Nemusím si v tomto smere dávať žiadne červené čiary, jednoducho robiť si posmech z ľudí pre ich telesný vzhľad neprichádza u mňa do úvahy. Nik z nás nevie, v akej zdeformovanej telesnej schránke sa raz môže ocitnúť po úraze, nehode alebo chorobe. Pozrite sa napríklad na geniálneho fyzika a kozmológa Stephena Hawkinga, aký bol pokrútený a ako ťažko žil a vedecky tvoril do posledných chvíľ, hoci sa spočiatku narodil ako zdravý. Nakoniec bola jeho hodnota pre ľudstvo a vedecké bádanie napriek jeho zdravotnému stavu nesmierna, dokonca bezkonkurenčná.
Ak niekto nápadne priberie, netreba si to vôbec všímať a mať voči takému človeku akékoľvek kritické poznámky, ba dokonca ani len vecné konštatácie. Ten človek si je toho totiž sám vedomý. Vezmem ako príklad sám seba. Zvykol som sa v duchu kriticky dívať na obéznych ľudí a považovať ich nadváhu za akési div nie morálne zlyhanie. A čo sa stalo? Už dávno nemám mojich dlho udržiavaných ideálnych 75 kíl ako kedysi, ale viac ako sto. Vôbec to neprospieva môjmu vzhľadu. Nie som však za to absolútne zodpovedný, hoci mám s tým značné problémy, lebo sa v žiadnom prípade neprejedám. Kto pozná silu kortikoidov a ich nežiaduce účinky napriek tomu, že inak pomáhajú človeku napríklad dýchať ten vie, ako sa z nich priberá aj keby človek jedol ako vrabček a pil iba vodu. Nesúďme nikoho za jeho vzhľad, bez ohľadu na to či je z koalície alebo opozície. Je to niečo, čo nás nectí a dáva celkom zbytočne príčinu neprajníkom nášho inak slušného a tolerantného národa na kritiku.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.