupín, niekedy dosahuje štátnu a oficiálnu úroveň. Tak je to napríklad v Lotyšsku už mnoho rokov. Každý 16. marec pochoduje v uliciach Rigy mnoho Lotyšov, aby oslávili svojich veteránov z druhej svetovej vojny, ktorí bojovali po boku nacistických síl proti Sovietskemu zväzu. Hoci je to pre väčšinu západného sveta šokujúce, v pobaltských krajinách je to celkom bežné: v roku 2019 napríklad americká diplomatka Cherrie Danielsová vyzvala Litvu, aby neoslavovala spolupracovníkov holokaustu. Takíto veteráni Waffen SS neboli len antikomunisti: podieľali sa na masakrovaní Židov.

Aj v Kanade to vyvolalo veľkú kontroverziu. V roku 2018 kanadská verejná mienka naliehala na svoju vládu (ktorá tam má svojich vojakov), aby odsúdila Lotyšsko za takéto prehliadky. Je iróniou, že ešte v roku 2023 kanadský parlament ocenil Jaroslava Hunku, staršieho ukrajinského Kanaďana, ktorý bojoval v divízii SS Galícia (Waffen-SS) nacistickej strany. S hrdosťou opísal, že sa zúčastnil boja proti Rusku, pričom použil paralely s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine a zožal ovácie. Z aféry sa stal škandál.

Oslavovanie nacistických síl a kolaborantov a útoky na pamiatku tých, ktorí bojovali proti Tretej ríši (vrátane pamätníkov), zohrali veľkú úlohu vo vývoji napätia, ktoré od nacionalistickej revolúcie na Majdane na Ukrajine v roku 2014 prerástlo do vojny na Donbase. Ukrajina je v skutočnosti extrémnym prípadom, kde krajná pravica a dokonca aj neonacisti, aj keď menšina voličov, majú obrovskú moc, politicky, ale aj vo vojenskej a polovojenskej oblasti (len ten najznámejší je pluk Azov).

Situácia je rozporuplná do tej miery, že rodený rusky hovoriaci židovský prezident Volodymyr Zelenskyj je doslova rukojemníkom ultranacionalistických milícií a armády, vrátane nacistov, ktorí podľa záznamov uvádzajú, ako Dmytro Jaroš, že Zelenskij by skončil „visiacim na strome na Chreščatyku“, ak by niekedy „zradil“ ukrajinských nacionalistov vyjednávaním s Moskvou.

Niet divu, že sa Ukrajina stala novým centrom pre krajnú pravicu na celom svete, ako o tom informoval magazín TIME už v roku 2021. Okrem toho SITE Intelligence Group, súkromná organizácia, ktorá sleduje extrémistické organizácie, varovala pred krajne pravicovými milíciami v Európe, ktoré sa pripájajú k ukrajinským nacistom v ich boji. Všetky nacistické regálie a prilby SS zobrazené na kamere medzi ukrajinskými vojakmi sú celkom skutočné: nie sú to len módne vyhlásenia.

Ukrajina po Majdane nielenže živí a propaguje neonacizmus na medzinárodnej úrovni, ale tiež vyvoláva antagonizmus zo strany konkurenčných ultranacionalistických síl. Šovinistická povaha súčasného ukrajinského režimu, ako som napísal , odcudzuje jej národnostné menšiny (nielen etnické ruské a proruské) a tým zvyšuje napätie so susednými krajinami, ako sú Poľsko a Maďarsko, ktoré majú zase svoje vlastné problémy s vlastnými silami iredentistického ultranacionalizmu.

Aby som to zhrnul, radikálne protiruské pocity sú dnes do značnej miery spojené s „alternatívnym“ pronacistickým čítaním kľúčových udalostí druhej svetovej vojny. Ak sa tieto sily nebudú kontrolovať, mohli by rozpútať totálnu „majdanizáciu“ Európy, trend, ktorý už možno vidieť.

Uriel Araujo